Víťazka Sofie: Ak chceme Slovensko bez korupcie, musí sa zmeniť spoločnosť, nie len politici

 

Najväčším problémom slovenského školstva je podľa nej podcenené učiteľstvo. Odpoveďou na popularitu Kotlebu  vidí vo vzbure mladých a vníma, že to bol práve Dostojevskij a Bratia Karamazovci, ktorí najviac pomohli formovať to, kým je dnes ona – Sára Dobrovodská, víťazka tohtoročnej esejistickej súťaže Sofia. 

Minulý utorok sa uskutočnil Veľký protikorupčný pochod. Zúčastnila si sa ho?

Nie.

Prečo?

Viem, že mnohí so mnou nebudú asi súhlasiť. Pochod ako taký považujem za dobrú iniciatívu mladých ľudí. Keď som však premýšľala nad pochodom, nenašla som dosť silnú motiváciu, aby som tam išla. Áno, aj ja nesúhlasím s korupciou na Slovensku, ako asi väčšina obyvateľov tejto krajiny. Problém korupcie je však podľa mňa komplexnejší, nedá sa vyriešiť pochodom – to mi pripadá ako povrchné riešenie. Ak nesúhlasíme s politikou tejto vlády, kto ju má teda nahradiť? Ak by sa dnes mala vytvoriť nová vláda, ktorá strana vyrieši korupciu? Bude to ĽSNS?  Aké hodnoty spájajú skandujúci dav?

Ten, kto môže podľa mňa zmeniť politickú situáciu na Slovensku,  je nová generácia. Korupcia, klamstvo, to nie len vec politiky. Podľa mňa ide o hodnoty jednotlivcov. Každý z nás sa musí namáhať, aby vo svojom živote žil pravdivo a čestne. Je jedno, či ide o politikov, lekárov, právnikov alebo  podnikateľov. Odsudzujem korupciu ako takú, nie len tú v politike, tá je podľa mňa iba viditeľným dôsledkom jej prítomnosti v životoch ľudí v našej krajine. Mali by sme žiť tak, aby keď možno raz budeme sedieť v parlamente, ambulancii či kancelárii my, bol náš život bez korupcie. Zmeniť sa musí spoločnosť, nie len politici.

Denník N nedávno vydal magazín o konšpiráciach, ktorý sa rozdal asi 30 000 študentom. Minulý rok študenti stredných škôl zorganizovali Simulované voľby do NRSR, prezident pravidelne navštevuje univerzitné sály. Patrí podľa Teba politika do škôl?

Určite áno. Je mi dokonca ľúto, že sa politike na Slovensku oproti iným krajinám venuje v školách málo pozornosti. Ak majú mladí nadobudnúť rozhľad, politické presvedčenie, zažiť diskusiu, stretnúť sa s opačným názorom, tak kde inde, keď nie v škole?

„Čo sa však stane pri revolúcii? Zabehnutý systém, myslenie ľudstva sa ide zmeniť v priebehu niekoľkých mesiacov. Túto zmenu však spoločnosť s najväčšou pravdepodobnosťou nie je schopná akceptovať. Práve preto sa môže človek dostať jednoducho do začarovaného kruhu a kladie na seba i iných požiadavky, ktoré nie je schopný splniť.“

Je známe, že pre mnohých mladých je sympatická Kotlebova ĽSNS. Čím si možno ty vysvetľuješ takú podporu?

Myslím si, že mladí ľudia sa búria. Nie sú spokojní so súčasnou politickou situáciou na Slovensku. Pre mnohých mladých môže byť radikálna strana ako ĽSNS vidinou rýchleho a dobrého riešenia. Kotleba prejavuje záujem riešiť „problémy obyčajných ľudí“ a to nie len pred voľbami. Nie je preto podľa mňa ťažké získať si okolo seba fanklub. Mnohí politici sa tvária, že hlas ľudí ignorujú – mám dojem, že mladým dochádza trpezlivosť. Je smutné pozerať sa na to, ako ľahko sa dajú mnohí mladí ľudia zmanipulovať tak zvrátenými ideológiami.

Kde podľa Teba najviac zlyháva slovenské školstvo?

Podľa mňa je hlavným a počiatočným problémom učiteľstvo, s čím súvisí aj jeho nedocenenie spoločnosťou. Potom je to podvedomý tlak na študenta – obsiahnuť čo najviac informácií, čo má za následok neschopnosť  väčšinu z nich spracovať do hĺbky.

Nosíš v hlave konkrétnu ideu, ako by sa to dalo zmeniť?

Myslím si, že v prvom rade by mal byť učiteľ expert v oblasti, ktorú vyučuje, mal by mať vášeň pre to, čo robí, a tú odovzdávať  svojim študentom.  Zároveň by mal byť docenený spoločnosťou za svoju námahu, čo by sa malo prejaviť  najmä na jeho výplatnej páske. Ak si štát váži učiteľov, vyjadruje tým rešpekt pred vzdelaním a intelektom.  V dnešnej dobe nie je až tak veľký problém získať informácie, lebo sa hrnú zo všetkých strán. Žiak by sa mal podľa mňa začať skôr profilovať, vybrať si oblasť, čo ho baví a venovať sa danej problematike do hĺbky, konzultovať ju s učiteľom a premýšľať, nie sa len memorovať.  Niečo podobné som zažila minulý rok v Británii a funguje to.

 

Nie je tajomstvom, že slovenskí stredoškoláci majú problém s kritickým myslením. Svojou  víťaznou esejou v tohtoročnej Sofii však ukazuješ, že to tak nemusí byť.  Baví ťa už dlhšie zamýšľať sa nad veľkými otázkami?

Filozofia nie je niečo, čo som objavila zo dňa na deň. Myslím si, že cesta k veľkým otázkam je klásť si malé otázky, diskutovať o nich a hľadať pravdu. K tomuto ma viedol najmä môj ocino už od malička. To, že dnes rada premýšľam nad otázkami, na ktoré nájsť odpoveď nie je už také jednoduché, je zrejme výsledok dlhej cesty, ktorej súčasťou sú mnohé rozhovory, prečítané knihy a výzvy ako Sofia.

Je podľa teba filozofia určená pre všetkých ľudí alebo len pár intelektuálov?  

To záleží od toho, čo si predstavím pod pojmom filozofia. Ja považujem filozofiu za prostriedok na hľadanie pravdy, schopnosť žasnúť a túžbu klásť si otázky. Toto určite nie je len pre zopár vyvolencov, je to ponuka pre všetkých.

Ktorý autor ťa najviac zasiahol a aká kniha ťa najviac pomáhala formovať?

Myslím si, že ma veľmi ovplyvnil C. S. Lewis, ktorého som si už ako dieťa obľúbila pri čítaní Narnie. Jeho diela ma formujú až dodnes. Kniha, ktorá ma najviac ovplyvnila, je asi Bratia Karamazovovci. Ťažko sa to opisuje, po prečítaní som bola iná ako predtým.

„Som presvedčená, že cesta minimálnych požiadaviek je cesta masy, cesta, ktorou sa vydá spoločnosť, cesta, ktorou bola poznačená naša minulosť a bude ňou pravdepodobne poznačená aj naša budúcnosť. Cesta maximálnych požiadaviek je cesta zmeny, premeny myslenia a ochoty zohľadňovať dobro spoločnosti a nie len seba. Cesta maximálnych požiadaviek vôbec nemusí byť príjemná, môže byť náročná a vyčerpávajúca. Nie je zbytočná a oplatí sa.“

 

Už vieš, kde budú smerovať tvoje kroky po strednej škole? Odídeš zo Slovenska?

Nie som ešte skalopevne rozhodnutá, ale chcela by som študovať  žurnalistiku, možno v kombinácií ešte s iným humanitným odborom.  Rada by som študovala v Česku, vidím dosť reálne, že zo Slovenska na 4-5 rokov odídem. Ak by sa mi to podarilo, rada by som tiež strávila 2-3 semestre vo Veľkej Británii alebo v Škandinávii.

 Chceš, aby bolo Slovensko krajinou, v ktorej budeš žiť?  

Mám v srdci túžbu tu zostať. Rodina, priateľstvá a prekrásne hory ma v tom neustále usvedčujú. Po pol roku strávenom v zahraničí som si uvedomila, aké je veľmi náročné začať niekde život od nuly – z kultúrneho aj sociálneho hľadiska. Pred tým som bola viac pesimistická ako optimistická, keď padla reč na Slovensko. Slovensko je v mnohom jedinečné, možno na to človek príde, až keď odíde. Všade sa dá na niečo sťažovať. Na druhej strane si viem predstaviť, že môžu prísť v budúcnosti okolnosti, ktoré môj názor zmenia a odchod zo Slovenska bude riešením. Nebránim sa ani jednej možnosti.

Sára Dobrovodská je tretiačkou na gymnáziu Matky Alexie v Bratislave.  Medzi jej záľuby patria knihy, prechádzky a cyklotúry v prírode a občas kávičky s kamoškami. Jej častým spoločníkom je hudba – hrá na priečnu flatu, gitaru a venuje sa spevu. Najväčším relaxom pre ňu je zapnutie si aplikácie Poznámka, kde má ukrytú väčšinu svojich básní a iných „písacích výtvorov“. 

V texte sú použité úryvky z jej víťaznej eseje. Celú jej víťaznú esej si môžete prečítať na stránke Sofie.
Fotografie: archív Sáry Dobrovodskej

Sára získala ako víťazka súťaže Sofia prvú cenu: kvalitný horský bycikel od Bi&Ci, štipendium na Letnú univerzitu, poukážky na knihy od Martinusu, knihy z vydavateľstva Artis Omnis aj predplatné časopisu Impulz. Ďakujeme našim naozaj štedrým partnerom!

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *