Víťazná esej SOFIA 2016: Prinesie mi úspech skutočné šťastie?

V modernom svete máte pocit, že keď si ľudia majú predstaviť šťastie, predstavia si ho ako úspech. Od každého počujete, že chce byť úspešný; že chce mať veľký dom, pekné auto, povýšenie v práci. Od málokoho počujete, že chce byť šťastný, zdravý, spokojný. Ale prečo sa všetci zameriavajú na úspech? Odpoveď je jednoduchá: pretože všetci by sa zhodli, že je dobrou vecou. Ja však tvrdím, že úspech je dobrou vecou iba v tom prípade, ak v našom živote existuje spolu so „skutočne“ hodnotnými vecami.


Čo je šťastie a čo úspech?

Snažiť sa zadefinovať tak abstraktné pojmy ako „šťastie“ alebo „úspech“ je ťažká úloha. Napriek tomu, že tieto pojmy môžu pre každého znamenať niečo iné, mohli by sme nájsť pre ne nejaké spoločné meradlo – definíciu, s ktorou by súhlasila väčšina ľudí.

Aristoteles hovoril o šťastí ako o „cieli cieľov“, ktorému je podriadené všetko naše konanie. Šťastie chceme, aby sme boli šťastní – má účel samo v sebe. (PAPROTNY, 2005. s. 125)

S Aristotelom by pravdepodobne všetci súhlasili. Zhodli by sme sa, že každý chce byť šťastný, a že každý tomu podriaďuje svoje konanie – nech už je toto konanie akékoľvek. Šťastie je teda to, čo každý chce – to, o čo sa každý snaží takým či onakým spôsobom.

Podľa Sofistov sú šťastní tí, ktorí sú: “…úspešní a silní – teda tí, ktorí sa dokážu presadiť a sú zvýhodnení svojimi prirodzenými schopnosťami.“ Šťastný je: „Ten, kto sa riadi vlastným mienením a robí, čo sa mu zachce. Nič ho nespútava, nezviažu ho žiadne morálne požiadavky, právo odvodzuje zo seba samého. […] Tak získava slávu, zvyšuje svoj vplyv, hromadí hmotný majetok a zdá sa byť mocný.” (PAPROTNY, 2005. s. 64-65)

S takouto definíciou by pravdepodobne niektorí ľudia mali problém. Veľmi zjednodušene vzaté vyzdvihuje ľudí, ktorí sú v hľadaní úspechu bezohľadní. Avšak z definície Sofistov by sme mohli vytiahnuť štyri kľúčové slová: sláva, vplyv, majetok, moc. Tieto štyri veci by sme mohli chápať ako to, čo tvorí úspech v bežnom slova zmysle.


Prečo je úspech dobrý?

Úspech ako taký nie je vonkoncom zlá vec. Prináša so sebou peniaze, a tie je vždy dobré mať. Prináša so sebou uznanie, ktoré v nás vždy vyvolá dobrý pocit. Prináša so sebou zadosťučinenie, spokojnosť, radosť z odvedenej práce. Žiadna z týchto vecí v nás určite nevyvoláva smútok – človek, ktorý ich má, sa nemôže sťažovať. Avšak peniaze a uznanie sú dosť plytké; šťastie, ktoré prinášajú, je dočasné a pominuteľné. Nenapĺňajú život dlhodobo – a to dokonca ani vtedy, keď sa vyskytujú znova a znova dosahovaním stále väčšieho úspechu. Vtedy sa totiž život stáva neustálym cyklom naháňania úspechu, a tak sa úspech, nie šťastie, stáva našim cieľom.

Našim cieľom však má byť šťastie. Šťastie ako také – nie iba vo forme úspechu. Môže teda úspech byť tým konečným cieľom? Má význam sa stále iba naháňať za úspechom v nádeji, že tam a práve tam nájdeme šťastie, ktoré hľadáme?

Ja tvrdím, že nie. Dôvod je veľmi jednoduchý: šťastie musí stáť na pevných základoch: na trvácnych, hlbokých pocitoch šťastia. Tie úspech neposkytuje – môže ich nanajvýš prehlbovať. To, na čom by sme si mali v šťastí zakladať, by sme mohli nazvať „základňa“ – a to, čo nám šťastie iba prehlbuje, by sme mohli nazvať „nadstavba“.

Základňa“ sú veci, ktoré nás robia naozaj šťastnými, pretože nás napĺňajú a vdychujú dušu životu. Mať niekoho rád, venovať sa niečomu, čo nás baví, byť zdravý, mať čisté svedomie, tvoriť, objavovať, pomáhať – to je základňa, z ktorej vzniká ozajstné šťastie. Z vlastnej skúsenosti všetci vieme, že tieto stavy a činnosti nás napĺňajú na dlhú dobu.

Nadstavba“ sú zvyšné veci, ktoré nás robia šťastnými chvíľkovo – život obohacujú, dodávajú mu istý ráz, zjednodušujú ho, spríjemňujú ho – ale z dlhodobého hľadiska nám nič nedávajú. Do tejto kategórie by sme mohli zaradiť práve slávu, vplyv, majetok, moc.

Základňa – ako už vyplýva z jej názvu – je základom, podstatou šťastia. Môže existovať samostatne, ale je ešte lepšia, keď existuje v spojení s nadstavbou. Ak máme dobrú základňu, nadstavba k nej ešte pridá – ešte viac prehĺbi naše šťastie, ešte znásobí dobrý pocit zo života, ešte umocní to, z čoho sa dá tešiť.

Nadstavba však sama o sebe, bez základne, nie je ničím. Človek cezeň nikdy nepocíti život do jeho hĺbky; jeho chvíle šťastia budú pominuteľné a plytké.

Môžeme to ilustrovať na veľmi jednoduchom, čierno-bielom príklade dvoch ľudí: bankára a zametača ulíc. Predstavme si bankára, ktorý má peniaze, má vplyv, má moc – ale svoju prácu nenávidí, nemá rodinu, na priateľov nemá čas, práci obetoval svoje zdravie. Na druhej strane si predstavme zametača ulíc, ktorý má minimum peňazí; „slávny“ je možno tak na svojej ulici, „vplyv“ má možno na zopár kolegov. Ale jeho práca ho baví; jeho manželka ho ľúbi; jeho zdravie ho poslúcha.

Myslím, že každý by prišiel k záveru, že náš pomyselný zametač ulíc je šťastnejší ako náš bankár. Prečo, to už som vysvetlila.

Predstavme si ale ešte situáciu, v ktorej náš zametač ulíc dostane lepšiu prácu. Stále bude mať svoju manželku, svoje zdravie, a stále bude mať svoju prácu rád. Ale k tomu všetkému mu ešte pribudne majetok, vplyv a moc. Bude šťastnejší v prvom prípade, alebo v druhom?

V prvom prípade mal veci, ktoré ho napĺňali – ale v druhom prípade má k nim aj čosi navyše. Má peniaze, za ktoré môže kúpiť žene kvety; má vplyv, ktorým môže zlepšiť podmienky vo svojej práci; má slávu, ktorá mu lichotí. Všetky tieto veci ešte viac prispievajú k šťastiu, ktoré už má; je teda šťastnejší v tejto lepšej práci než bol v tej pôvodnej.


Je to naozaj tak?

Niekto by však mohol argumentovať presný opak. Nerobí sláva človeka samoľúbym? Nerobí majetok človeka lakomým? Nemôže „nadstavba“ úspechu v konečnom dôsledku uškodiť človeku, ktorý mal dobrú „základňu“? Nie je lepšie ho nemať?

Je pravda, že všetko, čo úspech prináša, sa môže zvrtnúť na horšie. Avšak rovnako sa môže zvrtnúť aj na lepšie. Majetok môže človeka urobiť štedrým, aj lakomým. Moc môže človek zneužiť, ale aj ju využiť na dobro. Záleží od každého individuálneho človeka. Tak či tak bude život daného človeka lepší v spojení s „nadstavbou“ úspechu, majetku a slávy, než bez nej.

Ak si teda budeme klásť otázku: „Urobí ma úspech naozaj šťastným?“ budeme si najprv musieť pozorne prezrieť naše životy a podrobiť ich skúmaniu. Budeme sa musieť pozrieť na sféru skutočne podstatných vecí a následne sa opýtať: Mám zdravie? Mám čisté svedomie? Mám dobré vzťahy? Ak si odpovieme áno, môžeme sa vybrať za úspechom ako za garanciou ešte väčšieho šťastia. Ak si odpovieme nie, budeme sa musieť zamerať práve na tieto oblasti – a v ich zlepšení nájdeme šťastie. Aj keď to znie ako klišé, súhlasila by s nami rada filozofov, ktorí vyzdvihovali priateľstvo (Epikuros), cnostný život (Aristoteles) a život v pravde (Augustín) ako základ pre šťastný život.

Napísala Dária Almašiová

} else {

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *