Oxford po slovensky

Inšpirácia založiť KAN vzišla práve zo skúseností  oxfordských kolégií, ktoré sa vyznačujú pravou akademickou komunitou.

Jeden zo zakladateľov a rektor Kolégia – Martin Luterán – na Oxfordskej univerzite získal tri tituly. Keď hovorí o Kolégiu, často naráža práve na Oxford:„Oxford bol miestom, kde som tento projekt vysníval počas svojho doktorandského štúdia. Každé oxfordské kolégium má vlastnú knižnicu, jedáleň a kaplnku reprezentujúce integrálnu formáciu mladého človeka. Aj Kolégium v Ivanke je postavené na týchto troch pilieroch – štúdiu, komunite a modlitbe. Okrem toho sa samozrejme snažíme pripodobňovať metódu a úroveň našej výučby tej oxfordskej. Naši študenti nečítajú skriptá, ale primárne texty veľkých mysliteľov; nerecitujú poučky, ale učia sa myslieť a formulovať vlastné názory.“

Ako hovorí člen správnej rady KAN a učiteľ Juraj Šúst: „V KANe to nie je tak, že učitelia si prídu odučiť svoje a tým sa ich záujem o študentov končí. Naopak, učitelia so študentmi zdieľajú svoje životy oveľa hlbšie: okrem štúdia ich spája aj spoločné bývanie v areáli Kolégia, spoločné večere, dokonca mnohých i modlitba. To je praktická realizácia troch pilierov Kolégia – knižnice, jedálne a kaplnky, okolo ktorých sa formuje akademická komunita.“

Druhý dôležitý rozdiel spočíva v spôsobe vzdelávania. Nestavia na prednáškach, ale dôraz kladie na semináre, diskusie a eseje. Tie totiž vyžadujú od študentov aktívny prístup k textom a otázkam a odpovediam, ktoré sú v nich skryté. Študenti sa neučia informácie, povedzme, aby vedeli odrecitovať, že Platón bol objektívny idealista, pretože to si môžu zistiť z Wikipedie bez toho, aby vytiahli päty z domu. Naopak, cieľom je ukázať študentom, prečo je dôležité Platóna naozaj čítať. Kolégium im má pomôcť objaviť, aké otázky Platón riešil, ukázať, že tieto otázky sú pre nich dôležité a spoločne v diskusii kriticky skúmať pravdivosť jeho odpovedí a tiež odpovedí iných veľkých mysliteľov. Ako sa tieto odpovede vzťahujú k nášmu životu, svetu? Škola by mala študentom pomáhať rozširovať a prehlbovať poznanie, nie iba nárazovo zahlcovať pamäť.

Andrej Zhaňač, študent psychológie, charakterizoval Kolégium ako hľadanie dobrého života. Sám oceňuje, že vzdelávanie je spojené aj s formáciou charakteru, ktorá na súčasných univerzitách mizne. Martin Petrovič, študent manažérskej matematiky k tomu dodal, že nie je pre život nič praktickejšie, než učiť sa ako žiť dobrý život, a teda dosiahnuť šťastie.

Odpovedať si na otázku, čo je to dobrý život, vôbec nie je jednoduché. Učitelia sa musia na semináre vopred pripraviť, načítať si texty a nachystať si odpovede aj na také otázky, ako: Svätí účel prostriedky? Bol Hitler lídrom? Je morálka spoločenským konsenzom? Ktoré z chápania štátu je prijateľnejšie: štát ako vychovávateľ, alebo štát ako „nočný strážnik“? Ako vieme, že nežijeme v Matrixe?“

Na otázku, či nie je príliš odvážne prirovnávať sa k Oxfordu, odpovedá znova rektor KAN, Martin Luterán: „Záleží od toho, čo sa tým myslí. Oxfordská univerzita vznikala pred osemsto rokmi, podobne ako teraz vzniká Kolégium Antona Neuwirtha – skupinky učiteľov a študentov začali spolu žiť, študovať a modliť sa. Počkajme osemsto rokov a uvidíme…“

Spracované podľa:

http://www.katyd.cz/prilohy/slovensky-oxford-pripravuje-budouci-lidry.html,

http://www.postoy.sk/kolegium2010,

https://sweb.mtf.stuba.sk/monitoring/clanky/1243932141_Tyzden%20-%2001.06.09.pdf