Kristína Kružicová

„Z času na čas sa rada infiltrujem na cudziu univerzitu. Iba tak, zo zábavy,“ prezradila o sebe už na výberovom víkende. Život ju nudí, ak ho neobzvláštňuje novosťami, preto si rada odskočí povoziť sa metrom do veľkomesta, stratiť sa v uličkách, objaviť neobjavené…

 

 

Odkiaľ pochádzaš? 

Pochádzam z okresného mesta Krupina, ležiaceho na strednom Slovensku, ktoré je také veľké ako Ivanka pri Dunaji.

Čo študuješ?

Študujem filmovú dokumentaristiku na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Dokončila som prvý ročník magisterského štúdia, no tento rok tam mám prerušené štúdium. Bola som jedna z tých šťastnejších maturantov, ktorí vedeli, čo chcú v živote robiť – fascinuje ma život a vedela som, že ma baví dokumentovať ho a tak sa médium videa zdal ako ideálny spôsob na zaznamenávanie.

Čo ťa priviedlo do Kolégia? 

Kolégium som často navštevovala, lebo tu študovala moja kamarátka Veronika Bruncková. Tunajší život a náhľad na svet ma tak začal lákať. Uvedomovala som si, že vo svojich filmoch by som mala niekedy zastávať svoje postoje a názory, no nie vždy som mala jasno v tom, aké a či vôbec sú. Z toho prirodzene vyplývala potreba nájsť to správne smerovanie v mojich neistých postojoch.

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo? 

Prvé týždne som sa dosť bila s tým, že môže existovať jedna objektívna pravda, ktorú už pravdepodobne objavil predo mnou niekto múdrejší, že nie na všetko existuje moja subjektívna odpoveď. Dnes už tento fakt prijímam a snažím sa s ním pracovať – moje subjektívne interpretácie pravdy si vždy nájdu svoje miesto v témach spojených s umením.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Je to veľmi ťažké vybrať si ten najlepší. Niektoré zážitky ani neunesú tieto riadky – sú také intenzívne, že ich treba zažiť osobne. Oslava mojich menín bola veľmi pamätná, rada spomínam na strihanie vlasov druhým ľuďom v Kolégiu či na tie chvíle, keď večer sedíme v kuchyni pri palacinkách. No najväčší zážitok mám zo semináru, ktorý sme strávili pri svetle sviečok, lebo v kaštieli vypadla elektrina.

Ako tráviš voľný čas? 

Rada objavujem neobjavené – napĺňa ma, keď môžem robiť niečo mne ešte nepoznané. Najlepším spôsobom na to je pre mňa cestovanie. A tak rada podnikám výlety do zahraničných či blízkych miest, kde sa hrám na chameleóna a tvárim sa, že patrím k domácim.

Kto ťa inšpiruje? Kto je tvojim vzorom? 

Veľmi ma inšpiruje Gilbert Keith Chesterton, anglický spisovateľ, prezývaný „majster paradoxu“. Niekedy mám pocit, akoby som ho dávno poznala a teším sa na naše prvé stretnutie. Témy, o ktorých píše sú nadčasové, jeho paradoxy mi miestami vyrážajú dych a vyvádzajú moje myšlienky mimo zaužívané chodníčky.

Tvoje motto/obľúbený citát?

Bude to práve citát od Chestertona, vďaka nemu som začala nahliadať na svet a na svoje priority iným spôsobom. Cieľom cestovania nie je vkročiť do cudzej krajiny; cieľom je nakoniec vkročiť do vlastnej krajiny ako do cudzej. Znamená pre mňa aj to, aby som nachádzala v obyčajnostiach neobyčajnosti.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti? 

Chcela by som pokračovať v tvorení vizuálneho obsahu – videa, fotografie, či grafiky – inšpirovať sa počas ciest v zahraničí a to všetko, aby som v konečnom dôsledku pomohla reprezentovať Slovensko ako krajinu s obrovským potenciálom.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Keby som mala čarovný prútik, priala by som si, aby sme si osvojili kritické myslenie. Keby to tak šlo zo dňa na deň. Ale dobre, že nejde, lebo tak sa to nedá dosiahnuť. V mnohom sme skeptickí a chápem, že ide o niečo, pri čom potrvá roky, kým sa zmení k lepšiemu. No mali by sme byť skôr zdravo frustrovaní vďaka kritickému mysleniu a zároveň optimistickejší. Mohli by sme si tak spočítať plusy a mínusy a vyšlo by nám rovná sa väčšine, či menšine, pričom by zobáčik smeroval s výzvou na nás, lebo je to úlohou nás priložiť ruku k tomu obrovskému dielu menom Slovensko.

Akú superschopnosť by si chcela mať? Prečo?

Neviem sa rozhodnúť medzi bilokáciou a teleportom – hm, no vyhráva u mňa teleport. Jednoducho preto, že by som mohla dosť ušetriť, aj keď mám rada proces cestovania. Niekedy viac ako jeho cieľovú destináciu. Tým by sa cestovanie pre mňa nestalo bezvýznamným, ale cestovať by som mohla aj so schopnosťou teleportu a mať stále všetky jeho benefity.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa teba každý prečítať? Prečo?

Veľmi ma zaujali knihy od Joyce Meyer, ktoré spájajú kresťanstvo a produktivitu. Vďaka jej knihám som si vedela vybudovať kvalitné návyky a premeniť dary, ktoré mám od Boha tak, aby boli prospešné nielen mne, ale aj mojej blízkej spoločnosti.

Ktorý film ťa najviac zasiahol?

Pre mňa bol inšpirujúci film In time, ktorý akoby vyjadruje myšlienku memento mori. Odvtedy sa inak pozerám na to, ako trávim svoj čas. Veľmi ma zasahuje seriál Black Mirror – obsahuje podnetné témy, ktoré sa podľa mňa čoskoro stanú prítomnými, preto ma baví sa nad nimi zamýšľať a tak nejak sa na ne akoby pripraviť.

Aká hudba sa ťa najviac dotýka?

Vždy sa teším z toho, keď vyjde von nový videoklip kapely Ok Go. Ich tvorba je vždy originálna a sú známi nápaditými videoklipmi. Ťažko opisovať – treba to vidieť na vlastné oči. A ich hudba je alternatívna – aj ja mám rada alternatívne žánre, najlepšie s takými zvukmi, rytmami a ich kombináciami, ktoré ma vytrhnú z bežného diania a dajú mojím zážitkom novú príchuť. Okrem toho sa mi páči britská hudobná scéna s menami ako Dan Croll, James Bay a kapelami Amber Run, Seafret a pod. a iné indie, folk, electronic či pop rock.

By Matúš Hagara

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *