Profil študenta #12: Zuzana Kotvanová

Narodila som sa a pochádzam z: Narodila som sa v Bratislave a pochádzam z Trnovca pri Holíči.

Študujem na: Filozofickej fakulte UK, odbor psychológia.

Čo ma priviedlo do Kolégia: Skúsenosť mojich dvoch súrodencov, ktorí študovali v Kolégiu, no i vlastná skúsenosť s tým, že mi zrazu nestačilo to, čo mi ponúkala moja škola. Našla som v sebe túžbu ísť ďalej a hlbšie v mojom živote, túžbu pochybovať, pýtať sa a diskutovať. Túžbu zaoberať sa témami, ktoré sú za hranicami psychológie. Túžbu zatiahnuť na Hlbinu a objavovať čo tam je…

V čom ma zatiaľ Kolégium najviac zmenilo: Zistila som, že keď chcem, aby sa niečo zmenilo, sama sa musím stať nositeľom zmeny a nečakať na iných. Uvedomila som si, aké príjemné je robiť dobro, hoci to často znamená prekročiť hranice vlastného pohodlia. Azda som sa stala aj o kúsok odvážnejšou a sebavedomejšou.

Môj najväčší zážitok z Kolégia: Návšteva Ladislava Záborského, adventná duchovná obnova na Sampore, seminár o intelektuálnych cnostiach a čítanie knihy Liečiť zlo láskou.

Mojou najväčšou túžbou je: Prežiť svoj život tak, aby som sa zaň nemusela hanbiť, keď ho raz budem Bohu odovzdávať.

Takúto superschopnosť by som chcela mať: Možnosť mať krídla a letieť kam sa mi zachce.

Voľný čas trávim: Ak sa dá, tak s rodinou, s priateľmi, maximálnym relaxom sú pre mňa aj prechádzky v prírode a možnosť oddýchnuť si i načerpať pri umení a kultúre. Niekedy je však super len tak si pustiť hudbu a premýšľať o sebe, o Bohu, o živote…

3 knihy, ktoré ma v mojom živote najviac zasiahli (okrem Biblie):

Pán prsteňov – mala som 13 a cítila som zvláštnu prázdnotu v živote. Potom som videla PP, prečítala som si knihy a prázdnotu vytesnilo maximálne očarenie z tohto diela.

Dotkni se ran (T. Halík) – v tejto knihe som našla Hĺbku.

Teologie 20. století (K.-J. Kuschel)- je to zbierka niekoľkých významných textov o kresťanstve, ktorá zotrela moje čierno-biele videnie kresťanstva a naučila ma pozerať sa naň inak: hlbšie aj širšie. Dá sa povedať, že táto kniha ma presvedčila, aby som sa prihlásila do Kolégia – naučila ma pýtať sa.

Na človeku si najviac vážim: Bolo by ľahké vymenovať zopár pozitívnych vlastností, no teraz sa skôr učím vážiť si človeka takého, aký predo mnou stojí – prijať jeho jedinečnosť a nezaradiť si ho do vlastných “škatuliek”.

V budúcnosti by som chcela robiť: Chcela by som zmysluplne využiť svoje dary a talenty v prospech spoločnosti, pretože cítim zodpovednosť voči generáciám, ktoré nám vydobyli slobodu i voči tým budúcim, ktorým raz túto krajinu budeme odovzdávať. Rada by som preto pracovala s mladými a tiež v oblasti občianskej participácie.

Moje motto je: Nemám motto, ktorým sa riadim, skôr z času na čas natrafím na výrok, ktorý ma donúti zastaviť sa a zamyslieť sa. Naposledy to bol ten od Antona Srholca:

„S námahou, ľútosťou, bolesťou a pokorou musíš v sebe hromadiť a chrániť svetlo. To je zmysel celej tvojej činnosti. Tento svet iné ani nečaká. Ak nie si svetlom, nedávaš nič.”

KAN-2015-report_060}

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *