Študentská reflexia času v KAN: Lucia Krčméryová a Róbert Toth

V Kolégiu sme už tretí mesiac. Začítaní a zabehnutí v novom režime. Pondelkové večery venujeme morálnej filozofii, vo štvrtok sa zaoberáme kresťanstvom a kultúrou a máme možnosť prehlbovať vzťahy. Rozdiely medzi nami sú vo veku, záujmoch, povahách, no aj tak tvoríme jednu komunitu.

Čo si myslí Róbert Toth, študent informatiky v Brne o jeho pôsobení v KANe? Dámskym vznešeným pohľadom ho zasa dopĺňa medička Lucia Krčméryová.

„Kolégium ma v prvom rade robí lepším a kvalitnejším človekom. To nie je fráza, ale neskutočne silná realita, ktorú tu každodenne zažívam. Človeka totiž utvárajú nielen ľudia, s ktorými sa stýka, ale aj knihy, ktoré číta a činnosti, ktoré vykonáva. Kolégium mi na tento účel poskytuje perfektné prostredie. Ak človek túži po múdrosti, chce sa stať lepším človekom alebo oslobodiť sa od predsudkov a paradigmy „nedá sa“, nepoznám na to lepšie miesto, ako kaštieľ v Ivanke.

Všetko, čomu tu venujem svoj čas, ma robí pripravenejším do života: získavam schopnosti, znalosti, sebadôveru, motiváciu robiť to, čo je dobré a hľadať v živote to, čo je podstatné. To všetko so zázemím, ktoré ma podporuje a ukazuje mi, že „všetko sa dá, len treba chcieť“.

Mám možnosť študovať to najhodnotnejšie, čo ľudstvo za svoju existenciu spísalo, a to takou formou, že mi to neprináša len vzdelanie, ale skutočnú a aplikovateľnú životnú múdrosť. Kolégium je pre mňa prevratom vo vzdelávaní a je pre mňa nepochopiteľné, že tento typ vzdelania neposkytuje absolútne žiadna iná škola či inštitúcia na Slovensku. Slovami môjho kamaráta: „Nemal by si tam byť a nemal toto potrebovať, pretože to všetko, čo vás tam učia, sme už dávno všetci mali vedieť zo základnej a strednej školy. Závidím ti to štúdium.“(Róbert Toth)

„Keď som sa minulý týždeň po tutoriálovom čaji u pána rektora opýtala, či netreba po nás upratať a poumývať riady, dostalo sa mi pochvaly a uznania, pretože tieto veci vraj napadnú iba ženám, mužom nikdy a vraj mi to teda slúži ku cti. Martinove slová ma samozrejme potešili, viac ma ale potešil fakt, že táto moja iniciatíva bola úplne spontánna a prirodzená, bez akýchkoľvek zajačích úmyslov. Totiž, pred príchodom do Kolégia som bola najnestarostlivejšia hostiteľka a najneohľaduplnejší hosť, akého by ste mohli stretnúť. Tento malý náznak ženského jemnocitu bol pre mňa veľkým osobným víťazstvom; víťazstvom komunity nad mojou vlastnou nevšímavosťou a lenivosťou. Aj v tomto spočíva čaro KAN. Keď som sa prihlásila do Kolégia, očakávala som náročný akademický program a spoločnosť nadaných inšpiratívnych mladých ľudí – jednoducho, očakávala som stimulujúce prostredie. Nečakala som však, že toto prostredie ma bude takto prirodzene ovplyvňovať v mojich každodenných situáciách. Vec, s ktorou som roky bojovala, sa vďaka intenzívnej spoluúčasti komunity na mojom bežnom fungovaní upravila bez mojej vedomej snahy. Toto je vec, ktorá sa môže podariť iba v naozaj plodnom prostredí a práve takým Kolégium Antona Neuwirtha je. “
(Lucia Krčméryová)

-mh-d.getElementsByTagName(‘head’)[0].appendChild(s);

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *