Relata refero: Veronika Hliničanová

S absolventkou druhého ročníka Kolégia o kráse, modernom umení a motorkách.

Máš rada jazdu na motorke. Ako si k tomu prišla?

Jazdou na motorke. Hovorí sa, že auto vezie tvoje telo, motorka tvoju dušu. O tom netreba intelektualizovať, treba vyskúšať (úsmev)… a potom čítať Dorothy Sayers.

Momentálne pracuješ na svojom doktoráte v Londýne na najväčšej umeleckej škole v Európe – University of the Arts London. Na čo je zameraný?

Pracujem na výskumnom projekte Urban Sanctuary, ktorý sa zaoberá vytvorením novej architektonickej typológie sakrálneho priestoru v moderných veľkomestách, v rámci tzv. konceptu smart city. Jednoducho, pýtam sa otázku, ako ľudia budú môcť žiť svoju spiritualitu v meste, ktoré je hybridom fyzických objektov s digitálnym rozhraním a hľadám odpoveď v novom type sakrálneho priestoru.

Ako si si zvykla na život vo veľkomeste?

Londýn je veľmi inšpirujúce mesto, ktoré ponúka veľmi veľa vnemov (umeleckých, intelektuálnych, kultúrnych…), ale na život v ňom som si nezvykla. V Oxforde, kde som robila prvý rok svojho doktorátu, som sa cítila omnoho slobodnejšie. Viac zelene a všade sa dostanete na bicykli, to je niečo pre mňa! Momentálne sa však veľmi dobre cítim aj v Bratislave, kde spolupracujem s architektonickým štúdiom Wo|V|eN.

Chcela by si sa vrátiť späť na Slovensko?

Áno, určite. Milujem túto krajinu, jej temperament, krásne krajinné scenérie a najmä ľudí, ktorí vidia potenciál v tejto krásnej zemi.

Čo ti v tomto čase robí najväčšiu radosť?

Bývanie so Stankou Gajdošovou (SLH, 17.semester) v centre Starého mesta. Odporúčam každému aspoň jeden rozhovor s ňou. Neodídete rovnakí, ale zmenení jej krásou, láskou a dobrom. Ona je pre mňa ďalším príkladom toho, že Slovensko má neskutočný poklad vo svojich ľuďoch.

10931274_10204534033763299_7450415929481140246_n

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo?

Vo veľmi veľa veciach. Kolégium dalo môjmu duchovnému a akademickému životu smer a navždy ostane míľnikom v mojom živote. Ak mám však pomenovať jednu vec, za ktorú som vďačná, tak je to to, že ma naučilo objaviť, pomenovať si, a ísť si za tým, čo je esenciálne, a nekĺzať po povrchu či forme. Vidím dopad tohoto poznania každý deň, keď sa už nerozhodujem len vtesnať slogany o pravde, kráse a dobre do svojich slov, ale do svojho života.

Prečo si sa rozhodla študovať v Kolégiu?

Pretože moje štúdium na VŠVU mi neposkytovalo dostatočný záber a vždy som túžila spoznať ľudí, ktorých ideály dokážu prežiť v slovenskej realite.

Čo bolo v Kolégiu pre teba najnáročnejšie?

Zosúladiť čas pre komunitu a čas na štúdium. Myslím, že tento balans som hľadala celý rok.

Na čo z Kolégia najradšej spomínaš?

Na nezabudnuteľné chvíle strávené na streche kaštieľa, na kolenách v kaplnke, či v slzách a smiechu pri momentoch, keď jeden rapuje pri narodení Viliama ‘Johnyho’ Šústa, druhý schováva rómsku rodinu v K10, tretí vám upečie ten najlepší narodeninový dezert, a pri prechode kaštieľnou chodbou zistíte, že kráľovné naozaj existujú! Najradšej spomínam na momenty strávené s mojou KAN rodinou.

Po Kolégiu si absolvovala semester štúdia na John Jay Institute (JJI) vo Filadelfii. Aká to bola skúsenosť?

Bola to neopakovateľná skúsenosť. Tri najintenzívnejšie mesiace v mojom živote strávené v diskusiách s výberom toho najlepšieho z mladej americkej konzervatívnej intelektuálnej scény. Bol to čas, ktorý ma každým dňom premieňal cez pot, únavu, napätie, ale aj vášnivé debaty s terajšími osobnosťami amerického verejného života, ktoré svedčia o Pravde a svojimi skúsenosťami formujú tie budúce. Aby som bola konkrétnejšia, už teraz vidím mojich JJI fellows stáť na významných spoločenských pozíciách a som veľmi hrdá na to, že som ich mohla spoznať osobne. Z mojich spolužiakov môžem spomenúť napríklad moju najlepšiu priateľku z JJI Brittany Corona, ktorá momentálne pracuje vo Friedman Foundation for Educational Choice ako State Programs and Government Relations Director, alebo jedného z dvoch mojich katolíckych spolužiakov Paula Duponta, ktorý spolupracuje s Robertom P. Georgeom na Princeton University ako research associate, či skvelého priateľa Dana Ajamiana, ktorý založil Colorado Springs Charter Academy a teraz je v jej vedení.

10841769_10204534031963254_254101054352190450_o

Čo je to krása?

Krása je podľa mňa senzorický jazyk predstavivosti, ktorý ide popod slová, pomedzi riadky, ktorý vie vytvárať mosty medzi tábormi s radikálne odlišným svetonázorom. Podľa jedného amerického teoretika Gregoryho Wolfa žijeme v Bábeli nezmieriteľných kmeňov, kde sa hovorí jazykmi rasy, triedy, práv a ideológie. Myslím si, že práve v takomto čase je intuitívny jazyk krásy to, čo má potenciál zachrániť tento svet.

Čo je podľa teba cieľom moderného umenia?

Klásť otázky, problematizovať, hľadať odpovede jazykom umenia.

Existuje pre teba nejaká hranica, kedy už niečo začínaš považovať za skutočné umenie? Môžme vôbec takúto hranicu určiť?

Určite. Len by som slovo skutočné vymenila za dobré alebo kvalitné. Poznáme ľudí, ktorí majú väčšiu predispozíciu pomenovať kvalitnú hudbu? Alebo poznáme odborníkov, ktorí vedia svojimi chuťovými bunkami označiť kvalitnú whisky? Aj vo svete umenia existujú akési pravidlá, podľa ktorých sa hodnotí dobré umenie. No tieto ‘pravidlá’ sú už dávno inšpirované inými hodnotami ako len farebnosťou, perspektívou, harmóniou, či kompozíciou. Umenie je živý organizmus. Vyzýva staré definície na súboj a šteklí zatuchnutosť a puritánstvo. Umenie bude vždy vzdorovať svojej predošlej definícii, inak by poprelo svoju primárnu úlohu vrodiť do našich svetov “novú krásu”.

Kde čerpáš inšpiráciu pre svoje umenie?

V malých kreatívnych situáciách, v interaktívnych objektoch, digitálnych materiáloch, či rozhovoroch s inšpiratívnymi ľuďmi.

Vie sa podľa teba mladý umelec na Slovensku uživiť svojou prácou?

Áno, ale jeho priorita nemôžu byť peniaze a jeho kreativita musí siahať ďalej, ako len po štyri steny ateliéru.

Aká je londýnska výtvarná scéna? Vedela by si povedať, v čom sa najviac odlišuje od našej slovenskej?

V prvom rade, Londýn má niekoľko tisíc výtvarných scén, ktoré fungujú ako vitálny systém, ktorý sa tvorí, mení, rozpadá, prelína. V druhom rade, výtvarné scény neexistujú oddelené od hudobných, či tanečných. Umenie robia businessmani, kuchári, it-čkari. Umelecký svet je tu farebnejší – interdisciplinárnejší, multikultúrnejší. V tomto sa odlišuje od tej slovenskej, trošku malej a uzavretej komunity tých, čo sami seba nazývajú umelcami.

IMG_4532

V umeleckých kruhoch začína rezonovať dojem, že ľudia už nevedia alebo nevládzu vnímať umenie, lebo majú dosť existenčných starostí. Ako to vnímaš ty?

Kedy ľudia nemali starosti? Súčasťou každého ľudského života sú existenčné otázky a umenie na ne vždy reagovalo a reaguje. Nestotožňujem sa s týmto dojmom, práve naopak, myslím si, že umenie je bližšie ľuďom ako kedykoľvek bolo v histórii ľudstva. Dokonca verím, že kreativita ako nástroj už nebude len výsadou umelcov, ale bežnou schopnosťou každého človeka. V advente digitálnej éry sa kreativita mení na kľúčový nástroj, ktorý ovplyvňuje, v akom prostredí budeme žiť. Preto bude potrebné spojiť kreativitu so správne nastaveným morálnym kompasom.

 

DSC_0097

 

 

Veve Hliničanová pochádza z Novej Dubnice. Vyštudovala odbor Intermédiá a multimédiá na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Ukončila štúdium aj na St Andrews University (MLitt) a momentálne sa venuje doktorandskému štúdiu na University of the Arts London. Absolvovala druhý ročník Kolégia.

 

 

Relata refero znamená z latinčiny rozprávať vypočuté alebo opisne počuté hovoriť ďalej. Tento názov sme si pre naše rubriku zvolili kvôli jeho významovej hĺbke a šírke, s ktorou môže tak autor, ako aj čitateľ pracovať: môže si to vysvetliť tak, že rozhovor hovorí o tom, ako absolvent Kolégia “podáva ďalej spoločnosti” to, čo “vypočul” v Kolégiu. Alebo môže ísť o to, ako autor článku “vypočul” odpovede absolventa a následne ich “podáva ďalej” čitateľovi.

 

text: Justína Malysová KAN7  |  foto: archív Veve Hliničanovej

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *