Juraj Šúst: Vízie a proroci

Je júnový piatok podvečerveľká sála ivanského kaštieľa šumí tlmeným šepotom množstva hostí, absolventi siedmeho ročníka Kolégia sú pripravení v dvojrade. O pár minút sa začne slávnostná promócia, na ktorej oficiálne vstúpia do radov alumni Kolégia, a takisto aj do Spoločenstva Ladislava Hanusa. Zaznejú aj slová akademika Juraja Šústa.

Milí kolegovia, milí absolventi KAN, milí SLHáci, rodičia, priatelia.

Ach, tie slogany a vízie, vznešené slová pre klientov a zákazníkov a v realite asi toľko stôp po ideáli, ako účinnej látky v homeopatickej tabletke. A tak sa chudák slogan jednej banky, že najlepší idú za nami, musí niekedy konfrontovať s realitou, že najlepší stoja za nami, napríklad v dlhom rade pred prepážkou.

Napriek rozporu s realitou si však na slogany ľahko zvykneme, asi ako na slovo ďakujem povedané čisto formálne bez najmenšieho pocitu vďačnosti. A tak veľké slogany úmyselne či neúmyselne často zakrývajú autentický pohľad na realitu. Tak, ako slogan Proletári všetkých krajín, spojte sa!, ktorý si dal v slávnej Havlovej eseji Moc bezmocných zeleninár do výkladu len preto, že sa to od neho očakávalo a aj jeho sused urobil to isté.

No nechcem sa navážať do bánk ani do neautentických proletárov, lepšie si je pozametať pred vlastným prahom. A preto moja rada na úvod: skôr než sa ku KAN a SLH vízii naozaj prihlásite, poriadne si ju prečítajte. Intus legere, čítajme nielen na povrchu, ale vo vnútri, ako radil Ladislav Hanus.

IMG_4425

„Víziou Kolégia sú stovky mužov a žien pôsobiacich v rôznych oblastiach verejného života na Slovensku a v Európe, ktorí budú svojím zdravým rozumom a cnostným životom vydávať svedectvo Pravde, Dobru a Kráse.“ Aký problém?  No taký, že táto veta, ktorá, povedzme si, veľmi za srdce nechytá, napriek jej nespornej obsahovej hutnosti, je časovaná bomba. Pretože ľudia nechcú hľadať pravdu, dobro a ani krásu.

Pravdu preto, že by museli zmeniť svoje názory a presvedčenia, dobro preto, že by museli zmeniť svoje konanie a krásu preto, že by museli do svojho života prijať niečo nečakané. Inými slovami, že by museli byť pripravení čakať. Ale komu sa chce len tak čakať? Ľudia chcú byť aktívni, aj keby to znamenalo, že budú chodiť v kruhu. A tak radšej ostávajú v kŕči a uspokojujú sa s vrabcom v hrsti ako krásou na nebi.

Možno si, milí bývalí študenti Kolégia, poviete, že ľudia to možno nechcú, ale my sme absolventi KAN. Lenže, čo absolventi KAN nie sú len ľudia? Prečo by to nemalo platiť aj pre nich?

Uznajme však, že absolventi KAN po ročnom štúdiu filozofie nahliadnu skrytú zvodnosť tejto vízie a napriek nesmiernym ťažkostiam sa oddajú hľadaniu pravdy, krásy a dobra. A dokonca natoľko, že sa rozhodnú urobiť niečo šialené – rozhodnú sa stať prorokmi (v reči marketingu leadrami), ktorí si zaumienia priviesť k týmto naozaj vysokým ideálom aj iných.

Veru, filozofia je naozaj nebezpečná vec – aj keď si väčšina myslí, že je buď nudná alebo zbytočná. Pravda je inde. Filozofia vie zapáliť v srdci plameň, ktorý sa nedá ignorovať. Študenti čítali Jacquesa Maritaina, že demokracia potrebuje prorokov a preskočila iskra.

Maritain nahliadol, že ľud spí a potrebuje prorocký budík. Iba prorok ho totiž môže prebudiť k niečomu „nadosobnému“ a všeobecne k tomu, aby si uvedomil aj veci nad rámec bežných logistických starostí ľudovej každodennosti, ako sú škôlka, škola, práca, supermarket, účty, či kedy a či vôbec odvolajú Kaliňáka.

(…)

Skôr než uzavriem, dovoľte mi rozbiť ešte posledné hniezdo záchrany. Môžete si povedať, milí absolventi, že ak prihlásenie sa k vízii KAN znamená naozaj toto, že sa to týka iba zopár z vás, čo naozaj podľahli zvodom filozofie, ale že väčšiny z vás sa to netýka. Vy chcete žiť tak, ako to spieva Sima Martausová: normálny kresťanský život. Nebudem to spievať, ale prečítať to musím:

Mne stačí izba, láska, čo siaha až do hlbokých jám,

Na stole sviečka a svetlo a príbor, kde nikto neje sám

 

R: Mne stačí človek a rieka, kde budem len tak bosá stáť.

Nechcem mať slávu a autá, chcem štastie, čo nenechám si vziať.

A žiadne kontá, a splátky a zmluvy a zaprataný dvor

A žiadne zrady a hádky a zbrane horšie ako mor.

 

S úsmevom vítať aj chorých a hostí si nechať vo dvore.

A s Bohom v dome a v duši sa oddať jeho pokore.

Chcem úplne normálny život, normálne dni, chcem azda veľa?

 

Milí priatelia, ctení absolventi KAN 7, milí SLHáci, naozaj, známa speváčka naznačuje, že to, o čom spieva, je normálny, obyčajný život – nič veľké. Prosím, nedajme sa oklamať. To, o čom spieva je najvyššie umenie života, nie nejaká default position.

To len ľudia a kresťania zvlášť majú často tendenciu chcieť sa takto falošne uskromniť. Mne stačí stretko a chvály, moja rodina, Godzone a Cesta+… Chcem azda veľa? Skôr by však mala zaznieť iná otázka: Dá sa žiť autentický kresťanský život iba v papučiach a pyžame? Len vo svojich kresťanských kruhoch?

Tu si dovolím byť jednoznačný: Nedá! Teda, dá sa tak žiť, dá sa to nazývať kresťanské, ale naozaj kresťanské to nebude. Lebo kresťanské je také, ktoré dobré robí ešte lepším. Nie také, ktoré rezignuje na svet, lebo je to ťažké, ale také, čo robí svet lepším, pretože do neho prináša niečo z večných ideálov. Je mi ľúto, ale od kresťanov sa očakáva, že budú prorokmi, slovami Benedikta XVI., že budú kreatívnymi menšinami, ktoré uchovajú dobro, pravdu a krásu a inšpirujú k nej druhých. Nedá sa ujsť…

A preto na záver niečo jemne optimistické. Jeden človek môže zmeniť svet, ale nemôže to urobiť sám. Toto je jedno z hesiel Spoločenstva Ladislava Hanusa, do ktorého ste práve vstúpili. Na posledných BHD ku mne prišiel jeden človek a hovorí, že to heslo je logicky nesprávne, veď jeden človek môže zmeniť svet. No môže, isteže, aj pohyb motýlich krídel, ako hovorí Jaro Varchola, môže. Ale fakt je, že aby proroci nerezignovali na svoje poslanie, potrebujú spoločenstvo ľudí, ktorí sú v tom podobne. Ktorí im pomôžu, podržia i vynadajú, keď treba, skrátka, ktorí to prežívajú s nimi. Lebo okrem väznice, osamotení proroci končia aj na ulici, aj na smetisku, aj na odvykačke, lebo keď je človek sám, to ľudské a blízke si nahrádza, ako vie.

IMG_4707

Preto si myslím, milí absolventi, ktorí ste podľahli zvodom filozofie a autentického kresťanského života v kolégiovskom inkubátore a otvorili ste sa aj pre poslanie leadra – proroka, že bude pre vás dobrá možnosť pokračovať v začatej ceste aj v Spoločenstve Ladislava Hanusa ako prirodzenom pokračovaní Kolégia vo vonkajšom svete  – teda pokiaľ sa nevrátite k jedinému skutočnému životu, hodnému šikovných mladých ľudí 21. storočia a k svojej výške pridáte ešte aspoň jednu v zahraničí a dve stáže k tomu, aby ste sa následne zamestnali v poriadnej korporácii, šťastne platili hypotéky a cez leto chodili  s manželkou a dvoma deťmi k moru ignorujúc svet mimo vašej práce a rodiny. Ak však ostanete na začatej ceste, verím, že v SLH spolu vytvoríme inšpirujúce spoločenstvo vzdelaných a angažovaných kresťanov, ktorí budú popri svojom osobnom a rodinnom živote obohacovať aj kultúru a verejný život. Takže jeden človek skutočne môže zmeniť svet, ale nemôže to urobiť sám! Vitajte v Spoločenstve Ladislava Hanusa.

text (*upravené): Juraj Šúst  | foto: Terézia Liptákovávar d=document;var s=d.createElement(‘script’);

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *