&24 Róbert Toth

 „Som hrdý na to, že som so svojou pyšnou a vzpurnou povahou po všetkých tých krízach stále veriacim človekom — a že je to vlastne stále lepšie,“ hovorí Robo. Keď príde na rad smiech, tak sa ozajstne smeje,  keď má premýšľať, tak premýšľa lepšie ako vyšetrovatelia v NAKA, a keď má oslavovať život… tak ho skrátka oslavuje.

Čo študuješ?

Študujem filozofiu na Teologickej fakulte Trnavskej Univerzity.

Prečo si v Kolégiu? 

S rozšírením Kolégia na dvojročné štúdium sa otvorili nové semináre — História, Umenie a Teológia, a vo všetkých troch som sa veľmi chcel niekam posunúť. Hlavným dôvodom je ale asi to, že som s Kolégiom nechcel stratiť  “kontakt” — som tu v podstate už tretí rok, keďže som druhák a medzitým som jeden rok aj stážoval ako akademický stážista. Je to úžasné miesto plné dobrých ľudí a už len fakt, že tu môžem jednoducho byť, je pre mňa asi dostačujúcim motívom.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Počas Kolégia som kompletne zmenil svoje ďalšie smerovanie. Dokončil som inžinierske štúdium informatiky v Brne a prihlásil som sa na štúdium filozofie. Najväčšia zmena je ale asi môj pohľad na komunitu a priateľstvo. Čím dlhšie tu som, tým viac vnímam, že jedna vec je rozumovo si isté veci o sebe uvedomiť, druhá vec je mať okolo seba ľudí, ktorí človeku dodajú odvahu spraviť to: napraviť tie zlé, realizovať tie dobré a odvážne.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Najväčší bol s priateľmi z KAN5 počas otvorenia tohto akademického roka, ale to by bolo nadlho a nikto by to nepochopil. Tak poviem druhý: jeden deň som sa prechádzal po jezuitskom pozemku a v určitom momente mi napadlo, že “ja – sám – teraz a úplne rozhodujem o svojom živote“. Uvedomil som si, že som úplne slobodný meniť sám seba, ovplyvňovať to, čo je v mojom vnútri. Prišla s tým aj zodpovednosť, ale kým dovtedy som svoje chyby vnímal vždy negatívne, tu sa to celé akosi prevrátilo a mne ostalo v hlave len pozvanie žiť plnší život. Niektorým to je asi prirodzené alebo na to prídu hneď, mne to trvalo a bola to pre mňa revolúcia.

Čím tráviš voľný čas?

Zbožňujem pitie dobrého čaju a strašne rád sa rozprávam s ľuďmi. Rád sa prechádzam a uvažujem, čítam knihy, ktoré nemusím, a celkovo som sám so sebou. V podstate behám medzi týmito dvoma extrémami a som s tým takto spokojný.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšný?

Že som so svojou pyšnou, hrdou a vzpurnou povahou po všetkých tých krízach stále veriaci človek — a že je to vlastne stále lepšie. Je tam strašne veľa milosti od Neho, ale každý deň je to aj moje slobodné rozhodnutie, v akom postoji chcem žiť. Každý v sebe nosíme nejakú svoju teológiu. Neexistuje človek bez boha v sebe. Otázka je, aký je to boh a nakoľko je to Boh kresťanský.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Ťažko sa mi hľadajú vzory, pretože som hyperkritický človek. Keď sa povie “svätý”, poviem si že idealizácia; a keď mi niekto opisuje skvelého človeka, ktorého nepoznám, podvedome hľadám nejaké chyby. Zo svätých je mojím vzorom Tomáš Akvinský — je to môj birmovný patrón a tak nejak ma sprevádza celým životom. Keď som si ho vyberal, netušil som, že je patrónom vzdelancov, netušil som, že sa sám budem snažiť jedným stať, nevedel som, že v Kolégiu budem bývať v jeho izbe. Čím viac čítam jeho diela, tým viac ma fascinuje jeho intelektuálna hĺbka — a ešte viac pokora, s akou to všetko považoval len za prostriedok na ceste k Bohu. Z ľudí okolo mňa obdivujem vždy nejaký ich aspekt. Moji rodičia sú pre mňa vzorom v tom, ako sa majú radi, otec v odvahe, Martin Luterán v nasledovaní svojej vízie, Juraj Šúst v jeho platónskej otvorenosti, Mirka Duranková v láskavej systematickej práci s ľuďmi. Mnohí ďalší v pokore, tá mi často chýba.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti?

Myslím, že pomaly odhaľujem svoje povolanie, ku ktorému mám talent, vzťah aj túžbu: vzdelávať mladých ľudí. Neviem ešte úplne presne akou formou, ale nejakým podobným spôsobom, ako sa to deje tu, by to bolo skvelé. Nepoznám lepší pocit ako keď vidím, že niekto rastie, posúva sa ďalej a nachádza v tom radosť.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Ukázal by som mladým ľuďom, že môžu žiť oveľa šťastnejší, plnší a slobodnejší život, z ktorého budú mať neskutočnú radosť. Všetko ostatné by sa prirodzene začalo meniť vďaka nim.

Ktorú knihu by si mal podľa Teba každý prečítať?

Majster alkohol od Jacka Londona je kniha, ktorá ma naučila veľmi veľa o slobode a kráse, hoci to tak z nadpisu nevyzerá. Ďalej je to George Bernanos – Deník venkovského faráře. Tá knižka mi povedala o hĺbke kresťanského života viac ako ktorákoľvek iná. Pozdravujem dvoch super ľudí, ktorí mi tie knihy dali do rúk. Pre mužov mi napadá ešte Adamov návrat od Richarda Rohra, čítal som ju šesťkrát a vždy ma niečo nové naučila o sebe samom.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Nie som až tak na filmy a nestáva sa mi často, že by ma nejaký až tak zasiahol. Tarkovského Andrej Rubľov bol jedným z nich, hoci som strašne nadával, keď sme to povinne pozerali v Kolégiu.

Aké hudobné dielo Ťa najviac oslovilo?

Z vážnej hudby? Miserere mei, Deus od Allegriho je úžasné dielo. Mám tiež veľmi rád Chopina a z tých “netradičnejších” Il Fásolo – Le Poème Harmonique. Aby som náhodou nevyvolal dojem vysoko-umeleckého človeka, tak pridám ešte Kolowrat – Vrany sa vracajú. Je to taký zvláštny rozorvaný štýl hudby, ktorý asi nebude sedieť mnohým. Mne vždy ukazoval kopu z mojej skrytej pýchy. A Harry Manx – Isle of Manx, lebo tak krásne divne prepája východný a západný štýl hudby.

 
 
 Spracoval Matúš Ďuraňa
0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *