&10 Štefan Timko

„Chcel by som sa čo najviac pričiniť o to, aby ľudia skutočne verili, že nie je jedno, ako prežijú svoj život,“ hovorí náš gitarista, lyžiar, pivkár a „jednoročák“ Števo. Nech sa tak stane!
Kde si sa narodil a odkiaľ pochádzaš?

Narodil som sa v Prešove a pochádzam… šak z Prešova, ňe? Či jak to mysliš? Akože rodzinu ňemam z Prešova, mamka je zos Hermanofcoch a ockovi rodičia su z Poproča, aľe un še f Prešove narodzel uš i tam furt byval a ja tiš. Aľe tak dakedy hutorim, že ja totalny vychodňar, bo polku rodziny z Prešovskoho kraja a polku z Košickoho mam.

Prečo si v Kolégiu?

Som v Kolégiu, lebo ľudia, ktorí tam boli skôr, vydali svedectvo o kvalite takého vzdelania, čo som si aj dvakrát overil na dňoch otvorených dverí. Stále som bol aktívnym fanúšikom filozofie, no dovolím si povedať, že aspoň v mojom prípade je rozum „dobrý sluha, ale zlý pán“ – kým mi pomáha vidieť seba a svet pravdivejšie, je to veľký dar. No mám skúsenosť aj s prílišným špekulovaním a snahou všetko si zoschematizovať a zaradiť do „priečinkov v hlave“, čo človeka len ničí, keď zistí, že to jednoducho nejde. Tak som sa prišiel učiť filozofovať správnym smerom – s dostatočným prehľadom, správnym spôsobom argumentácie a objektivitou vycibrenou spoznávaním filozofie tých, ktorí sa tým preslávili.
Druhým veľkým dôvodom boli zážitky silnej spolupatričnosti študentov KAN, a to nielen aktuálne študujúcich, ale aj absolventov. Videl som, že tých ľudí posunulo nielen samotné štúdium v Kolégiu, ale sa ťahali aj navzájom a budovali vzácne vzťahy – čo pretrváva naďalej.
Tretím bola túžba rozvinúť sa viac všestranne, keďže som sa videl ako len „zopár-stranne“ rozvinutého.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

To by asi vedel lepšie o mne povedať niekto iný… ale čo vidím ja, je pohodlnejšie zvládanie širšej škály požiadaviek a plnenia rôznych povinností a zodpovedností. Predtým, keď som bol v situácii, že „teraz potrebujem urobiť 10 totálne odlišných vecí pre 10 rôznych ľudí/ohľadom 10 rôznych úloh, ktoré mám plniť“, myslel som si, že mi praskne hlava. V skratke je to asi to, čomu sa vraví organizačné zručnosti. Tiež som spoznal mnoho úžasných ľudí – možno otrepaná fráza, ale čo narobím, keď je to tak. A tiež mi nedá nespomenúť, že som oveľa viac v kuchyni ako kedykoľvek predtým.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Síce bežný týždenný chod Kolégia stále čosi pekné a veľké prinesie, najväčšie zážitky sa mi spájajú s víkendovkami. Ak musím vybrať jednu, tak víkend, kedy k nám do Ivanky prišli študenti z kolégia z Budapešti. Aj formálne, aj neformálne časti programu boli naozaj zážitkom a hlavne, keďže sa mi zatiaľ nepodarilo byť na žiadnom zahraničnom študijnom pobyte, to bola pre mňa asi prvá skúsenosť, kedy som bol nútený rozprávať po anglicky dlhšie ako pol hodiny.

Čím tráviš voľný čas?

Rozhovormi so spolužiakmi, modlitbou, čítaním, počúvaním hudby, hraním na basgitare a akustickej gitare (keď mám experimentálnu náladu tak aj na ukulele) a keď sa dá, idem lyžovať, na turistiku, bicyklovať alebo plávať. Tiež sa rád učím cudzie jazyky a vediem stretko u saleziánov.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšný?

Všetko je milosť, takže asi nemám na čo byť pyšný, ale asi najviac vďačný som za milosť úspešne spoluorganizovať dva prímestské tábory v saleziánskom stredisku v Prešove. Hlavne pri tom prvom som sa na to veľmi necítil, no oba sa podarili vynikajúco a hoci to bola moja služba pre iných, aj mne samému to dalo množstvo užitočných skúseností. Díky Pane, díky moc!

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Snažím sa, aby mojím vzorom bol Ježiš Kristus, lebo verím, že len Jeho nasledovaním sa dá žiť naplnený život v skutočnej slobode. Mojou inšpiráciou v tom, ako mať Ježiša Krista za vzor, sú ľudia v mojom okolí, napríklad môj spovedník, najbližší priatelia, moja sestra, bývalý animátor, aj ľudia v Ježišovom okolí, napríklad sv. František Saleský, sv. Ján Bosco, sv. Bernard, sv. Augustín, sv. Thomas More, bl. Pavol Peter Gojdič.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti? 

Chcel by som sa čo najviac pričiniť o to, aby ľudia nemali, ako sa vraví, „na háku“. Aby skutočne verili, že nie je jedno, ako prežijú svoj život, že sa to dá aj dobre, aj zle. Aby mali úprimnú túžbu robiť svet lepším, akokoľvek ťažko to pôjde, a stať sa svätými. Vyzerá to tak, že najlepšie sa to dá robiť medzi mladými, keďže sú schopní zmeniť postoj, nadchnúť sa, hoci v dnešnej pohodlnej kultúre nie vždy ochotní. Školstvo síce dostáva „hejty“ na dennom poriadku, no láka ma na ňom práve to, že tomu sa mladý človek jednoducho nevyhne a teda je to najúčinnejšie miesto stretnutia sa s nimi. Čo konkrétne by som učil, už nie je také podstatné, no pravdepodobne jazyky, keďže sú pre mňa najzaujímavejším odborom.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Presne to – nejako znížiť mieru celkovej ľahostajnosti, bezohľadnosti. Vladyka Cyril Vasiľ SJ pred necelými dvoma rokmi v homílii v Šaštíne dobre vyjadril náš slovenský charakter – sme unavený, ubolený, ubitý národ. Vládne tzv. všeobecne blbá nálada – na všetko sa nadáva, na voľby sa nechodí (a na výsledky sa potom nadáva). Potrebujeme nádej. A myslím, že ju aj máme, len ju treba znovu objaviť; už sme príliš zvyknutí prepočuť všetko medzi „Sláva Tebe, Pane“ a „Chvála Tebe, Kriste.“

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Asi to nezúžim na konkrétny film, ale veľmi ma zasiahlo Star Wars. Napriek tomu, aké to je ultrapopulárne a koľko bezhlavých fanúšikov to má (myslím tých schopných obliecť sa do hocičoho), neviem si pomôcť v tom, že tam vidím veľmi silné a pravdivé podnety… a zároveň sa mi to celé jednoducho veľmi páči. Kompletne vymyslený svet, no odráža veľa z reality, ktorú poznáme. Aby som bol aj konkrétny, napríklad prequel trilógiu (epizódy I, II, III) pri pohľade na postavu Anakina Skywalkera považujem za vynikajúci komentár k tretej kapitole knihy Genezis.

 
spracoval Matúš Ďuraňa
 
0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *