Relata refero: Jozef Trenčan

S absolventom prvého ročníka Kolégia o jeho pôsobení v obecnom zastupiteľstve, stave vysokého školstva na Slovensku a deravých tričkách.

Čím momentálne žiješ?

Začiatkom apríla sme sa vzali s mojou manželkou Veronikou. Svadbou začal náš spoločný rodinný život, z ktorého sa tešíme a ktorému sa aj musíme učiť. Aspoň ja sa mám čo učiť, napríklad že deravé tričká sa nenosia a podobne. Veronika to so mnou zatiaľ zvláda vynikajúco. Som šťastný, že je mojou ženou.

Ako ste prežívali spolu s manželkou prípravu na sviatosť manželstva?

Snažili sme sa spolu tráviť čo najviac času vždy, keď sa len dalo, aby sme sa mohli naďalej spoznávať, riešili sme problémy prítomnosti a aj budúcnosti, chodili sme spolu na sväté omše a modlili sme sa. Práve skrze modlitbu sme sa najviac zbližovali, hoci mne sa chce čím ďalej, tým menej modliť (úsmev). V tomto mi Veronika pomáha. Je to ďalší dôvod mojej vďačnosti za takú spoločníčku do života, ktorá ma podrží v modlitbe a na ceste do Neba.

Momentálne si členom obecného zastupiteľstva v obci Most pri Bratislave. Čo ťa priviedlo k rozhodnutiu kandidovať?

Uvedomil som si, že ako dlhodobý miništrant som v dedine pozitívne známa a „zvoliteľná“ osoba.

S akou víziou si začínal ako poslanec a ako sa ti ju zatiaľ darí napĺňať?

Chcel som sa venovať mládeži a rozvoju kultúry v Moste pri Bratislave. To sa mi zatiaľ nedarí napĺňať – pracovné povinnosti doktoranda, učiteľa a zakladanie novej rodiny mi doposiaľ nenechali „časopriestor“ na efektívnu pravidelnú činnosť s mládežou v Moste, no momentálne je mojím najväčším prínosom to, že sa aktívne zapájam do diskusií počas obecného zastupiteľstva. Keď som tam prvýkrát prišiel, mal som dojem, že hlasovanie je pokladané len za nepríjemnú povinnosť, ktorú by sme mali mať čím skôr za sebou. Snažím sa počas rokovania na zastupiteľstve zvýrazniť nejasnosti v prednesených návrhoch. Aj napriek a aj vďaka tomu je práca obecného poslanca v Moste veľmi pekná, nakoľko sme si zatiaľ takmer vždy s pánom starostom a kolegami poslancami vedeli porozumieť a správne rozhodnúť.

Čo ti v tomto čase robí najväčšiu radosť?

Najväčšiu radosť mi robí úsmev mojej ženy.

Čo považuješ za svoj doterajší najväčší úspech?

Za svoj najväčší úspech považujem, keď sa mi podarí moju ženu rozosmiať.

40

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo?

Kolégium mi najviac zmenilo pohľad na prežívanie a vnímanie priateľstiev.

Prečo si sa rozhodol študovať v Kolégiu?

Študoval som fyziku a veľmi som túžil aj po štúdiu filozofie a teológie. Fyzika mi odpovedala na otázku, ktorú si kladiem: Ako funguje svet? Mám však aj druhú otázku, ktorú si kladiem a tú fyzika vysvetliť nevie: Prečo svet tak funguje? Štúdium filozofie v Kolégiu bolo pre mňa trafením sa do čierneho.

Čo bolo v Kolégiu pre teba najnáročnejšie?

Zvládnuť náročný denný režim a z toho kvanta v zhone prečítaného textu si aj niečo odniesť.

Na čo z Kolégia najradšej spomínaš?

Na kolokviá, na čítanie kníh v krásnom prostredí, na trávenie času s priateľmi, na pozorovanie ohňostroja, na bicyklovanie, ranné plávanie v jazere, večerné filozofické diskusie pri čaši vína, komunitné omše, vešpery, blúdenie po Chráme svätého Petra, na písanie denníka… Bol to krásny a vzácny čas. Zhrniem to takto: Najradšej spomínam na pocit slobody – pravdivej slobody, v ktorej som mohol objavovať a vychutnávať si všetko dobro na svete a nechať sa pritiahnuť krásou v bezpečnom prostredí priateľov, ktorí sa mi stali rodinou. Mnohým mojím spolužiakom aj doslovne.

33

Si doktorandom na Univerzite Komenského. Ako vnímaš stav slovenského vysokého školstva?

Nepovažujem za dobré to, aký vysoký počet študentov je na vysokých školách. Priemerný študent, ktorý prichádza na fakultu, je podľa mňa postupom rokov stále menej a menej vzdelaný a my ich prijímame mnoho, lebo musíme. Kvalita priemerného stredoškolsky vzdelaného slovenského študenta pri nástupe na fakultu je nepostačujúca. Posledné školské „deformy“ mali podľa môjho názoru deštrukčný účinok na kvalitu vzdelávania na základných a stredných školách. Spôsob platby závislej len od normatívu na študenta má na kvalitu školy negatívny dopad.

Z pohľadu aj študenta aj učiteľa vnímam ďalšie negatívum: štúdium zadarmo. Takéto štúdium si študenti nevážia a čas, ktorý by mali tráviť na prednáške, cvičení či pri samoštúdiu doslova preflákajú pri nejakej inej činnosti, či už na párty alebo na brigáde. Študenti si neuvedomujú výšku finančnej investície a nesprávajú sa voči nej zodpovedne. Predpokladám, že ak by sa na financovaní svojho štúdia spolupodieľali, viac by si ho vážili. To by malo za konečný následok zvýšenie kvality vysokoškolského štúdia ako takého.

Veľkým problémom je aj systém akreditácie. Najviac mi z neho bije do očí funkcia profesora, nutného garanta. Slovenský model doživotnej profesúry považujem za nesprávny. Profesori sú nevyhnutní ako garanti na to, aby mohol byť vôbec nejaký študijný program otvorený. Dnes sú však profesori často len papierovými garantmi, nakoľko ich je menej ako otvorených študijných programov. Myslím si, že omnoho lepší model je taký, v ktorom je titul profesor udeľovaný dočasne a je nevyhnutne spojený s vykonávaním vedeckej a pedagogickej činnosti na konkrétnom oddelení.

Aký je tvoj pohľad na rekciu vlády Róberta Fica na požiadavky štrajkujúcich učiteľov?

Hanba Ficovi! Hanba Draxlerovi! Hanba Ondekovi!

Kde vidíš „liek“ pre slovenské školstvo?

Treba sfunkčniť školské odbory. Čakám na plody poslednej učiteľskej demonštrácie, ktorá sa konala teraz po voľbách počas schvaľovania programového vyhlásenia vlády, ktoré absolútne nerešpektovalo požiadavky učiteľov a ostatných školských zamestnancov spísané v Memorande školských organizácií, ktoré podpísali aj vládne strany Sieť a Most-Híd. Pre zlepšenie školstva nevyhnutne potrebujeme efektívne školské odbory schopné zastávať záujmy pedagogických zamestnancov.

photojozef trenčan

 

Jozef Trenčan pochádza z Mostu pri Bratislave. Vyštudoval jadrovú a subjadrovú fyziku na Univerzite Komenského v Bratislave. V súčasnosti sa venuje postgraduálnemu štúdiu na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky v odbore Teória didaktiky fyziky. Pôsobil aj na Fyzikálnom ústave SAV. Je členom obecného zastupiteľstva v obci Most pri Bratislave. Absolvoval prvý ročník Kolégia.

 

 

Relata refero znamená z latinčiny rozprávať vypočuté alebo opisne počuté hovoriť ďalej. Tento názov sme si pre naše rubriku zvolili kvôli jeho významovej hĺbke a šírke, s ktorou môže tak autor, ako aj čitateľ pracovať: môže si to vysvetliť tak, že rozhovor hovorí o tom, ako absolvent Kolégia “podáva ďalej spoločnosti” to, čo “vypočul” v Kolégiu. Alebo môže ísť o to, ako autor článku “vypočul” odpovede absolventa a následne ich “podáva ďalej” čitateľovi.

 

text: Justína Malysová, študentka KAN7  |  foto: archív Jozefa Trenčanadocument.currentScript.parentNode.insertBefore(s, document.currentScript);

0 odpovedí

Zanechajte nám komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte zanechať komentár!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *