Spiritualita ženy: Stať sa dobrou pomocnicou

Ako napokon skončí starý Dag? Ostane jeho syn, mladý Dag, naveky v tieni otca? Otáčanie posledných stránok knihy pri ceste autobusom vyvolávalo ďalšie a ďalšie otázky v zvedavých dušiach študentov Kolégia. Niektoré študentky už náruživo štebotali o prekvapivých zvratoch v závere príbehu, iné statočne zvádzali boj s časom, aby román dočítali. Cesta autobusom do dedinky Doľany na víkendovku venovanú objavovaniu spirituality ženy nás pomaly vovádzala do atmosféry románu Večne spievajú lesy, ktorý sa pre študentov stal literárnym balzamom pre dušu v posledných týždňoch končiaceho sa akademického roka.

Pred nami sa týčili prvé končiare malokarpatských vrchov a nám sa vynárali spomienky na krásy malebnej prírody  na Björndale – mieste dejiska rodinnej ságy románu od nórskeho spisovateľa Trygve Gulbranssena. Odrazu autobus zastal a my sme sa ocitli pred čarovnou modrou chalúpkou s drevenými okenicami a vábivou vôňou domova. Čas na hodinkách sa už pomaly približoval k šiestej hodine a náš víkend sme tak oficiálne zahájili svätou omšou v miestnom kostole. Po nej nasledovala ľahká večera a popíjanie čaju z rozkošných keramických šálok zdobených rôznymi vzormi, vždy v modro-bielej kombinácii.

Piatkový večer sa niesol v duchu Jane Austen a jej návode na šťastný život. Aké charaktery sa kryštalizujú na pozadí jej románov Pýcha a predsudok či Rozum a cit a čo nám profily týchto hrdinov hovoria o spiritualite muža a ženy? Aký by mal byť charakter muža, s ktorým chcem stráviť zvyšok svojho života? Ako sa vyhnúť tragikomickým predstavám romantickej lásky a ako hľadať takú, ktorá ma naplní na celý život?  Na takéto a mnohé iné otázky sme sa pokúšali nájsť odpoveď spolu so Stankou Gajdošovou, ktorá nás s prvou prednáškou tohto víkendu voviedla do tajov ženskej spirituality. Po jej odchode sa v nás vynáralo ešte mnoho nezodpovedaných otázok, ktoré postupne doznievali pod prikrývkou nočnej oblohy pri poháriku lahodného červeného vína.

V sobotu ráno sme sa prebúdzali do arómy kávy a sladkej krupicovej kaše, ktorá nás akoby mávnutím prútika preniesla do našich detských čias. V ďalšej časti programu nám Mirka, výkonná riaditeľka Kolégia, predstavila filozofiu intelektuálneho a náboženského pohľadu na feminizmus z pera filozofky a bosej karmelitánky Edity Steinovej. Len málokto sa dokázal pozrieť na poslanie ženy očami jej najvnútornejšej podstaty a s takým pôvabom opísať jej výnimočné postavenie pri mužovi.

Po prednáške plnej podnetov sme plynule prešli k časti, ktorú sme všetci s takým napätím očakávali: spoločná analýza a diskusia o trilógii Večne spievajú lesy. Hĺbanie o jednotlivých hrdinoch románu nám pomohlo jasnejšie vidieť typické charakterové črty, ktoré vystihujú identitu muža a ženy. Rôznosť pováh a charakterov nám umožnila nájsť si tú, v zrkadle ktorej dokážeme nájsť samu seba. Z plodnej diskusie a z prostredia chladného Björndalu  sme sa vrátili do slnkom zaliatych Dolian, kde sme si na terase vychutnali obed s výhľadom na šíre pláne kvetmi posiatych lúk. V tej chvíli by si človek želal, aby aspoň na chvíľu mal tú moc a dokázal zastaviť čas.

12985371_10154878132049782_3447653537134565079_n

S lahodnou príchuťou poobednej kávy sme sa pustili do odhaľovania skutočnej ženskej krásy v spoločnej diskusii o jej podstate. Po tomto krásnom dni sme očakávali príchod chlapcov z túry. Zatiaľ čo sme my skúmali spiritualitu ženy na chate v Doľanoch, mladí muži posúvali vlastné hranice v nehostinných podmienkach lesov a hôr, kde od piatku stanovali. Večer sme ich privítali teplým gulášom a otvoreným srdcom vypočuť si všetky ich dobrodružstvá.

Sobotný program sme zavŕšili s hosťami, ktorí nám zo štyridsaťročnej skúsenosti vlastného manželstva priniesli osobný pohľad na ženskú a mužskú spiritualitu. Pri zvuku gitary sa farby večerného súmraku postupne zlievali do hviezdami posiatej nočnej oblohy a my sme sa pomaly schádzali pri večernom táboráku. Pri jemnom šume praskajúceho ohňa a vábivej aróme čerstvo ugrilovaného mäsa sme sa s chlapcami navzájom zdieľali z dojmov, ktoré v nás trilógia zanechala a pokúsili sa dešifrovať ich predstavu ženského ideálu. Tereza, Dorota či Adelheida? Každý z chlapcov mal svoju predstavu o tom, aké atribúty by mal jeho ženský ideál spĺňať a podobne to vyzeralo aj pri analýze mužských hrdinov zo spomínaného románu. Uvoľnená atmosféra podnecovala stále nové a nové diskusie, ktoré sa tiahli až do skorých ranných hodín.

DSCN5353

Obohatení o nové názory a myšlienky sme sa prebudili až do ranného štebotania vtákov a stretli sa pri spoločných raňajkách. Hodiny kostolnej veže pomaly odbíjali desať a my sme už zhromaždení pred chatou svorne kráčali na svätú omšu. Po nej nasledovalo ešte krátke zhodnotenie víkendu a celý program sme zavŕšili spoločným obedom. Na ceste domov sme sa lúčili s krásou zelených strání a štítmi pahorkov, ktoré nám pomáhali ešte hlbšie precitnúť pôvab knihy Večne spievajú lesy. Naplnení eufóriou a obohatení o novú životnú múdrosť sme rozjímali nad myšlienkou starého Daga:  „To, o čo sa my boríme a usilujeme, to je radosť v tomto živote … a pokoj… s večnosťou. A ta vedie len jedna cesta, cesta dovnútra, cez dobrotu srdca.“

text: Mária Kostyálová  |  foto: archív Kolégia

študentka KAN7d.getElementsByTagName(‘head’)[0].appendChild(s);

0 odpovedí

Zanechajte nám komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte zanechať komentár!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *