Miškina reflexia akademického života

Štúdium mi prinieslo mnoho stresujúcich a zahanbujúcich momentov, keď som sa cítila príliš malá na všetky tie veľké myšlienky. Našťastie mi Kolégium nedalo pokoja a postupne menilo moju túžbu vyniknúť na túžbu poznávať. Prichádzala som na to, že témy veľkých mysliteľov sú pre každého, kto premýšľa o tom, ako lepšie žiť s Bohom, sám so sebou, i s ostatnými.

 

Som vďačná za to, že mi Kolégium dalo zabrať.

 

Akademický program druhého ročníka ponúka možnosť rastu v oblasti teológie, umenia a politickej filozofie. O štúdiu týchto oblastí som mala isté predsudky, ktoré sa po roku trochu zmenili. Prišla som na to, že uvažovanie o nich nie je len pre bohémov, ale pre každého, kto premýšľa o tom, ako sa stať lepším človekom. Myslím, že po roku chápem o čosi viac, aký zmysel má diskutovať o Marxovi, mlčky pozorovať obraz v galérií, či snažiť sa pochopiť tajomstvá viery.

 

Kurz teológie mi ukázal, že rozum a viera môže ísť ruka v ruke. Otázka „prečo“ v uvažovaní o viere ma väčšinou viedla k väčšiemu zmätku ako k objasneniu. Občas som také zamyslenia končila mávnutím rukou a záverom, že aj tak je to všetko nepochopiteľné tajomstvo. Ratzinger mi svojim Úvodom do kresťanstva ukázal, že rozum má vo veciach viery svoje miesto. Veľmi ma oslovila jeho myšlienka o relatívnosti Boha, ktorá vysvetľuje podstatu človeka a stvorenia. Boh existuje ako trojica, pretože je mu vlastné vytvárať láskyplné vzťahy, otvára spoločenstvo trojice pre človeka, do ktorého vkladá prirodzenú túžbu budovať plnohodnotné vzťahy. Podobne ako Ikona od Rubleva, ktorá zobrazuje trojicu pri stole a pozýva pozorovateľa do obrazu tým, že mu ponecháva jedno miesto voľné, pozýva Boh i mňa do plnohodnotného vzťahu s Bohom a s človekom. Modlitba v kaplnke pred touto ikonou tak nabrala úplne iný rozmer.

Názov kurzu umenie Interpretácia a my bol pre mňa na začiatku len zaujímavý zhluk slov. Zistila som však, že umenie nie je len zábavou pre uletených fajnšmekrov a relaxom pre vysokú spoločnosť, ale aj sebapoznávaním a objavovaním krásy. Vďaka umeniu som pochopila, že umelecké dielo môžeme aj s pomocou niektorých informácií o kontexte doby a autorovom živote interpretovať aj cez osobnú skúsenosť. Zistila som, že Danteho Božská komédia je tak trochu aj mojou drámou. Jediným spôsobom, ako sa dá dostať do raja, je pre Danteho cesta peklom a očistcom. Danteho človek mi nastavuje zrkadlo. Mojím peklom je bezstarostná pasivita, pýcha, závisť, ktorá nevidí vlastnú hodnotu. Prijať svoju nedokonalosť je výzvou k formovaniu človeka, výzvou, s ktorou som sa i v Kolégiu často pasovala.

 

Čo sa týka politickej filozofie, diskusia bola pre mňa spočiatku náročná a nezrozumiteľná. Postupne mi ale bradatí páni ako Aristoteles či Platón objasňovali, aký to má všetko zmysel. Menili môj pohľad na štát. Stával sa pre mňa viac spoločenstvom ľudí, ktorí by si mali navzájom slúžiť a menej neosobným systémom, ktorý môže za všetko. Viedli ma k tomu, že uvažovanie o štáte je uvažovaním o tom, ako si nažívať s ostatnými tak, aby dobre bolo. Keď sme tak raz uvažovali na tutoriáli, aký režim by bol ideálny, na otázku, kto by tu mal vládnuť, som oduševnene odpovedala: „No predsa ja.“ Odpoveď, ktorou som zarazila najviac samú seba, bola vyjadrením túžby, aby sme sa spoločne podieľali na dobrom živote v spoločnosti, nefigurovali len ako meno v sociálnej a zdravotnej poisťovni, ale aj ako občan, ktorý vhodne a v pravý čas prispeje k spoločnej snahe zmeniť spoločnosť k lepšiemu. Aj napriek tomu, že mnohé témy filozofickej politiky si vyžadujú ešte dôkladnejšie štúdium, som vďaka Kolégiu o krok bližšie k chápaniu spoločného nažívania v štáte.

 

Dúfam, že ma filozofickí velikáni budú sprevádzať aj naďalej a učiť vnímať milosť, svet okolo, budovať vzťahy a konať tak, aby nám tu spolu bolo ešte lepšie.

By Michaela Hrušková

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *