&22 Veronika Bruncková

„Kolégium mi ukázalo, že múdry človek nie je slepo zahľadený do svojho odboru, ale zaujíma sa o svet, v ktorom žije, “ hovorí budúca architektka Veve svojim tichým hlasom, ktorý podľa mňa znie ako šum mora. 
 

Odkiaľ pochádzaš?

Narodila som sa v Liptovskom Mikuláši, ale odjakživa som bývala v malebnom Liptovskom Hrádku.

Prečo si v Kolégiu?

Tento rok zažívam v Kolégiu už svoj druhý ročník. Minulý rok ma presvedčil o hodnote vecí, ktoré tu dostanem, a zároveň o množstve tých, ktoré ešte len túžim spoznať. Vzhľadom na zmenu môjho pohľadu na to, ako vyzerá skutočné „učenie sa“, som sa rozhodla na tento rok prerušiť moje vysokoškolské štúdium. Zatiaľ sa zlepšujem v jazykoch, PC programoch, teórii architektúry a získavam trochu praxe. Všetko toto je totiž potrebné ako moja príprava na inžinierske štúdium, ktoré by som rada absolvovala v zahraničí. Zároveň chcem porozmýšľať nad mojím životným poslaním, ktorému sa po minulom roku otvorili nové obzory. Preto sa cez mentoring snažím zamakať na svojich talentoch, priznať si slabosti, aby som zistila, ako budem pre tento svet naozaj užitočná.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Ukázalo mi, že nič nie je nemožné a zároveň vôbec nie je potrebné mať všetko – práve vtedy zabúdame na tých najbližších a na  to, čo je v živote jednoducho pekné. Rapídne vo mne vzbudilo záujem o literatúru. Dovolilo mi spoznať inšpiratívnych ľudí a pochopiť, že sú nimi pri správnom pohľade všetci ľudia. A hlavne mi ukázalo, že múdry človek nie je slepo zahľadený do svojho odboru, ale zaujíma sa o svet, v ktorom žije.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Z akademickej oblasti ním asi ostane seminár o rozumových cnostiach, ktorý sme mali minulý rok s Martinom. V komunitnej oblasti by som nemohla zabudnúť na meninovú serenádu našich chlapcov pod oknom. V duchovnom to bude obnova na Sampore a duchovné cesty niektorých spolužiakov, ktorými sme si minulý rok spolu prešli, prechádzame a ktoré ma mnohému učia.



Čím tráviš voľný čas?

Najradšej v horách, na lyžovačkách či na túrach. Rada si so sebou vezmem dobrú knihu – tieto dni ma napríklad príjemne vyrušuje Teológia tela, ktorej sa snažím prísť na koreň. Veľmi ma baví pracovať s mladými a deťmi, učiť sa, ako im pomôcť vo formácii – čo môžem tento rok intenzívne robiť v neziskovej organizácii eRko.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná?

Toto je dosť chválenkárska otázka. Dúfam, že to nie je príliš klišé, ale úprimne na každú situáciu, keď mohol odo mňa odísť niekto šťastnejší.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Teraz napríklad Karol Wojtyla pre svoju všímavosť na spoločenské dianie, odvahu zasiahnuť a múdrosť v tom, ako to urobiť. Zo ženských vzorov nimi ostáva viera Matky Terezy.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti?

Veľmi ma zaujímajú dve oblasti: architektúra a formácia detí, mladých a rodín. Ako skĺbim tieto veci mi pri písaní týchto riadkov nie je úplne jasné, ale pomaly nachádzam spojitosti. Myslím, že zatiaľ stačí vidieť za prvú zákrutu – dokončiť štúdium architektúry a nenechať vyhasnúť túžbu venovať sa druhej oblasti. Budem rada, ak na konci života uvidím v tejto spoločnosti viac milujúcich rodín, ktorým v tom pomôže prostredie, kde žijú, a prídem na nejaké princípy, ako to robiť. A dúfam, že medzi nimi bude aj tá moja rodina s veľa deťmi.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Školstvo, lebo ak bude kvalitné, vyjdú z neho ľudia, ktorí budú meniť ďalšie oblasti. A potom ešte verejné priestory, najmä v Bratislave.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Neviem, či ma v tejto chvíli nevysmejú filmoví odborníci, pretože v tejto oblasti som skutočný laik. Tento rok ma však oslovili Strom života, Truman show a filmy od Sorentina – najmä Veľká nádhera.

Spracoval Matúš Ďuraňa
0 odpovedí

Zanechajte nám komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte zanechať komentár!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *