Relata refero: Filip Hric

S absolventom tretieho ročníka Kolégia o jeho pôsobení v IPčku, angažovanosti slovenskej katolíckej cirkvi na Slovensku a rodinných radostiach. 

Čomu teraz venuješ najviac svojho času?

Najviac času sa snažím venovať manželke Dianke a nášmu synovi Miškovi. Neviem síce, ako to vychádza na hodiny, pre mňa je to však určite najkvalitnejšie strávený čas a najviac si ho aj užívam. Čo sa týka práce, v poslednej dobe sa tiež venujem tvorbe webstránok a grafiky. Vytváram napr. plagáty a grafiku pre KAS, OZ Nenápadní hrdinovia. Stále sa to všetko učím, preto venujem svoj čas aj energiu kurzom programovania, ktoré som si cez internet predplatil. Ďalej mám vlastnú stránku psychoblog.sk, kde píšem jednoduché články o témach z psychológie. Uverejnil som dokonca aj jeden o mojom zážitku z pôrodu nášho Miška. Popri tom ešte nahrávam gitarovú stopu do jedného košického muzikálu pre mladých.

Pred Vianocami sa vám s manželkou Diankou narodil syn Michael Ján, ako prežívaš tieto prvé mesiace ako otec?  

Som trochu unavenejší, ale šťastnejší. Je úžasné pozorovať, ako ten malý zázrak každým dňom objavuje niečo nové. Okrem toho, že vidím v praxi všetko to, o čom som sa učil na vývinovej psychológii v škole, je úžasné pozorovať aj to, čo robí príchod dieťaťa na svet s celou dynamikou rodiny. Akoby nás všetkých oblialo šťastie. Ani únava, ani občasné trápenia v práci, či v škole, nemajú na nás taký vplyv ako tri sekundy úsmevu nášho Miška. Môžem zažiť najhorší deň v práci, no keď ho po príchode domov chytím na ruky, všetok stres je preč. Je to také naše malé antidepresívum. Keď s Diankou vidíme jeho bezstarostnosť, pripomína nám to, aký je vlastne život krásny. Možno to znie poeticky, ale naozaj to funguje.

11054491_10206047177836066_8717672918071586284_o

Do februára si dlhodobo aktívne pôsobil v IPčku. Mohol by si priblížiť, čomu si sa tam venoval?

IPčko je internetová poradňa pre mladých. Tým, ktorí ho nepoznajú, zvyknem povedať, že je to niečo ako linka detskej istoty, ale namiesto telefónu funguje na webe a cez chat. Na tej druhej strane sedia super ľudia, ktorí venujú svoj voľný čas, energiu a talent tomu, aby mladému človeku v núdzi pomohli. Znie to jednoducho a bezstarostne, ale problémy, s ktorými mladí prichádzali, boli často veľmi vážne. Počas svojho pôsobenia som mal možnosť nakuknúť do mysle slovenských mladých, do ich rodín a do reality. Projekt tvorí niečo vyše tridsať poradcov a sú to absolútne esá. Sú mladí, úžasne šikovní a celé to robia úplne zadarmo. Pred dva a pol rokom som začínal medzi týmito šikovnými dobrovoľníkmi a chcel som pomôcť projekt rozvíjať. Šéf IPčka moju iniciatívu ocenil a pribral ma do tímu ľudí, ktorí pomáhali projekt riadiť. Dva roky som teda robil všetko možné, čo k vedeniu projektu tretieho sektora patrí, napr. výroba reklamných materiálov, grafiky, webu, no vytvoril som mnohé myšlienky, ktoré sa potom stali heslami organizácie a mali svoje miesto vo fundraisingu, na tričkách, v kampaniach…

Kam smerovali tvoje kroky z IPčka?

Rozhodol som sa svoje skúsenosti nadobudnuté v IPčku preniesť do inej sféry a nájsť si prácu, ktorá ma bude nielen živiť, ale aj baviť, rozvíjať a napĺňať. Pracujem pre slovenskú firmu Slido, ktorá žne úspechy po celom svete. Momentálne pracujem v oblasti podpory, keďže bez ohľadu na pozíciu by si vo firme mal každý touto pozíciou prejsť, no možností, kam sa ďalej posunúť, je mnoho. Už teraz šéfstvo objavilo mnoho vecí, v ktorých som dobrý a do ktorých ma zapája, či už je to tvorba webstránok, alebo grafiky.

 Na čo by si sa ty chcel ďalej zamerať?

Dostával som v poslednej dobe veľa otázok o mojom štúdiu psychológie, a či chcem psychológiu zavesiť na klinec. Kedysi bolo mojím snom byť terapeutom a celý deň stretávať jedného človeka za druhým a pomáhať im prekonávať ich psychické ťažkosti. Postupne som zistil, že takéto povolanie mi nie je až také blízke, ako som si predstavoval. Mal som možnosť si ho vyskúšať, no pochopil som, že v tomto povolaní nedokážem byť taký dobrý, ako by som chcel. Musel som teda skúmať, čo ma v živote baví a v čom viem byť dobrý. Postupne som pochopil, že na psychológii ma odjakživa najviac bavila komunikácia. A psychológia komunikácie ide dokopy aj s reklamou, aj s vizuálnou komunikáciou, aj s užívateľskou skúsenosťou, s webstránkami. Rozhodnutie nevyužiť svoj titul z psychológie „tradičným“ spôsobom a nevydať sa cestou kliniky či pracovnej psychológie vyžadovalo veľkú dávku úprimnosti voči sebe samému.

Čo ti v tomto čase robí najväčšiu radosť?

Jednoznačne mi najväčšiu radosť robí syn Miško a moja manželka Dianka.

Čo považuješ za svoj doterajší najväčší úspech?

Najväčším úspechom je pre mňa moja rodina. Už na základnej škole som vedel, že mojím najväčším životným cieľom je raz si založiť rodinu a žiť pekný život. Dnes môžem povedať, že žijem nebo na zemi. Mám rodinu, skvelých priateľov, skvelú robotu a dokonca ani po materiálnej stránke mi nič nechýba. Možno je zvláštne pozerať sa na to ako na úspech, keďže z veľkej časti sú to skôr dary a požehnania, než niečo, o čo by som sa pričinil sám. No žiaden môj osobný úspech či naplnená ambícia by zrejme nemali bez tohto všetkého cenu.

1147565_10201645680641387_104184758_o

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo?

Jedným z najsilnejších impulzov Kolégia bola komunita, ktorá v našom ročníku vznikla. Jej prítomnosť v mojom živote je asi najväčšou zmenou, ktorú som v živote zažil. Keďže sme sa s Diankou našli práve vďaka roku strávenému v Kolégiu, môžem povedať, že určilo moju životnú cestu. Najvýraznejšou črtou Kolégia je však práve osobnostný a intelektuálny rast a ja môžem bez preháňania povedať, že v tomto bol impulz Kolégia mimoriadne silný. Študenti na Slovensku dnes vedú veľký boj s apatiou. Demotivovaní spolužiaci a učitelia, neatraktívne prostredie a málo intelektuálnych podnetov – to všetko podľa môjho názoru spôsobuje, že dnes mladí k vzdelaniu nemajú vzťah. Kolégium buduje nadšenie pre vzdelanie a čo viac, motivuje k tomu, aby jeho absolventi toto nadšenie pretavili aj do praxe.

Prečo si sa rozhodol študovať v Kolégiu?

Moje rozhodnutie sa rodilo už od začiatku Kolégia. Prvé impulzy dala rodina, ktorá osobne poznala rektora Martina Luterána. Po dvoch rokoch dozrel čas aj na moje rozhodnutie a ocitol som sa na prijímacom pohovore. Priťahovala ma predstava, že sa stanem múdrejším človekom. Samozrejme, vedel som, že na tom budem musieť aj poriadne „makať“. Ale aj to bolo niečo, na čo som sa cítil pripravený. Neviem, či som v začiatkoch vôbec tušil, aká je moja predstava o tom, čo zažijem v Kolégiu, no musím povedať, že som nakoniec získal oveľa viac, než som dokázal predpokladať.

Čo bolo v Kolégiu pre teba najnáročnejšie?

Všetko to, čo sa v Kolégiu spájalo s nejakou výzvou, bolo nepomerne vyvážené ziskom, ktorý výzva prinášala. Každý text, ktorý bolo treba čítať trikrát, priniesol úžasné impulzy do života, každá obeta voči ostatným v ročníku priniesla svoje ovocie. Skrátka, o čo viac človek do Kolégia vloží, o to viac bude žať. Myslím, že to platí o Kolégiu všeobecne a pre všetkých – pre študentov, pre fanúšikov Kolégia, ale aj donorov, ktorým záleží na budúcnosti Slovenska.

Na čo z Kolégia najradšej spomínaš?

Najradšej spomínam na kaštieľny areál. Zažil som v ňom všetky ročné obdobia a musím povedať, že je úplne čarovný. Krása naozaj priťahuje a priťahuje dodnes, pretože sa do Ivanky neustále rád vraciam. Život v tomto prostredí naozaj pozdvihoval dušu po všetkých stránkach. Samozrejme, zážitok z kaštieľneho areálu umocňujú všetky tie krásne zážitky, ktoré sa tam udiali.
kastiel salas hana hozankova

Keďže bol tvoj otec aktívnym členom katolíckeho disentu, určite bola vo vašej rodine Cirkev na Slovensku vnímaná ako „hýbateľka“ spoločenského diania. Ako ty dnes vnímaš angažovanie sa slovenskej Cirkvi v spoločenskom dianí?

Myslím, že Cirkev na Slovensku čakajú mimoriadne ťažké časy. Čoraz viac sa dostáva pod paľbu kritiky a to oprávnenej i neoprávnenej. Ľudia chcú počuť hlas Cirkvi, ale zároveň nechcú, aby im príliš hovorila do života. Chcú, aby sa pridala k všeobecnému rozhorčeniu z výsledkov volieb, ale do našich domácností nech nám nelezie. Len sa pozrime, ktoré výroky pápeža Františka rezonujú verejnosťou a ktoré ostanú nepovšimnuté. A keďže naša spoločnosť čelí čoraz ťažším výzvam, bude dopyt po slovách Cirkvi čoraz väčší. Lenže ľudom sa jej slová páčiť nebudú. Myslím, že toto bude veľká výzva a príležitosť k hľadaniu toho, ako má Cirkev komunikovať svoje posolstvo na Slovensku.

Ja osobne by som bol rád, keby sa Cirkev na Slovensku viac otvorila laikom. Myslím že pri tejto, ale aj pri mnohých iných výzvach by takáto otvorenosť Cirkvi veľmi prospela. Veď aj tajná Cirkev z čias komunizmu mala kopec veľkých osobností práve medzi laikmi. Neviem však, či bol do dnešného dňa vytvorený dostatočný priestor na to, aby mali laici citeľný vplyv na smerovanie Cirkvi. 

 Bol si voliť?

Áno, volil som KDH.

Ako vnímaš výsledok parlamentných volieb?

Pre mňa boli kľúčové tri udalosti. 1. Neúspech KDH, 2. prítomnosť ĽSNS v parlamente a 3. tandem strán SaS a OĽaNO.

Tá prvá udalosť vo mne vyvolala sklamanie a zlosť. Predovšetkým však hlavne preto, že som si uvedomil, že KDH sa nekriticky spoliehala na to, že si udrží voličskú základňu. Ich regionálna politika, ale aj nedostatok vnútornej sebareflexie (pozrime si napr. zmeny v kandidátke na prvých 15 miestach za posledné roky) spôsobila to, že voliči siahli po atraktívnejších alternatívach. No stále ich považujem za stranu, ktorá je mi hodnotovo najbližšia.

Prítomnosť ĽSNS v parlamente niektorí vnímajú priam apokalypticky. Hovorí sa o tom, že na Slovensko prichádza fašizmus a extrémizmus. Nemyslím si, že všetci voliči, ktorí dali hlas tejto strane, sú presvedčení extrémisti. Zároveň to však hovorí o tom, ako málo rozumejú voliči politike a politici voličom. Výsledok volieb úzko súvisí aj s tým, ako štát pristupuje k bežným občanom. V kontakte so štátom sa občan dostáva k nefungujúcim službám, často trpí nespravodlivosť, neochotu úradníkov a nemožnosť domôcť sa svojich práv. A potom prídu voľby a politici, ktorí mali štyri roky možnosť s tým niečo urobiť, si pýtajú ich hlas. A do toho príde niekto, kto tvrdí, že takejto nespravodlivosti politikov „strelí jednu po papuli“ a rovno jednu strúhne aj tým z osady, čo robia neporiadok v celej dedine. Žiaľ, ľudia to v takomto extrémnom stave štátu vnímajú skôr ako vykúpenie a nie ako extrémizmus.

Tandem pravicových strán OĽaNO a SaS je pre mňa jedným z najzaujímavejších výstupov z volieb. Obe strany sú pravicové. Jedna z nich je liberálnym a druhá pomerne konzervatívnym krídlom. Mne osobne príde ich spolupráca ako niečo, čo by mohlo ako protiváha Smeru osviežiť slovenskú politiku. Myslím, že spolupráca týchto dvoch strán by mohla vytvárať spoločenské diskusie a pre zvýšiť záujem o politické dianie na Slovensku. Nevravím, že by to pre nás konzervatívnych voličov predstavovalo zaručenú výhru. Pravdepodobne by sme občas ostali sklamaní a dostali aj pár tvrdých rán. Zároveň by však mohla dynamika týchto dvoch strán formovať to, ako sa na Slovensku pozeráme nielen na liberalizmus, ale aj na konzervativizmus.

12250047_10207805237586461_1975722608094774906_n

 

Filip Hric pochádza z Košíc a vyštudoval psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 2012 až do februára tohto roku aktívne pôsobil v psychologickej internetovej poradni IPčko. Momentálne pracuje pre slovenský startup Slido, ktorý vyvíja ino­va­tív­ne webové ap­li­ká­cie, kto­ré slú­žia or­ga­ni­zá­to­rom a pred­ná­ša­jú­cim na zvý­še­nie inter­ak­cie. Je absolventom tretieho ročníka Kolégia.

 

 

Relata refero znamená z latinčiny rozprávať vypočuté alebo opisne počuté hovoriť ďalej. Tento názov sme si pre naše rubriku zvolili kvôli jeho významovej hĺbke a šírke, s ktorou môže tak autor, ako aj čitateľ pracovať: môže si to vysvetliť tak, že rozhovor hovorí o tom, ako absolvent Kolégia “podáva ďalej spoločnosti” to, čo “vypočul” v Kolégiu. Alebo môže ísť o to, ako autor článku “vypočul” odpovede absolventa a následne ich “podáva ďalej” čitateľovi.

 

text: Justína Malysová, študentka KAN7  |  foto: Horský & Zachar photographers, archív Filipa Hrica a KANd.getElementsByTagName(‘head’)[0].appendChild(s);

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *