Jakub Dečo
„Synu môj, pracovať máš tak, akoby si mal žiť večnosť a modliť sa tak, akoby si mal zajtra zomrieť,“ povedal Kubo ako nezabudnuteľný muzikálový Anton Neuwirth na začiatku semestra. Odvtedy sa už stihol riadne ostrihať a – ako píše v nasledujúcich riadkoch – aj mnoho naučiť.
Košice-Kavečany.
Zmaturoval som z Gymnázia sv. Edity Steinovej v Košiciach a budúci rok by som rád pokračoval psychológiou, no ešte neviem, kde presne.
Chcel som si dať rok pauzu po strednej a zamerať sa na osobnostný rozvoj. Počas maturitného ročníku som bol u nás na škole v stredoškolskom Kolégiu a zaujal ma spôsob, akým vzdeláva mladých Kolégium. Tak som si podal prihlášku a veril som, že rok strávený v Kolégiu bude dobre stráveným.
V čom ťa Kolégium najviac zmenilo?
Zrejme v spôsobe myslenia a vyjadrovania mojich názorov, no tiež v tom, že si viacej uvedomujem dôležitosť sebareflexie vo svojom živote.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?
Ťažkosti počas skúškového obdobia. Najviac ma vytiahli z komfortnej zóny a ukázali mi moje nedostatky, na ktorých teraz môžem pracovať. Znie to ako negatívny zážitok a v istom zmysle aj je, ale pozerám sa na tú pozitívnu stránku.
Rád trávim čas v prírode a špeciálne na horách. Po večeroch si s obľubou sadnem do hojdacieho kresla, kde počúvam hudbu a čítam. V teplejších obdobiach zas chodievam spať do lesa v hamaku.
Kto ťa inšpiruje? Kto je tvojim vzorom?
Inšpiráciu nachádzam v ľuďoch okolo seba, keďže vidím, koľko sa od seba navzájom môžeme naučiť. No najviac som sa naučil od svojho otca, ktorý ostáva pre mňa vzorom.
Ešte to nemám v sebe ujasnené. Ale zaujíma ma zmýšľanie človeka, prečo robíme to, čo robíme. Preto by som sa chcel zaoberať psychológiou. Možno nie čistou psychológiou, ale oblasťami, kde sa dá aplikovať.
Z problémov na Slovensku ma asi najviac trápi naše školstvo. Vyrastá v ňom predsa budúcnosť Slovenska, ale neprikladáme tomu patričnú dôležitosť. Školy by mali rozvíjať potenciál mladých a detí a v tom podľa mňa robí málo.
Gratitude od Olivera Sacksa. Je to krásna knižočka, ktorá núti človeka zamyslieť sa nad vlastným životom, hodnotami a prístupom, s akým žije.
By Matúš Hagara
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!