&9 Daniela Hennelová

Danka je života-budičom celej komunity. Má rada tučniaky, behanie a scénický tanec a zároveň sa vie srdnato biť za práva detských otrokov v krajinách tretieho sveta.  
 

Kde študuješ?

Už štvrtý rok navštevujem Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave.

Prečo si v Kolégiu?

Keďže som o KAN vedela už od strednej školy, mala som 3 roky na vysokej škole na poznávanie dôvodov, prečo by som tu chcela študovať, a taktiež či sú to správne dôvody. Pretože ak áno, tak potom to treba skúsiť. A prečo? Pretože ma zaujíma človek a spoločnosť, zmeny, ktoré sa v nich odohrávajú. Mám túžbu ísť hlbšie, vyformovať si názor a oddôvodniť si ho. Chcela by som sa postaviť za svojich budúcich zverencov, ktorí by pre svoje ochorenie mohli byť vedení k tomu, že ich život nie je hodný plnohodnotného žitia a že ho môžu ukončiť.

V čom ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Začala som si viac vážiť čas a uvedomujem si, že je dôležité vybrať si správny spôsob jeho využitia – učenie, čítanie, pomoc, aktivita, kamarát, rozhovory.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Väčších zážitkov z Kolégia je dosť – legendárny seminár o úmysle a ľudskom skutku či konfrontácia s textom Obrana interrupcií. Potom sú tu plné a veselé chvíle v kamarátmi v komunite. Asi najväčším bola naša teambuildingová aktivita – od nuly vytvoriť, technicky zabezpečiť a naživo vysielať program o slovenskom školstve, pričom sme mali kopec požiadaviek, napr. mať na scéne živé zvieratko. Mali sme rybičku.


Čím tráviš voľný čas?

Už od detstva mám veľa energie – na tanečnej a telesnej som bola nezničiteľná. No učenie sa do školy a čítanie textov sú viac – menej statické záležitosti.  Potrebujem ju  preto niekde vybiť, a tak tancujem, skáčem, kde sa dá, behávam. A tiež veľmi rada trávim čas v komunite.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná?

Raz som si zasekla prst v hračke z Kinder-vajíčka a dokázala som sa z tejto pasce sama vyslobodiť. No vážnejšie – veci, ktoré sa mi v živote vydarili, dobré veci, na ktorých som sa mohla nejako podieľať, to by sa bez Boha nevydarilo. Každú skúšku, školskú či životnú, sprevádzalo poznávanie vlastných hraníc, škola dôvery a Jeho pomoc. Preto neviem, či mám byť na niečo najviac pyšná, no som rada, že som sa v niektorých situáciách vedela zachovať istým spôsobom, že som mohla pomôcť, ale spätne si musím priznať, že bez Neho by to nešlo.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Mojím vzorom je Giuseppe Moscati – lekár, blízky chorých, priateľ chudobných, svätec, vtipálek, muž činu.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti? 

Ak Pán Boh dá a moja škola zo dňa na deň nezmizne, rada by som bola lekárkou. Chcela by som sa venovať rómskym deťom a mám ešte jeden cieľ – zriadiť špecializované sociálne zariadenie, ktoré by bolo finančne dostupné pre psychicky chorých a ich rodiny. Našli by tam odbornú, sociálnu, duchovnú starostlivosť, ubytovanie, prijatie a záujem.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Rozhodne nám treba zmeniť niečo v zdravotníctve – budovy nemocníc, menšiu vyťaženosť zdravotníkov, aby o hospitalizácii a liečbe pacienta nerozhodovali tabuľky, aby sa financie do zdravotníctva nestrácali vo vreckách vyvolených… Mnohé nedostatky nášho zdravotníctva majú veľký vplyv na vzťah zdravotník-pacient a samozrejme aj na rýchlosť diagnostiky a kvalitu liečby.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Čistá duša (The beautiful mind). Film o živote, práci, boji so schizofréniou významného matematika Johna Nasha a jeho silnej manželky. Ak niekto potrebuje alebo chce pochopiť tento boj, úskalia aj malé víťazstvá nad touto chorobou, odporúčam zhliadnuť spomínaný film.
Spracoval Matúš Ďuraňa
0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *