M. T. Jurkovič: V mladom biznise je už dobrá etika

Hoci ho je možné stretnúť v Kolégiu každý deň, predsa nasledujúci rozhovor vznikal viac ako mesiac. Tak sa zrazu stalo, že už to nie je rozhovor „len“ s bývalým študentom KAN4, ale aj s interným stážistom KAN8. Michael Thomas Jurkovič.

Štúdium v KAN si dokončil pred štyrmi rokmi. Čo nasledovalo potom?

Odsťahoval som sa do Svätého Jura, kde sme začali robiť s kamarátmi náš Cider. Bolo to pekné obdobie, v kultúrnom prostredí, pri kvalitnom nápoji  a s dobrými ľuďmi.

Ako vám skrsla myšlienka vyrábať Cider?

Môj kamarát zo strednej školy strávil istý čas v Anglicku, kde ho zaujal tento jablkový nápoj. Na Slovensku sa vtedy o cider-i ani nechyrovalo, preto mu prišiel tento podnikateľský zámer zaujímavý. O svojom pláne sa nám zveril  v decembri 2012 pri kalčete na triednej stretávke po 5 rokoch,  ešte keď som študoval v Kolégiu. Nápad sa nám páčil, ale odložili sme ho do šuflíka s tým, že počkáme na dopyt a pripravíme reálny plán.  Ten už prišiel na nasledujúcu jar – v júli sme s tým boli na Pohode, v auguste na festivale Grape a v septembri sme začali naše nápoje aj oficiálne distribuovať.

O podnikateľskom prostredí na Slovensku sa však netraduje nič dobré.

Na začiatku sme využili naše výhody – kamarátov otec už vlastnil priestory nefunkčného pivovaru vo Svätom Juri, ktorý sa stal našou základňou a ďalší náš blízky priateľ nám poskytol financie na počiatočné obdobie.  Veľmi sme sa nezapodievali príslušnou  legislatívou a papiermi, nechceli sme byť veľmi rušení oficiálnymi vecami. Skúšali sme a keď nastal problém, riešili sme ho. Preto hovorím každému, kto by chcel začať vlastný biznis: „Keď si presvedčený, že to chceš robiť, rob to a nezamýšľaj sa nad tým, čo k tomu potrebuješ.“ Pretože keby sme možno vedeli, čo nás všetko čaká, asi by sme do toho projektu nikdy nešli.

Ako sa vám darilo presadiť sa na slovenskom trhu?

Ťažko. Hlavne ak si dáš za cieľ vyrábať dobrý, kvalitný produkt. Nie je totiž až taký veľký problém kvalitný nápoj vyrobiť, ale presvedčiť aj tých ľudí, ktorí majú hlbšie do vrecka, že sa ho oplatí kúpiť. Zatiaľ sme odmietli robiť nejaký kompromisný nápoj, ktorý by nás ľahko živil a popritom by sme robili nápoje vyššej kvality. Je to viditeľné aj na našom dizajne – je ťahaný k jednoduchosti, avšak nie je to jednoduchšia cesta ako predať produkt – slovenský spotrebiteľ totiž uprednostňuje produkty s krikľavými farbami či žltými nápismi.

A konkurencia?

Je to úsmevné, pretože teraz robia Cider aj väčšie pivovary a v oveľa vyššom objeme, ale naše prvenstvo na Slovensku nám nikto nevezme. Teší ma, že aj manažéri z Heinekenu vedia, že Jablčnô existuje.

Čo je najväčším problémom podnikania na Slovensku?

Každý podnikateľ chce zarobiť veľa a rýchlo, čo nie je správne nastavenie. Málo ľudí je pripravených na serióznu a dlhodobú podnikateľskú prácu.

Mení sa to?

Myslím, že áno. V mladom biznise je dobrá etika, tí ľudia to robia naozaj pre radosť, robia to dobre, a robia to pre zákazníka. Už tam nie je tá apriori túžba zarobiť na úkor ostatných.

Je podnikateľ aj v tomto segmente vystavený morálnym dilemám?

Áno, aj my sme boli. Jedným z dôvodov boli eurofondy, pri ktorých je sústredená vysoká miera korupcie. Našťastie, odhalili sme to včas a jednohlasným konsenzom sme akékoľvek finančné dotácie odmietli.

Michael, keď začínal akademický rok v Kolégiu.
Písal sa rok 2012 a práve sa vrátil zo štúdií v Taliansku.

Tým, že si úspešne promoval v Kolégiu, si sa stal automaticky členom Alumni komunity.  Má viac ako len symbolický charakter?

Všetci stále veríme v idey Kolégia a budeme ich vždy podporovať. Som rád, že môžem stretnúť svojich bývalých spolužiakov na KAN nedeli, ale mám pocit, že nemáme spoločný projekt, spoločnú víziu niečo tvoriť.  Azda je to teraz aj preto, že mnohí majú svoje rodiny.

Dnes, s odstupom času, ako spätne vnímaš rok, ktorý si v KAN prežil?

Bol to rok, na ktorý som sa veľmi tešil. Teraz viem povedať, že som veľmi rád za jeho absolvovanie. Spätne si uvedomujem, že som úplne nenaplnil potenciál, ktorý mi Kolégium mohlo dať. Bol som trochu rozlietaný, zakladal som firmu a chcel som dohnať tie 4 roky, ktoré som bol v zahraničí na univerzite… Zostalo mi množstvo zážitkov, podnetov a pootvorené dvere do oblastí poznania, o ktorých som nevedel, že existujú.

Po štyroch rokoch si späť v Kolégiu. Čo ťa prilákalo?

Cez prázdniny vedenie KAN urobilo rozhodnutie, že „Alumníci“ môžu chodiť po dohode na semináre, ak ich zaujme téma. Ja som mal ale serióznejší záujem zúčastňovať sa viacerých seminárov, hlavne hodín umenia. Konzultoval som to s Martinom Luteránom, ktorý mi odporučil, aby som sa na semináre poriadne pripravoval a absolvoval kurz v celosti. Tak som ho vzal za slovo a poctivo sa zúčastňujem nielen všetkých seminárov umenia, ale aj teológie.  No a nakoniec z toho vyplynulo, že som teraz interným stážistom.

Navyše, ešte tu s nami bývaš.

Treba za tým vidieť hlavne praktické dôvody: moja firma sa nachádza  130 km odtiaľto, preto je pre mňa jednoduchšie bývať tu, keď môžem.

Ako sa ti páčia predmety?

Začnem s umením. V sylabách je asi všetko, čo by sme mali ovládať – historicky prejdeme všetky formy umenia od staroveku až po súčasnosť, pozrieme sa na rôzne tematiky a rôzne náhľady na umenie. Trochu sa v tom hľadám, lebo je to veľmi komplexné a teda dosť náročné.

teológia?

Teológia má jasnú niť. Prejdeme si len najhlavnejšie témy so sústredením sa na prácu so sv. písmom a na pojem Boha. Súvislý charakter dáva predmetu Ratzingerova kniha „Úvod do kresťanstva,“ s ktorou pracujeme na väčšine seminárov. Som rád za Matúšov štýl učenia. Mne to dodáva ucelený zmysel.

So študentami aktuálneho ročníka Kolégia KAN8 :)

Si asi jediným z môjho okolia, o ktorom viem, že aktívne používal Twitter. Čo ťa na ňom tak dostalo?

Twitter bol pre mňa zaujímavý tým, že ho na Slovensku predstavovala malá komunita kreatívnych a aktívnych ľudí. Dynamika vzťahov bola efektívnejšia – sleduješ ľudí, ktorých chceš sledovať, a nemusíš  sledovať tých, ktorí sledujú Teba. Hovorilo sa, že na Facebooku si kamarátom s ľuďmi, s ktorými si chodil na strednú školu, a na Twitteri s tými, s ktorými by si chcel chodiť na strednú/vysokú školu.

Rok už Twitter nepoužívaš. Prečo?

Pred rokom som skončil kvôli  pracovnej vyťaženosti. Teraz to už vnímam ako experiment, či dokážem prežiť aj bez sociálnych sietí. Uvedomil som si istú závislosť na Twitteri. Kedže aktívne používanie sociálnych sietí si vyžaduje veľký objem času a zároveň tam človek zvykne sledovať správy a aktuality zo sveta, chcem zistiť, či dokážem bez toho žiť tak, aby mi nič podstatné neutieklo.

Úspešne?

Myslím, že áno. Ale musím sa občas spoliehať na ostatných, ktorí mi sprostredkúvajú dôležitejšie informácie cez e-mail.

Čo vnímaš ako najväčšie nebezpečenstvo sociálnych sietí?

V prvom rade, sociálne siete sú len nástroje, teda sa dajú použiť k dobrým cieľom. Avšak vnímam, že ich hlavným problémom je scrollovanie. Používateľ má prístup k  veľa podnetom a informáciám, čím sa zmenila úloha sprostredkovania. Už nie je až tak dôležitý písomný obsah, ale skôr obraz a zvuk. Mladý človek má potom problémy s koncentráciou, pretože pretlak informácii spôsobuje to, že sa v nich nevie vyznať. V minulosti znamenalo, že kto má informáciu, má moc. Dnes to už prestáva platiť.

 

Michael Thomas Jurkovič (1988)

Spolumajiteľ spoločnosti „Jablčnô“, absolvent štúdia teórie komunikácie a filmu na Università della Calabria v Taliansku. Meno Thomas si dal dopísať do rodného listu po birmovke, pretože sa jeho patrónom stal Thomas Moore. Nie je považovaný len za priekopníka cideru na Slovensku, ale aj Twitteru – ten bol dlhé roky jeho vášňou, cez ktorú spoznal veľa Slovákov a ktorá ho vrátila späť na Slovensko. Baví ho film, dobrá káva a bosá chôdza.

Michael Thomas Jurkovič (1988)

 

Tip na film od Michaela Thomasa Jurkoviča: „Vertigo od Alfreda Hitchcocka. Skvelý film, v ktorom sa odhaľuje, ako sa režisér zahráva so svojim divákom, a zároveň ako sa divák necháva vtiahnuť do režisérovej hry.“

 

text: Matúš Ďuraňa
fotky: www.jablcno.sk, archív Kolégia}

0 odpovedí

Zanechajte nám komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte zanechať komentár!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *