&3 Marianna Jarina

Marianka je z Marianky, ale narodila sa a vyrastala v Bratislave. Vie rozprávať po poľsky, lebo polovica jej rodiny odtiaľ pochádza. Táto študentka architektúry na STU v Bratislave predvčerom, mimochodom, oslavovala svoje narodeniny.


Prečo si v Kolégiu? 

Návrat zo zahraničia ma nútil prehodnotiť, ako chcem stráviť ďalšie roky a ja som sa nevedela rozhodnúť, čo ďalej. Uvedomila som si, že si potrebujem vyjasniť odpovede na dôležité otázky v živote – ustáliť si hodnoty, na základe ktorých môžem ďalej stavať, lebo inak budem navždy zaseknutá a neschopná sa rozhodovať. Kolégium ponúkalo možnosť urobiť to v medziach tradície, ktorá mi je blízka. Zároveň som hľadala spôsob, ako sa môžem venovať nielen technike a umeniu, ale študovať aj filozofiu, históriu či teológiu. Taktiež ma tešila predstava života v komunite.


V čom ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo? 

Ľudia v Kolégiu ma učia snažiť sa menej sťažovať sa na nestíhanie a celkovo na ťažké veci. Zmenil sa môj pohľad na to, nakoľko je v poriadku mrhať časom – oveľa viac si dávam pozor na to, aby som rozumne využila čas, ktorý mi bol daný… s občasným úspechom. Zmenil sa aj môj pohľad na seba – Kolégium mi ukázalo, že vecí, ktorým nerozumiem, je ešte oveľa viac, ako som čakala.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Najväčšími zážitkami sú náhodné rozhovory v kuchyni, v knižnici či na rektoráte, keď sa ukazuje, ako krásne je byť okolo ľudí, ktorých naozaj zaujíma, čo študujú. Nekonečné rozhovory o „veľkých veciach“ prepletené varením, hudbou a príhodami zo života robia náročné dni krajšími.

Čím tráviš voľný čas? 

Odkedy som v Kolégiu, oddychujem od filozofie technickými predmetmi, od techniky prácou na architektonických projektoch a od nich zas filozofiou. Medzičas trávim rozhovormi, spánkom a každodennosťou. Inak trávim voľný čas v prírode, behaním, filmami a umením alebo s dôležitými ľuďmi môjho života.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná? 

Neviem, či som stihla niečo veľké dokázať. Pyšná môžem teda byť skôr na svoje veľké plány alebo samotný fakt, že sa mi zatiaľ darí zvládať všetko, čo si na seba ušijem, a že si viem uznať, že neustále potrebujem Božiu pomoc.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo? 

Nemám asi jeden vzor – neviem si ani predstaviť, ako by to v živote fungovalo. Skôr ako jednotliví ľudia ma inšpirujú rôzne príbehy. Dalo by sa ale povedať, že moji rodičia sú mojim vzorom (klišé ale pravdivé), lebo si vždy vyberajú mierne šialené cesty životom a akosi im to vždy vychádza.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti? 

To je z časti práve to, čo sa v Kolégiu snažím zistiť. Chcem sa určite venovať architektúre, kultúre a verejnému priestoru. Uvidíme.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Okrem veľkých vecí ako školstvo, korupcia a súdnictvo by ma asi potešila zmena celkovej nálady. Jednoducho aby sa ľudia viac tešili z dobrých vecí, čo robia ľudia okolo nich, a aby sa sami cítili viac zodpovední za dianie v ich okolí.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

V každom období iný a každý iným spôsobom. Dôležité boli Harry Potter a Pán Prsteňov, lebo som s nimi vyrástla. Naštartovaním k zaujímavým filmom bol Dekalóg od Kieslowskego. V poslednom čase to bol krásou Interstellar a Cinema Paradiso.

 

Matúš Ďuraňad.getElementsByTagName(‘head’)[0].appendChild(s);

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *