Samuel Michalec

Keď si sadne ku klávesom, je vo svojom živle. Samko je prvák a už od príchodu oprášuje struny kaštieľnych klavírov a skutočne hrá kráľovsky.

Odkiaľ pochádzaš? 

Z Cigľa, dedinky 5 km od Prievidze.

Čo študuješ?

Momentálne študujem konzervatóriu v Bratislave (4. ročník) a som zároveň študent KAN. Mám za sebou tri roky štúdia chémie na chemicko-potravinárskej fakulte STU v Bratislave a minulý rok som úspešne ukončil bakalársky stupeň v odbore analytika. Hoci ma chémia bavila, zatiaľ sa nechystám v štúdiu pokračovať a svoju pozornosť venujem viac-menej hudbe – klasickej i folklórnej.

Čo ťa priviedlo do Kolégia? 

Do Kolégia ma priviedli tri túžby: 1. skúsiť komunitný život; 2. vyzrieť a pripraviť sa do sveta; 3. zaoberať sa filozofiou – vedou, ktorú považujem zo všetkých za najpotrebnejšiu, pretože hľadá odpovede na najdôležitejšie otázky o živote a o sebe.

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo? 

Môj pohľad na Kolégium i na jeho dielo sa zmenil a s tým i tri túžby, ktoré ma do Kolégia viedli. Túžba zaoberať sa filozofiou, ktorá nebola vo mne až tak veľká, sa výrazne rozmnožila a nadšenie z poznania pravdy a toho, ako sa veci majú, nadobúda takmer mystický rozmer. V istých momentoch ma privádza do kontemplácie a údivu, ako jasne možno poznať pravdu o svete a ako úžasne nás Boh stvoril, keď niektoré veci zahalil, no zároveň dal všetky prostriedky – predovšetkým rozum – aby sme ho mohli spoznať. Tieto nové pohľady sa pretavili aj do môjho myslenia, zmenili ponímanie vecí – okrem iného aj ponímanie druhých ľudí, keď som si uvedomil, že každý máme na vec úplne iný pohľad. Druhých som spoznal ako pokladnice plné bohatstva, ktoré sa v nich učím objavovať.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Hneď prvý team-buildingový víkend, ktorého hlavnou úlohou bolo zjednotiť a utužiť kolektív. Spôsob, akým sme to robili, bol pre mňa mimoriadny – dostali sme zadanie vytvoriť za 48 hodín muzikál a cesta k tomu nebola ľahká – vyžadovalo si to kus sebazáporu, odriekania spánku, akceptácie jeden druhého… no nakoniec sa začali črtať reálne kontúry niečoho neuveriteľného: pár mladých ľudí využije svoje schopnosti na spoločný cieľ a za tak krátku dobu vznikne niečo, čo asi každému z nás vyrážalo dych.

Ako tráviš voľný čas?

Voľný čas je tak relatívny pojem, že si nie som istý, či ho mám. Predstavujem si pod tým asi toto: nič nemám na robote, tak si pustím nejaký film alebo zájdem s kamarátom na pivo. Úprimne – málokedy zájdem len tak s niekým na pivo a film si nepustím takmer nikdy. Vždy sa snažím mať vymyslený svoj čas a nenechávať ho len tak plynúť, pretože si uvedomujem, že je až príliš vzácny na to, aby som ho nerozumne premárnil. Ak mám čas pre seba, snažím sa premýšľať o sebe, kam kráčam a či všetko robím dobre. Veľmi rád si pustím nejakú hudbu, väčšinou klasickú alebo cvičím na klavíri. Milujem prírodu, a preto keď je príležitosť, idem na túru; rád bicyklujem. Zbieram liečivé byliny a potom z nich varím čaje. Veľmi rád by som však trávil ešte viac času kultúrnym vyžitím, napr. v divadle alebo filharmónii.

Kto ťa inšpiruje? Kto je tvojim vzorom?

Momentálne je to príklad sv. Františka Saleského, ktorý sa naučil ovládať svoju neskrotnú povahu a dotiahol to až k svätosti (ku ktorej sme povolaní všetci). Z dlhodobého hľadiska je pre mňa vzor č. 1 Ježiš Kristus.

Tvoje motto/obľúbený citát?

Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Rim 8, 35

Čo by si chcel robiť v budúcnosti?

Duchovne pomáhať ľuďom na Slovensku i vo svete formou, akou je to Bohu najmilšie. Najradšej by som úplne plnil jeho vôľu a spravil iba to, čo odo mňa žiada. Nezáleží mi až tak na povolaní, hoci si viem predstaviť, že by som učil hudbu a hrával klasiku na klavíri a prípadne ľudovky s cimbalovkou. Viem si predstaviť, že sa budem starať o rodinu, no ešte väčšmi, že budem kňaz alebo i misionár. Cítim, že v priebehu nasledujúcich dvoch rokov sa budem musieť radikálne rozhodnúť.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Veľmi rád by som ľudí na slovensku naučil vnímať umenie a kultúru spôsobom, ktorý ich bude viesť ku kontemplácii; aby napr. cez hudbu vnímali krásu božieho stvorenia a úplne sa odrezali od tohto sveta; aby ich hudba privádzala do údivu a veleby; aby každý na vlastnom stupni vývoja dokázal vnímať umenie ako transcendentný dotyk. A aby sa tak ľudia stávali lepšími.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa teba každý prečítať? Prečo?

Vyznania od sv. Augustína, pretože táto kniha je jedinečnou výpoveďou z duše svätca, človeka, ktorý vyhral životný boj na najvyššej priečke: bol zlý a obrátil sa. A svoju spoveď nám ponúka vo vycibrenom rečníckom štýle, ktorý je skutočne obdivuhodný.

Aká hudba sa ťa najviac dotýka?

Môjho srdca sa najviac dotýka klasická hudba, pretože mám pocit, že môže byť dobrou výpoveďou o veciach, ktoré sa nedajú pomenovať slovami, no dajú sa precítiť a prežiť.

By Matúš Hagara

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *