&17 Michaela Hrušková

 V nasledujúcich riadkoch nájdete minimálne jeden výrok už nebohého kňaza a politického väzňa, štyri slová v troch cudzích jazykoch, niekoľko návrhov na zmenu slovenského školstva  a hlavne nemalý kúsok zo srdca Mišky Hruškovej z „utešeného mesta Rajec.“

Čo študuješ?

Keďže sa rozmohli reťazce francúzskych kaviarní a druhy talianskych cestovín, rozhodla som sa pokračovať v trende štúdia týchto dvoch kultúr. Na Univerzite Komenského by som rada prehĺbila svoje poznatky v daných jazykoch tak, aby prostredníctvom môjho prekladu a tlmočenia mohli aj ostatní nájsť podobné zaľúbenie.

Prečo si v Kolégiu? 

Quo vadis. Táto otázka mi bola v pätách celý maturitný ročník. Odpoveď na moje smerovanie sa však nevyriešila ani výberom školy a tak som si povedala, že ju treba bližšie preskúmať. To, kým sme a kam ideme, nie je jednoduchá otázka. Ľudia z Kolégia ma zaujali v tom, že sa netvárili, že majú na všetko odpoveď, ale že majú otvorené mysle a srdcia na otázky, ktoré sú dôležité aj pre mňa. Čo chcem v živote robiť, ako správne prežívať svoju vieru, koľko a či vôbec investovať do priateľstva, rodiny alebo komunitného fondu. Preto som tu dnes a v spoločných rozhovoroch s filozofickými velikánmi a podobnými zvedavcami hľadám tú správnu cestu.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo? 

Vo francúzštine existuje pekné slovo tourmenté. Označuje sa tým napríklad rozbúrenosť mora alebo to, kým som bola pred Kolégiom. Vždy som mala množstvo aktivít, nápadov, možností kam ísť, čo skúsiť, ale nie vždy som dokázala pri niečom zotrvať a usilovne sa tomu venovať. Kolégium ma učí nazerať pravdivejšie na seba i na iných, byť organizovanejšou a zodpovednejšou.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Okrem vzácnej inšpiratívnej diskusie s profesorom Krčmérym, stretnutia so C. S. Lewisom prostredníctvom profesora Williamsa, rada spomínam aj na narodeninové oslavy a spoločné slávenie sviatkov v Kolégiu, ktoré sú vždy niečim výnimočné a prekvapivé.

Čím tráviš voľný čas? 

Okrem klasického talianskeho dolce farniente si občas zahrám na husle alebo popočúvam skutočných hudobníkov na nejakom tom koncerte. Od čítania textov si najradšej oddýchnem knihou a od varenia v Kolégiu pečením. Prechádzky k jazeru, vzácne rozhovory, dobrý film a popcorn si tiež nájdu miesto v mojej skromnej časovej dotácii.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná?

Učím sa odvahe odísť do neznáma a vernosti vrátiť sa domov. Učím sa odpúšťať a prosiť o odpustenie. Občas viac alebo menej úspešne.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo? 

„Nezáleží kde žiješ, ale ako žiješ.“ Jednoduché slová Antona Srholca ukrývajú jeho umenie žiť v radosti a službe napriek všetkým prekážkam komunistického režimu a doby v ktorej žijeme teraz. Práve preto je pre mňa v poslednej dobe veľkou inšpiráciou.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti? 

Chcela by som byť dobrou učiteľkou. Myslím, že je potrebné deliť sa o radosť z dobre vysloveného francúzskeho r. Okrem objavovania tejto radosti by som sa rada sústredila na vzťah učiteľ – žiak a jeho dôležitosť vo výučbovom procese.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Naše školy by mali byť miestom rozvoja s dostatkom príležitostí pre každé dieťa. Nenechať sa teda zmeniť školou, ktorá tieto príležitosti neponúka, nachádzať príležitosti na štúdium aj inde a priniesť nový pohľad na dôležitosť povolania učiteľa znie ako dobrá výzva.

Aké hudobné dielo Ťa najviac zasiahlo?

Concerto Grosso D mol od Vivaldiho.

spracoval Matúš Ďuraňa
0 odpovedí

Zanechajte nám komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte zanechať komentár!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *