Prečo Anton Neuwirth?

Anton Neuwirth (1921 – 2004) bol výnimočným slovenským intelektuálom, diplomatom, lekárom a politikom. Napriek tomu, alebo možno práve preto, že bol svedkom hrôz 20. storočia, sa jeho životným heslom stala výzva: „Liečiť zlo láskou.” Mladý Neuwirth, ktorého otec bol Žid, bol svedkom deportácií časti svojej rodiny do nacistických táborov. Ako zrelý muž a otec štyroch detí bol sám deportovaný do komunistického väzenia, kde strávil šesť rokov. Komunistický režim mal mnoho dôvodov sa ho obávať. Bol vynikajúcim lekárom a verným katolíkom zaangažovaným počas svojho univerzitného štúdia do intelektuálnych kruhov.

Po páde komunizmu bol pri zakladaní kresťanskodemokratickej strany na Slovensku, kandidoval za prezidenta Slovenskej republiky a stal sa prvým slovenským veľvyslancom vo Vatikáne. Bol aktívny vo verejnom živote až do svojho posledného dňa.

Niektorí z nás mali tú česť spoznať tohto veľkého muža osobne. Na neho sme sa obrátili v čase zakladania Spoločenstva Ladislava Hanusa v roku 2002 s prosbou o požehnanie a radu. Neuwirth navrhol, aby naše spoločenstvo nieslo meno Ladislava  Hanusa – veľkého slovenského mysliteľa, s ktorým raz zdieľal tie isté putá. Neuwirth sa stal duchovným otcom SLH a priateľom mnohým z nás. Lepšie ako mnohí iní rozumel prvotnej dôležitosti vzdelávania a formovania novej generácie a často sníval o stabilnom vzdelávacom inštitúte pre mladých kresťanov.

Kolégium Antona Neuwirtha s hrdosťou nesie meno tejto veľkej slovenskej osobnosti a chce byť verné jeho odkazu a naplnením jeho sna.

neuwirth_kniznica

Životopis

MUDr. Anton Neuwirth sa narodil v roku 1921 do manželstva rímskokatolíčky a neologického žida a slovensko-maďarsko-nemeckej rodiny. Ako často zdôrazňoval, rodinné prostredie bolo „školou náboženskej i národnostnej tolerancie“. Po absolvovaní židovskej základnej školy v Slovenských Kapušanoch a Reálneho gymnázia v Žiline a Prievidzi sa zapísal na Lekársku fakultu UK v Bratislave, kde v roku 1946 získal titul MUDr. Počas štúdii sa Anton Neuwirth stal členom spoločenstva Rodina, ktoré počas druhej svetovej vojny viedol chorvátsky kňaz pof. Kolakovič. Pre Antona Neuwirtha sa toto stretnutie, ktoré sa odohralo počas vlády prvého totalitarizmu, stalo kľúčovým pre rozvoj jeho spoločenského pôsobenia počas druhého totalitného režimu. „Kolakovič sa stal v našich očiach priekopníkom sociálneho učenia cirkvi. Ako prvý označil cirkev za sociálny faktor a sociálnu otázku za jej prioritu. Dovtedy nebolo efektívneho zásahu do sociálnych štruktúr, čo bolo natoľko nové, že mnohí, vrátane prezidenta Tisa, ho začali považovať za ‚červeného agenta‘ a veľmi ťažké bolo presvedčiť ich, že ním nie je,“ spomínal A. Neuwirth.

Spoločenstvo, ktoré prof. Kolakovič založil, pretrvalo oba totalitné režimy a stalo sa jedným z centier podzemnej cirkvi počas komunistického režimu.

Rok po ukončení štúdii vstúpil do manželstva s Evou Adamkovou a  prešiel na Ústav pre lekársku chémiu LF UK. Neskôr získal štipendium ako vedecký spolupracovník prof. P. Karrera v Zürichu, kde absolvoval aj ďalšie dva semestre chémie. Komunistický prevrat v Československu znamenal pre A. Neuwirtha povinnosť vrátiť sa do vlasti a pomôcť k udržovaniu kultúry, ktorá sa stal terčom systematickej likvidačnej snahy vládnucej strany.

Po návrate prednášal na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach  lekársku biochémiu. Za nemarxistickú výučbu a činnosť v spoločenstve Rodina bol v roku 1953 zatknutý a odsúdený na dvanásť rokov väzenia za „velezradu a špionáž“.  Čas väzenia strávil v Ilave a Leopoldove. Po amnestii roku 1960 pôsobil ako odborný lekár v Žiline a primár Oddelenia klinickej biochémie v Čadci a vo Fakultnej nemocnici v Martin. Až do dôchodku r. 1989 sa podieľal na početných vedecko-výskumných prácach.

Odvtedy sa plne angažoval za konštituovanie kresťanskej a demokratickej politiky na Slovensku. Stal sa poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a čestným predsedom KDH. Pôsobil ako publicista, prednášal na témy z oblasti etiky, medicíny, politiky i duchovnej kultúry. V rokoch 1994 – 1998 bol veľvyslancom SR pri Svätej Stolici v Ríme.

Pán si ho povolal k sebe nečakane 21. septembra 2004 doma v Bojniciach.

Anton_Neuwirth
neuwirth_mreze

Autobiografický dokument o živote Antona Neuwirtha: O čom je život?

Viac informácií o Antonovi Neuwirthovi:

  • Anna Záborská: Náš otec [link]
  • Postoy.sk: Muž s receptom na zlo [link]
  • Lukáš Krivošík: Liečiť zlo láskou [link]