Matúš Ďuraňa

Poznáte to – jestvujú ľudia (a nie je ich veľa), ktorí majú takú krásnu slovenčinu a používajú také nezvyčajné slová, že najradšej by ste ich len počúvali. A keď sa k tejto neobyčajnej schopnosti pridá aj dôvtip, s akým prepájajú vážnosť so žartom, je to hotová výkladná skriňa nášho jazyka. Takou výkladnou skriňou je aj Matúš.

Čo študuješ?

Študoval som semester žurnalistiky na FiF UK v Bratislave. Teraz tam už aktívne neštudujem, pretože som bol prijatý na réžiu a scenár dokumentárneho filmu na VŠMU.

Prečo si v Kolégiu?

Veril som, že Kolégium mi dokáže pomôcť stať sa lepším človekom. No možno to nie je úplná pravda. V skutočnosti som nebol presvedčený, čo presne chcem študovať, čomu sa v živote chcem a mám venovať. Tušil som, že Kolégium ma v tom viac či menej záhadným spôsobom usmerní. Od momentu, keď som v to začal veriť, som nedokázal myslieť ďalej ako na to, že pôjdem do Kolégia.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Ťažko sa mi oddeľuje vplyv samotného Kolégia od faktu, že som prvý rok mimo rodičovského domu. Čoraz viac si uvedomujem dospelý vek, ktorý sa ku mne približuje rýchlejšie, ako som si predtým myslel. Kolégium na naučilo intenzívnejšie vnímať a tešiť sa zo zázrakov, ktoré sa nám každodenne stávajú, keď pre nás začnú byť dobro, pravda a krása skutočnými hodnotami.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Samporské túlanie sa lesmi a lúkami, každé z mojich stretnutí s mentorom a Tempus fugit*. Ten čas medzi semestrami, ktorý sa dá nielen stráviť prípravami na skúšky, bol asi mojim najkrajším časom v Kolégiu.

Čím tráviš voľný čas?

Buď sa strácam niekde v prírode a v horách a športujem alebo sa nachádzam v uliciach mesta, v baroch a kaviarňach. Tam len vychutnávam čas, rozprávam sa s priateľmi alebo len pozorujem. Keď som doma, pozerám s rodičmi šport, hlavne biatlon. A vôbec, robím samé krásne veci, ktoré sú v očiach našej spoločnosti neskutočne zbytočné.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšný?

Asi že som sa rozhodol hľadať a nachádzať Boha. Mojou pýchou teda asi je, že som sa rozhodol učiť pokore.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Je to napríklad predavačka v ivanskej samoške, ktorá sa prihovorí každému zákazníkovi, a trápi sa nad tým, prečo toľko ľudia chlascú. Je to i Victor Kossakovsky za to, aké krásne filmy točí. Je to i môj otec, ktorý sa dokáže zastaviť a vychutnať si prítomný moment, i moja mama za to, ako odhodlane a vytrvalo dokáže pracovať a prinášať obety.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti?

Nakoniec to vyzerá, že budem robiť filmy a umenie. Inak by som chcel stále poznávať človeka a svet a azda sa stať aj dobrým manželom, rodičom a priateľom.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Prekreslil by som Bratislavu tak, aby bola obývateľnejším mestom. No hnevajú ma zanedbané polia, opustené sady a vinohrady, vyrúbané lesy a vôbec verejný priestor, na ktorý všetci kašlú. Aj tá predavačka má pravdu, že Slováci veľa pijú.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Obrazy starého sveta, Záhrada a Ružové sny mi pomohli objaviť poéziu vo filme.

*Tempus Fugit (alebo aj denný režim skúškový) je obdobie v Kolégiu medzi zimným a letným semestrom. Študenti si spoločne navrhnú organizáciu dní, podľa ktorej sa riadia. Tak napríklad budíček je ráno o siedmej, o pol ôsmej sú ranné chvály, nasledujú raňajky, potom štúdium v knižnici (kde sa udržiava počas celého Tempus Fugit ticho), stolujú pri spoločnom obede, ktorý pre všetkých pripravila jedna dvojica spomedzi nich. Po obede nasleduje voľný čas, potom sa za štúdium strieda s večerou, svätou omšou a deň sa končí spoločným oddychovým programom a modlitbou.

Spracovali: Matúš Ďuraňa, Soňa Matiová

&20 Matúš Ďuraňa

Leave a Reply

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Kontakt

FAQ – časté otázky

ESHOP – OBJEDNAJ SI

Podporte kolégium

ACE member