kde sa mám učiť?

Akú úlohu zohráva prostredie pri učení?

Kde sa mám učiť? A záleží vôbec na tom?

Myslíš si, že ti prostredie, v ktorom sa učíš, môže samotné učenie podstatne uľahčiť? Ak nie, asi si ako väčšina ľudí (donedávna som medzi nich patril aj ja) neuvedomuješ, akú kľúčovú úlohu – a to nielen pri učení – zohráva prostredie.

Predstav si, že si chorý a musia ťa hospitalizovať. Nie si z toho veľmi nadšený. Na prvý pohľad je akoby samozrejmé, že sa do nemocnice netešíš. Znamená to, že si vážnejšie chorý, môžu ti hroziť nepríjemné vyšetrenia či dlhá a namáhavá rehabilitácia. A možno budeš musieť bojovať o život. Toto je ten prvý pohľad, na ktorý sme zvyknutí, a v našej kultúre je úplne bežný.

Keď sa však hlbšie zamyslíš, zistíš, že by si sa mal do tej nemocnice vlastne tešiť. Možno si povieš, že nemám všetkých päť pohromade, ale ešte ma neodsudzuj a rozmýšľaj so mnou ďalej.

Zamysli sa, kedy vlastne potrebuješ ísť do nemocnice? Najmä vtedy, keď sa už sám nedokážeš vyliečiť a ochorenie je také závažné, že ani klasické antibiotiká nezaberajú. A teda ak sa chceš z toho dostať, už ti nezostáva iná možnosť, ako ísť do nemocnice. Nemocnica je miesto, kam sa ideš uzdraviť a zregenerovať (alebo aspoň by to tak malo byť). Jasné, že by si sa nemal tešiť zo závažného ochorenia a bolestivých vyšetrení, ale určite by si sa mal tešiť z toho, že môžeš ísť v ťažkom stave na miesto, kde sa môžeš uzdraviť, zregenerovať a dať dokopy.

A teraz tá najdôležitejšia otázka: Prečo sa na takéto miesto takmer nikto nikdy neteší? Respektíve prečo sa ani z tohto miesta skoro nikto nikdy neteší? Predstav si nasledujúci obraz.

Nízke stropy, úzke chodby, stiesňujúci pocit. Snažíš sa hľadieť iba pred seba a nepotknúť sa o ľudí sediacich na nepohodlných umelohmotných stoličkách. Popritom radšej dýchaš ústami, aby ťa nebodaj neomráčil ten neslávne známy pach dezinfekcie. Napokon zistíš, že ťa znepokojuje žlté svetlo blikajúcich neóniek. V ich zábleskoch si všimneš kedysi biele, dnes tiež už len vyžltnuté steny s chýbajúcimi kusmi omietky. Uvedomíš si, že tvojou poslednou nádejou je večera. Tá však príde s vrzgotom kolies predpotopného vozíka a na tanieri sa na teba usmieva vlažný šošovicový prívarok, ktorý páchne octom. A to celé má doladiť vajce natvrdo, ktoré vyzerá, ako keby strávilo v kuchyni dobrého pol roka. Úplná katastrofa. Ani sa nečudujem, že samotný personál sa musí poriadne namáhať, aby aspoň ako tak pôsobil milo.

Toto všetko vplýva na psychiku pacienta, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri zotavovaní. Teraz sa možno nazdávaš, že si vylievam zlosť na fungovanie nemocníc, no nie je to tak. Chcem tým iba poukázať na dôležitý faktor, akým je prostredie.

A teraz si naopak predstav nemocnicu s vysokými stropmi, aké možno nájsť v bytoch v centre mesta. Chodby sú široké a ovzduším sa nesie jemná vôňa živice. Zdá sa ti, že vychádza zvonku. Steny sú sýto zelené, tmavohnedé alebo jemne modré. Slnečné svetlo celý deň až do zotmenia presvitá cez obrovské strešné okná. Po zotmení všetko presvetlia teplou farbou pôsobivé moderné svietidlá a ty sa cítiš ako večer vo svojej obývačke. Na večeru dostaneš mierne prepečený steak aj s dezertom. Tú delikatesu by si si bol ochotný objednať, aj keby si tam práve nebol hospitalizovaný. Vnímaš ten rozdiel? Na ktorom z týchto miest by si sa radšej liečil?

Uvedomuješ si, že vhodné prostredie zásadným spôsobom rozhoduje o tom, ako rýchlo sa pacient pri správnej liečbe zotaví a do akej miery bude oddýchnutý?

Presne to isté platí aj pri učení a akejkoľvek inej činnosti. Teraz, keď už (dúfam) chápeš alebo si aspoň začínaš uvedomovať dôležitosť prostredia, v ktorom sa pohybuješ, pozrime sa na to, čo môžeš urobiť v tvojom prostredí, aby sa ti lepšie učilo.

Clean desk policy

Na úvod som si pomohol touto efektnou anglickou frázou. Do slovenčiny ju môžeme preložiť jedným slovom: poriadok. Do angličtiny som to zaobalil iba preto, aby som ťa hneď neodradil…

Kde sa mám učiť?

 

Keď sa učíš alebo na niečom pracuješ – a nezáleží na tom, či je to niečo nové alebo niečo, čo už ti ako tak ide – vždy sa potrebuješ sústrediť. A nato potrebuješ mať okolo seba čo najmenej „rozptyľovačov“. Práve neporiadok patrí medzi veľkých rozptyľovačov, a to z týchto dôvodov:

  1. Neporiadok je pútač pozornosti. Keď máš na stole a v jeho blízkom okolí neporiadok – väčšinou je to zbierka množstva rôznych vecí, na ktoré ti ľahko skĺzne zrak, a preto ti aj utečú myšlienky. Zrazu po desiatich minútach zistíš, že už posledných päť ani náhodou nerozmýšľaš o fyzike či matike, ktorú si sa chcel učiť.
  2. Necítiš sa v ňom príjemne. Neviem, či si to už zažil, ale mne sa to už párkrát stalo. V izbe som mal neporiadok, a preto som v nej trávil menej a menej času, alebo som sa rovno išiel učiť niekam inam. Zmenilo sa to až vtedy, keď som si to poriadne upratal. Je to normálne, lebo ľudský mozog má prirodzene rád štruktúru a poriadok. Vtedy sa môžeš uvoľniť, lebo vieš, kde čo máš, a môžeš to kedykoľvek nájsť a použiť. V poriadku si zorientovaný, máš prehľad, a to ti prináša pokoj (veľmi zjednodušene povedané).

Nechcem tým povedať, že sa v neporiadku nedokážeš sústrediť. Iba naznačujem, že väčšina ľudí sa v neporiadku ťažšie dokáže sústrediť. Je to zbytočná námaha, ktorá trápi mozog a za normálnych, jemu prirodzenejších okolností, by ju mohol využiť na premýšľanie a riešenie problémov. Teda keď sa učíš v neporiadku, plytváš energiou a ani sa ti veľmi nechce.

Na záver by som ti iba odporučil, aby si z prostredia, v ktorom sa učíš, odstránil všetko, čo tam nepatrí.

A ešte jedna, veľmi užitočná vec: skús v priebehu učenia meniť prostredie. Napríklad istý čas sa budeš učiť v izbe, potom trochu pobudneš v obývačke a napokon povedzme v kaviarni. Prvá výhoda – tvoj mozog si nebude pomáhať akousi „známosťou prostredia“ (vôňa a farba izby, rozloženie vecí a pod.), ale bude nútený vzdať sa pomoci zmyslových orgánov, čo povedie k efektívnejšiemu učeniu sa a lepšej pamäti. Druhá výhoda spočíva v tom, že keď už budeš sedieť na teste v škole, inakosť prostredia ťa nebude stresovať, lebo zmenu prostredia si si už vyskúšal.

Držím ti palce v tvojom snažení, učení sa či liečení a prajem pekný zvyšok skúškového.

 

Jakub Pajan
Absolvent ôsmeho ročníka Kolégia Antona Neuwirtha. V súčasnosti študuje magisterský odbor Marketing na Univerzite Komenského v Bratislave.

Zdroje: https://www.coursera.org/learn/mindshiftht, Mindshift: Break Through Obstacles to Learning and Discover Your Hidden Potential

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *