&25 Jakub Duchovič

 

 

Čo študuješ?

Momentálne som predovšetkým študentom Kolégia. Mám však ukončené bakalárske štúdium medzinárodných a diplomatických vied na Bolonskej univerzite.

Prečo si v Kolégiu? 

Odpoveď na túto otázku je vlastne veľmi jednoduchá: prvý ročník bol príliš dobrý na to, aby som nezostal aj druhý. Dospel som k záveru, že ďalší rok mi ešte stále môže poskytnúť veľa pozitívnych impulzov a že možnosť zostať je pre mňa skvelou možnosťou.

V čom ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo? 

Ťažko to hodnotiť mne samému, ale myslím, že pociťujem viac životného entuziazmu, väčšiu túžbu meniť okolo seba veci, ktoré môžem.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Všetky (spontánne) spoločné akcie, ktoré sme na K10 (miesto, kde bývajú chlapci – pozn. red.) vymýšľali. Napríklad, keď sme pripravovali plán, ako na Veľkú noc pooblievať všetky dievčatá naraz, alebo keď sme do štvrtej rána stavali pred kaštieľom máj. Okrem toho všetky spoločné raňajky, večery a chvíle v kuchyni či v altánku a záverečný víkend pri Lietave ako vrchol celého toho pekného spoločného komunitného života. No a zážitkom pre mňa boli tiež všetky podnetné stretnutia a rozhovory s ľuďmi okolo Kolégia – od akademikov, cez tím, alumníkov, mentorov a iných.

Čím tráviš voľný čas?

Hrávam na gitare, čítam, trávim čas v spoločnosti blízkych ľudí. Mám rád šport (hoci v poslednej dobe skôr pasívny), spontánne výlety a tiež učenie sa novým veciam (v mojom prípade napríklad hranie na klavíri).

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšný?

Prežil som sám noc v horách a neodfúklo mi stan. Mimo tohto zážitku si ale myslím, že ak možno byť na niečo pyšný, tak to nie je roztrhnutá cieľová páska, ale odtlačky krokov pozdĺž cesty a na križovatkách. Červený diplom z Bologne môže znieť pekne, ak ale môžem byť na niečo hrdý, tak na to, že som našiel odvahu zapísať sa, že som vydržal ťažkosti všetkých skúšok, a tiež že som sa následne rozhodol vykročiť do neznáma – do Kolégia.

Kto je tvojím vzorom? Prečo?

Je ich viac – moji rodičia ich starostlivosťou a zodpovednosťou alebo ľudia z môjho okolia, ktorí bojujú za svoju víziu a poslanie. Zo slávnych ľudí, trochu vážne a trochu vtipom Jaromír Jágr, lebo trénuje s 20-kilovou vestou, keď ostatní už dávno spia, aby sa mohol stále venovať tomu, čo ho napĺňa.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti?

Chcel by som žiť v prítomnosti, nie v budúcnosti alebo v minulosti. Tým sa nechcem vyhýbať odpovedi na túto, pre každého človeka dôležitú otázku. Predsa si ale myslím, že dôležitejšia než otázka „Čo?“ je otázka „Ako?“.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Keby som mohol urobiť čokoľvek, takpovediac s čarovným prsteňom, tak by som dal zrekonštruovať slovenské hrady, zámky a kaštiele z ruín do pôvodnej podoby a spravil by som z nich „živé“ múzeá – zamestnanci by chodili v dobovom oblečení, žijúc tak, ako žili ľudia v minulosti. Myslím, že takáto živá história by zvýšila záujem ľudí o históriu ako takú.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa Teba každý prečítať?

 

Posledná kniha, ktorá ma oslovila, bola výber Tolstého poviedok Vášnivé novely, z nich asi najznámejšia Rodinné šťastie. A od mnohých ľudí som v poslednej dobe počul pozitívne referencie na Valčík pre troch od Martina Levina.

spracoval Matúš Ďuraňa
0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *