Kristína Vargová

Som študentkou dejín a teórie umenia na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Okrem toho, že tento odbor spája množstvo mojich záľub (dejiny, výtvarné umenie, estetika, náboženstvá, ikonografia a ikonológia, atď.), pomáha mi rozvíjať sa v objavovaní krásy a najmä v schopnosti odhaľovať ju aj ostatným.

Kolégium som spoznala vďaka môjmu triednemu učiteľovi na gymnáziu, keď nám ponúkal možnosť zapojiť sa do esejistickej súťaže Sofia, ktorú KAN organizuje. Hoci som sa neprihlásila, zaujalo ma, že niečo také vôbec na Slovensku existuje, a zistila som si o Kolégiu viac. Počas prvých rokov na univerzite v Bratislave sa mi pošťastilo spoznať niekoľkých absolventov a študentov KAN, stali sme sa dobrými priateľmi a na základe ich skúseností som usúdila, že ide o dobrý projekt, ktorý ma dokáže posunúť k lepšiemu životu. Veľmi sa mi zapáčilo najmä to, že v KAN nejde o žiadnu honbu za osobným úspechom a motivačné rečičky, ale pomáha spoznať samého seba a uvedomiť si, že cnostný život a hľadanie pravdy je oveľa viac ako kariérny úspech.

Kolégium mi nastavilo zrkadlo, ktorému sa nedá vyhnúť a mám pocit, že reálne začínam spoznávať samú seba. Uvedomila som si, aká som, čo mi ide, akých úžasných ľudí mám pri sebe, že dokážem oveľa viac, ako som si myslela. A naopak, aké sú moje zlé vlastnosti a limity, z čoho mám zbytočne strach. Našťastie, mám tu dosť podnetov a aj podpory pracovať na sebe. Prehodnocujem svoje názory a kladiem si nepríjemné otázky, učím sa diskutovať, určiť si priority a držať sa ich. Je to aj výborná škola medziľudských vzťahov, keďže Kolégium je jedna obrovská rodina plná rozdielnych ľudí.

Ak to môžem zovšeobecniť, najväčším zážitkom je určite náš komunitný život: ako sa navzájom povzbudzujeme, staráme sa o seba a obohacujeme si navzájom svoje svety. Najradšej mám naše stretnutia v kuchyni, kedy sa len pri obyčajnom varení večere rozprúdi taká dobrá debata, že je nesmierne ťažké ísť spať pred polnocou.

Zúčastňujem sa kultúrnych akcií, najmä v súvislosti s výtvarným umením, čítam o rôznych témach od politiky cez život v stredoveku, kultúrny priemysel, až po zodpovednosť k životnému prostrediu, a potom tieto témy rozoberám s priateľmi pri káve či pive. Ak mám príležitosť, rada sa vraciam do úlohy baristky. Veľmi ma baví aj paličkovanie, pletenie a iné handmade vytváranie.

Najradšej sa inšpirujem konaním rôznych ľudí, keď vidím, ako dobre vedia zvládať životné situácie. Verím, že nemusíme byť dokonalí, aby sme mohli byť pre niekoho vzorom, a preto sa mi často stáva, že ostanem v úžase aj z malého gesta úplne cudzieho človeka a prenesiem si jeho prístup do svojho života. Keď mám však pomenovať konkrétny vzor, tak raz chcem mať také láskavé srdce ako Dominik Harman.

Chcem pomáhať ľuďom objavovať nepovšimnutú krásu okolo nich a jej hodnotu. Profesijne ma to veľmi ťahá k pamiatkarstvu, s čím sa spája jeden z mojich veľkých snov: zachrániť aspoň jednu pamiatku a vdýchnuť jej nový život.

Nepáči sa mi náš lenivý a neporiadny prístup. Veľakrát vidím, že sa niečo robí len pre efekt, nerozumne a bez ohľadu na skutočný význam danej veci. Preto by som veľmi chcela, aby malo Slovensko čo najviac poctivých angažovaných občanov na tých správnych miestach.

Momentálne je pre mňa v kategórii superschopností aj schopnosť vytvoriť si rutinu, pravidelný režim. Vidím, že by mi to veľmi pomohlo s efektivitou práce, no ešte stále sa mi nepodarilo k nej dopracovať.