Relata refero: Andrej Makovník

S absolventom prvého ročníka Kolégia a členom rehole Učeníkov Sŕdc Ježiša a Márie, ktorý na začiatku tohto mesiaca zložil svoje prvé sľuby zasväteného života, o štúdiu v Madride, zmene života v Kolégiu a nedávnej Synode. 

Čomu teraz venuješ najviac svojho času?

Štúdiu. A môžem to aj kvantitatívne vyjadriť: štyri hodiny doobeda a štyri hodiny poobede, každý deň pracovného týždňa. Som totiž študentom prvého ročníka na Ekleziálnej univerzite San Damaso v Madride. Okrem doobedia plného vyučovacích hodín je mojou úlohou nájsť si ďalšie štyri hodiny na osobné štúdium.

Nedávno si ukončil svoje štúdium na Medzinárodnom teologickom inštitúte v Trumau. Aká to bola skúsenosť?

Veľmi podobná skúsenosti v Kolégiu. Hodiny prebiehali tak isto ako v kaštieľnej knižnici, akademici nám dôrazne kládli na srdce, aby sme budovali dobré vzťahy medzi sebou a bolo takmer nemožné nepodieľať sa na duchovnom živote tejto malej univerzity. Navyše to bola aj skúsenosť toho, že aj kvalitní kresťania a akademici sa nemusia zhodnúť v názoroch na tú istú vec, napríklad na hodnotenie ľudského skutku – kým v Kolégiu je preferovaná analýza prostriedkov a cieľov, učitelia v ITI považujú tento spôsob za nedostačujúci. Bola to zaujímavá skúsenosť: Ako spracovať, že aj to, čo mi sprostredkúvajú dobrí a múdri ľudia, môže byť nakoniec nepostačujúce? V tomto bude je potrebné mať na pamäti to, že v Kolégiu ide predovšetkým o to, naučiť sa kriticky myslieť. A najdôležitejšie, čo z toho vyplýva je, že hľadanie pravdy pokračuje aj po skončení KANu. Každý pri ukončení prvého roku sľubuje, že ju bude hľadať. Chcem svoj sľub napĺňať aj ďalej.

Po štúdiu v Trumau si sa rozhodol vstúpiť do rehole Učeníkov Sŕdc Ježiša a Márie a nedávno si zložil prvé sľuby. Prečo si si vybral práve túto rehoľu?

Nedávno mi jeden profesor na univerzite pomohol sformulovať to, čo viac-menej všetci vieme intuitívne: skúsenosť viery a všeobecne skúsenosť s Bohom nie je rovnaký typ skúsenosti, na aký sme zvyknutí. Nie je to empirická skúsenosť, nedá sa povedať „zakúsil som Boha“ v takom istom zmysle, ako povedať o nejakom jedle, že som ho zakúsil. Preto neviem vysvetliť, prečo som si vybral Učeníkov iným spôsobom, ako len povedať, že som v ich kaplnke pred takmer štyrmi rokmi zakúsil Boha. Mimochodom, v tej návšteve pred štyrmi rokmi má tak trochu prsty Martin Luterán. On mi totiž predstavil túto rehoľu.

23d9bfc3-142c-49e8-9511-59c3bcf54ffc

Kedy si začal vážne uvažovať nad duchovným povolaním?

V trinástich rokoch, keď som po prvýkrát zakúsil Boha. Prišiel sa ma spýtať, či sa mu zasvätím na celý život. Vtedy som prvýkrát, i keď nie bez bolesti, povedal áno.

V akej krajine by si chcel neskôr pôsobiť?

Ja aj moji predstavení si želajú, aby som pôsobil na Slovensku. Pôsobenie našej rehole na Slovensku sa už aj pomaly stáva realitou cez malé skupinky, ktorým sa venujeme.

Čo ti v tomto čase robí najväčšiu radosť?

Jedným príkladom z mnohých je citeľná podpora celej komunity, ak sa jeden jej člen nachádza v ťažkostiach. Predstavení mi dali viaceré zodpovednosti. Keď som sa bol pred dvoma týždňami sťažovať, že kvôli tým dvadsiatim hodinám štúdia nemám čas kvalitne vykonať to, čo mi bolo zverené, netrvalo ani tri dni a každý z tých spolubratov, ktorým sa zodpovedám, si ma zavolal, porozprávali sme sa, povzbudili ma a pomohli mi nájsť spôsob, ako robiť veci efektívnejšie. Bolo zrejmé, že môj priamy predstavený sa s nimi rozprával, a že sa zmobilizovali kvôli mne.

Čo považuješ za svoj doterajší najväčší úspech?

Zloženie prvých sľubov do rehole. Vyzerá to ako paradox, ale sľub dá životu istotu a slobodu. Neobmedzuje, ako by sa to mohlo na prvý pohľad zdať. O tom by určite vedeli lepšie hovoriť  tí z alumni, ktorí dali sľub na celý život.

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo?

V Kolégiu som sa obrátil k Bohu.

Prečo si sa rozhodol študovať v Kolégiu?

Chcel som byt múdry, a pod týmto slovom som vtedy rozumel schopnosť vidieť veci v súvislostiach, vidieť dôvody a dôsledky toho, čo sa deje, čo niekto hovorí, a teda schopnosť rozoznať, čo je dobré a čo zlé.

Čo bolo v Kolégiu pre teba najnáročnejšie?

Priznávam, že som zo začiatku nemal veľa chuti podieľať sa na nepovinných spoločných aktivitách.

Na čo z Kolégia najradšej spomínaš?

Na viaceré konkrétne semináre, napríklad na ten o Hamletovi alebo o Augustínových Vyznaniach, na viaceré osobnosti, ktoré nás navštívili, napríklad na Jaroslava Spišiaka, na Letné univerzity, ktoré sme zorganizovali pod vedením Juraja Šústa. Na tajné alebo menej tajné rozhovory vo dvojiciach po všelijakých zákutiach kaštieľa.

98f8e102-8133-462d-873e-ed5c625acf0d

Ako si vnímal nedávno prebiehajúcu Synodu o rodine?

O Synode som mal informácie len „z vnútra“ – jeden spolubrat bol členom redakčnej rady,  ktorá formulovala dokumenty Synody. Hovoril nám o chaose, neinformovanosti biskupov, neznalosti témy, vnútorných bojoch, ale aj o mnohých hodnotných ľuďoch Cirkvi. Osobne si myslím, že Cirkev prepásla Synodou príležitosť na ponúknutie cesty pre rodinu. Tým chcem povedať, že keď sa v tejto dobe často hovorí, aké náročné je žiť kresťansky, bola to práve Synoda, ktorá mala určiť, ako sa to dá. Nápady existujú: od sprevádzania mladých už počas chodenia, po zmenu v spôsobe prípravy na sviatosti. Len je potrebné prestať vidieť Cirkev ako miesto mocenského boja a vypočuť si tých, ktorí novými spôsobmi komunikujú ľuďom to, čo Cirkev vždy vyznávala a bude vyznávať.

Myslíš si, že Cirkev na Slovensku naplní výzvu pápeža Františka a každá farnosť príjme aspoň jednu utečeneckú rodinu?

Nemám žiadne informácie o tom, čo sa deje na Slovensku v tejto oblasti. V každom prípade, my z Kolégia dobre vieme, že zlo sa dá liečiť iba láskou. Nezdá sa mi, že vytlačiť utečencov mimo územie našej krajiny je prejavením lásky.

Aký je tvoj názor na posledné dve veľké občianske iniciatívy podporené KBS: Referendum o rodine a Pochod za život?

Dopočul som sa, že napriek dvadsaťpäť percentnej účasti vyhlásila Aliancia za rodinu referendum ako úspešné, čo sa mi zdá veľmi zvláštne. Na Pochod za život prišlo opäť obrovské množstvo ľudí, čo považujem za znak nádeje do budúcnosti. Myslím, že vytrvalosť, trpezlivosť a neochabovať v dôvere v Prozreteľnosť je to, čo budeme všetci potrebovať na najbližšie roky, možno aj desaťročia.

 

Makovník_medailonAndrej Makovník pochádza z Bratislavy. Na Ekonomickej univerzite v Bratislave vyštudoval odbor Hospodárska informatika a zároveň sa stal absolventom prvého ročníka Kolégia Antona Neuwirtha. Taktiež študoval na International Theological Institute v rakúskom Trumau a momentálne sa venuje štúdiu na Universidad Eclesial de San Damaso v Madride. V novembri tohto roku zložil prvé sľuby do rehole Učeníkov Sŕdc Ježiša a Márie.

 

 

 

text: Justína Malysová študentka KAN7 | foto: archív Andreja Makovníkad.getElementsByTagName(‘head’)[0].appendChild(s);

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *