&21 Kristína Tomeková

  

Najžiarivejšia blondínka spomedzi všetkých trnavských mešťaniek. Jej najobľúbenejšou miestnosťou v kaštieli je knižnica, v ktorej keď neštuduje, tak si vyhráva na klavíri. 

Čo študuješ?

Študujem farmáciu na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave, aktuálne štvrtý ročník.

Prečo si v Kolégiu?

Pre hĺbku. Hĺbku v poznávaní, budovaní vzťahov i viery. Verím, že mi pomôže nájsť to „pravé orechové“, pre čo sa skutočne oplatí žiť.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo? 

Zatiaľ sú to asi len prvé krôčiky na ceste ku skutočnej zmene, ale áno, mení ma. A že v čom? Prijímať výzvy a neoznačovať ich za nezdolateľné prekážky. Meniť nemožnosti na možnosti. Kolégium mi prinavracia ten typ zmýšľania, ktorý mi vzala vysoká škola. A to zamýšľať sa nad vecami, prečo sú tak, ako sú. Hľadať pravdu a nielen sa učiť predkladané kvantum informácií. A potom je to efektívne využívanie času, ktorému sa teraz učím, a tak si popri mnohých povinnostiach dokážem nájsť čas na ešte viac (a najmä dôležitejších) vecí ako predtým. Tiež som pochopila, aké dôležité miesto by mala zastávať sebareflexia v mojom živote, a tak si na ňu začínam nachádzať viac času.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Mám veľký zážitok z našej knižnice. Je to miesto, s ktorým sa mi spája naozaj mnoho. Čítanie veľkých filozofov, štúdium do školy, rozhovory s mojimi KAN-spolužiakmi, kolokviá s ľuďmi s osobitosťou, životnou skúsenosťou a víziou, a potom – klavír. Keď v kaštieli už takmer nikto nie je a schyľuje sa k večeru, zapnem len malé svetlo, sadnem  si za klavír a počúvam hudbu, ktorú môžem vytvárať. Je to nádhera! Toto miesto naozaj dýcha krásou, ktorá ma chytá za srdce.

Čím tráviš voľný čas?

Milujem prírodu, preto vyhľadávam najmä outdoorové športy ako bicyklovanie, turistika, lyžovanie, frisbee, bedminton. Rada chodím peši. Časť zo mňa je i umelecky ladená. Podmanila si ma hra na klavíri a pri učení počúvam kompozície veľkých skladateľov. Rada sa prechádzam vonku. Sem-tam upečiem nejaký ten koláčik, zájdem do divadla, na hokej alebo sa pohrám s deťmi.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná?

Fuuh. Neviem, či by som použila slovo pyšná, pretože sa mi spája skôr s negatívnym významom tohto slova. Ale som veľmi rada, že som sa naučila žiť pre prítomnosť s vidinou na krásnu budúcnosť. Vidieť zmysel v utrpení a byť vďačná za všetko, nielen za to, čo ja schválim. (Na čo som možno fakt hrdá, je, že som si nikdy nefarbila vlasy.)

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

V mojom okolí (ale i v dejinách) vidím mnoho ľudí s rozličnými životnými skúsenosťami, ktorí sú pre mňa inšpiráciou a obohatením. Všetci títo ma vedú k zamysleniu sa, že stále je niečo, čo môžem robiť lepšie. Dokážem vďaka nim snívať a dávajú mi vedomie, že i tá najabsurdnejšia túžba, pokiaľ je dobrá, je realizovateľná.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti?

Niečo, čo má zmysel a hodnotu. Chcem pomáhať ľuďom a meniť veci okolo seba k lepšiemu. Formu toho však stále hľadám. No už teraz sa na to teším.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Chcela by som, aby každému „horelo srdiečko“ pre správne veci, a to si myslím, že začína výchovou v rodine. Preto by som si veľmi priala, keby všetci rodičia mali správne nastavené hodnoty a viedli k nim i svoje deti a k tomu sa dá prispieť i kvalitným vzdelaním. Myslím, že forma štúdia, akú máme dnes na Slovensku, nie je zrovna najlepšia. Vidím potrebu viesť deti v menších skupinkách ku kreativite a vlastnej tvorivosti, viesť ich k samostatnému mysleniu a logickému uvažovaniu a nedbať hlavný dôraz na množstvo namemorovaných informácií. Už sa učitelia prestali pýtať žiaka na jeho vlastný názor. Nezaujíma ich, aké stanovisko má, čo si o tom myslí, ale koľko toho vie. A to považujem za veľký omyl nášho školstva. Nie je predsa dôležité mať/poznať informáciu, ale vedieť s ňou pracovať.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Les Misérables (Bedári). Vykresľuje niekoľko kritických aspektov – vojnu, nedostatky v zákone, nespravodlivosť, neslobodu, otroctvo, samotu. No zároveň poukazuje na správne hodnoty ľudí – odvaha, spravodlivosť, dôstojnosť ľudského života, láska, obetavosť. Stvárňuje mnoho zlého i dobrého v rôznych formách, ktoré možno vidieť i v súčasnosti. Pozýva pozorovateľa k zamysleniu.


  
Spracoval Matúš Ďuraňa
0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *