ako správne začať

Ako správne začať?

Nikto sa im nevyhne – ani ja, ani ty. Čaká nás ich ešte mnoho. Pri niektorých ti nabehne husia koža, kým pri iných začne behať po chrbte mráz. Už asi vieš o čom hovorím. Sú to začiatky – a začať je vždy najťažšie.

Prečo sa nad tým zamýšľam? Lebo minulý rok malo mnoho mojich začiatkov predčasný koniec. Okrem toho ma tento rok čaká opäť veľa začiatkov, a ja nechcem, aby som skončil skôr, ako začnem. Začínam nový pracovný rok, nový študijný rok a ostatne aj nový tanečný rok. Na začiatku som mal miernu úzkosť – ako to ja všetko stihnem? Keď som sa však nad tým zamyslel, zistil som, že to nie je až také hrozné.

Možno ti teraz napadne – ako mne minulý rok – „viem začať, ale neviem vytrvať“. Moja skúsenosť však hovorí, že ak som nevytrval, väčšinou som ani dobre nezačal. Otázka teda znie, ako začať tak, aby som vytrval. A ako sa vyhnúť tomu, aby som nespálil všetku energiu hneď na začiatku, a potom sa niekde v polke nezastavil?

Práve preto je tu tento článok, v ktorom sa s tebou chcem podeliť o to, ako sa so začiatkami po novom pasujem ja. Pevne verím, že ti to pomôže v tvojich začiatkoch. Poďme na to.

Poupratuj si

Áno, aj toto patrí k správnemu začiatku dňa, školy či učenia. Vlastne k správnemu začiatku čohokoľvek. Prečo? Lebo prostredie, v ktorom sa pohybujeme, zásadným spôsobom ovplyvňuje to, ako sa cítime, sústredíme a správame. A teda aj to, ako začíname. Viac si o tom môžeš prečítať v článku, ktorý som napísal minulý rok.

Odvtedy som si však uvedomil, že sa za tým všetkým skrýva oveľa viac. Aspoň u mňa to tak fungovalo. Upratovanie je totiž tá najjednoduchšia činnosť, ktorú môžem pre seba urobiť, aby som sa cítil lepšie.  Ak nedokážem urobiť ani to najjednoduchšie, ako môžem zmeniť veci, ktoré sú omnoho náročnejšie než prosté upratovanie?

Podobne ako keby som chcel dvíhať 50-kilovú činku, ale nie som schopný zdvihnúť ani 5 kíl. Preto musím najskôr začať dvíhať svojich 5 kíl. Áno je to často pokorujúce priznať si, že ledva dvihnem tých 5. Ale ak ich nezačnem dvíhať, nikdy nezdvihnem želaných 50.

ako správne začať

Veď nakoniec aj sám Ježiš hovorí: „Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom“ (Lk 16,10). V kontexte tohto článku to treba chápať tak, že kto nedokáže urobiť malé veci, v ktorých mu nič nebráni (vyhradiť si ráno čas pre seba, zamyslieť sa, čo chcem urobiť, pozrieť si sylaby, naplánovať rozvrh, urobiť si poriadok atď.), nedokáže uskutočniť ani svoje najmenšie a najpovrchnejšie sny (pravidelne posilňovať, zarábať veľa peňazí, mať samé Áčka…).

Vyhraj ráno, vyhráš deň

Toľkokrát som to už počul. Stále som si hovoril, že je to blbosť. Potom som to párkrát skúsil, a… nič. Nemal som trpezlivosť, a tak som na to vždy po nejakom čase zanevrel. A opäť znova a znova začínal od začiatku. Stále sa nič zásadné nedialo. Až po dlhšom čase (1-2 roky) takýchto nezdarov som na to prišiel. Robil som to bezmyšlienkovite. Začínal som ráno aktivitou, ktorú som robil iba kvôli aktivite. Len aby som si mohol povedať, že robím niečo pre seba a svoj úspech. A potom mi to došlo.

Najdôležitejšie je začať deň časom pre seba. Cieľom je spraviť niečo, o čom rozhodujem ja, a čo mi zároveň urobí radosť. Je to nastavenie akéhosi rituálu, na ktorý sa môžem každé ráno tešiť. U mňa je to ranná svätá omša o 6:00.

Prečo to je dôležité? Dôvodov je viac. Po prvé začínam deň podľa seba. Nezačínam hneď reagovať na všetky podnety a nestávam sa tak len pasívnym jedincom, ktorý sa nechá bezmyšlienkovite unášať od jedného podnetu k druhému. Ruku na srdce – koľkokrát začneme deň šťuknutím do telefónu a skrolovaním správ či FB noviniek?

Po druhé viem, že aj keby sa mi už nič iné v ten deň nepodarilo uskutočniť, spravil som aspoň jednu vec, ktorá bola dobrá, urobila mi radosť a určite stála zato. Vďaka tomu začínam každý deň malým úspechom. A to sa následne odrazí aj v mojom celkovom mentálnom nastavení. Prvé moje rozhodnutie je rozhodnutie rozmýšľať a preberať za svoje konanie zodpovednosť, a nie iba bezmyšlienkovite reagovať. To sa prejavuje aj na mojom prístupe k ľuďom a úlohám, ktoré ma čakajú. Takmer vo všetkých situáciách som menej reaktívny, pretože sa vždy nanovo rozhodujem rozmýšľať a preberať zodpovednosť za svoje konanie, a nie iba reagovať. Nelimitujem sa tak iba na moju prvú reakciu, a viem sa lepšie ovládať a prinášať tak do všetkých situácii viac zo seba.

ako správne začať

Po tretie sa mi ľahšie vstáva. Svoju myseľ som tak trochu oklamal. Mojím cieľom už nie je vstať, mojím cieľom je ísť na omšu. A zdá sa, ba aj skúsenosť mi hovorí, že každý iný cieľ je ľahší ako cieľ vstať . Sú na to dva dôvody. Totiž otázka, ktorú môj mozog ráno rieši, znie: Ísť na omšu alebo neísť na omšu? A keďže viem, z akého dôvodu vstávam –ide totiž o niečo, čo mám rád, a na čom mi záleží – odpoveď vždy znie kladne. Keby som tento cieľ nemal, otázka by znela inak: Vstať alebo nevstať? Lenže vtedy by som nevedel presne, pre aký dôvod mám ráno vstať, a nevstať je oveľa príjemnejšie. Moja odpoveď by teda väčšinou bola záporná.

Po štvrté viem, že každé ráno bude „také isté“. Môže to znieť ako stereotyp, ale toto vedomie je oslobodzujúce, je to istota (a my ľudia máme radi istoty). Viem, že každé ráno začnem rovnako. A viem, čo môžem od toho rána čakať. Nemusím sa znova zamýšľať nad tým, prečo mám dnes vstať, alebo čo budem ráno robiť. Viem, že je to dobré, lebo som si to predtým premyslel, a teraz sa z toho môžem tešiť. Moje telo si už navyše zvyklo na to, že ráno vstávam v ten istý čas. Niekoľkokrát som sa dokonca zobudil už pred budíkom. Má to však ešte jeden pozitívny aspekt. Keďže viem, že ráno budem skoro vstávať, chodím o niečo skôr spať.

Myslím si, že sa ti bude hodiť ešte jeden tip, ktorý sa mi osvedčil. Na noc si dávam mobil do letového režimu, pričom ráno si tento režim vypínam až po istom čase. Ten čas, ktorý si vyhradím pre seba, si viem následne viac užiť, pretože viem, že ma vtedy nebude nič vyrušovať.

Prvá otázka teda znie: Ako ty začínaš deň? Reaguješ alebo rozhoduješ?

Urči si úmysel na každý deň

Tento bod veľmi úzko súvisí s dobre začatým dňom alebo všeobecne s akýmkoľvek dobrým začiatkom. Vždy ráno po mojom „rituáli“ (sv. omši) si zvolím úmysel, s ktorým chcem prežiť tento deň. Často je to iba odhodlanie premáhať sa vo veciach, v ktorých to najviac potrebujem. Byť vnímavejší a pozornejší k ľuďom, ktorých stretávam, ale aj k sebe samému (ak sa ti to zdá príliš všeobecné, pokojne si daj aj konkrétnejší úmysel). A práve na vnímavosť voči sebe dnes veľa ľudí zabúda. Myslia na „všetko“, len nie na seba. Lebo keď myslím na seba, som automaticky egoista… Lenže potom to tak aj vyzerá – nemôžem dať to, čo nemám. Ak nebudem vnímavý a pozorný k sebe, nedokážem byť vnímavý a pozorný ani voči druhým.

Preto si každé ráno na pár minút sadnem a spíšem si, čo by som chcel v daný deň stihnúť. Pomáha mi to lepšie sa sústrediť a nevstupovať toľko do reaktívneho bezmyšlienkovitého módu. Znamená to, že deň neriadi mňa, ale ja riadim svoj deň. A tiež ma to upokojuje, lebo viem, čo bude nasledovať, a môžem sa na to plne sústrediť. Ak ti to znie príliš rušivo, vôbec to nevadí. Pretože preberanie zodpovednosti je často nepríjemné a rušivé. Najmä v začiatkoch.

Teraz sa zamerajme na čas.

Máš viac času, ako si myslíš

Ak si to uvedomíš, zbavíš sa veľkého množstva stresu. Ja som si to uvedomil vďaka učebnej technike pomodoro. Nastavíš si 25 minút, pričom po celý tento čas sa nepretržite sústredíš na jednu vec. Časom som si uvedomil, že za 25 minút stihnem niekedy spraviť aj 2-3 úlohy. A keďže už viem, že 25 minút je ozaj veľa času, neponáhľam sa, ani nie som vystresovaný. Zdôrazňujem to najmä preto, lebo sa mi neraz v škole stalo, že som mal 30-minútové okno, no namiesto toho, aby som niečo užitočné urobil, som usúdil, že za tento čas už aj tak nič nestihnem, a tak ani nemá zmyslel s niečím začínať.  Následne som 30 minút preflákal na Facebooku alebo hrou na mobile. V 25-minútových intervaloch zvládnem aj školu a diplomku, a aj prácu. A práve toto uvedomenie mi pomohlo dostať sa z miernej úzkosti, ktorú som na začiatku tohto akademického roka pociťoval.

ako správne začať

Pozri si, čo ťa čaká

OK, takže mám viac času, ako si myslím, ale čo s ním? Vráťme sa k škole. Začína sa semester a s ním aj naše plány, ako sa budeme priebežne učiť. Väčšinou to vždy niekde stroskotá. U mňa zväčša na tom, že neviem, čo očakávať, či aké knihy budem potrebovať. Väčšinou si potom nastavím nesprávne očakávania a som frustrovaný, lebo sa nenaplnili.

Zistil som, že mi pomáha pozrieť si, čo ma čaká. V kontexte začínajúceho semestra sú to sylaby. Po ich prečítaní viem, čo sa kedy bude diať, a kedy budú zápočty. Tiež si viem naplánovať svoju prípravu na jednotlivé predmety podľa rozsahu učiva, ktoré je potrebné zvládnuť. Takže viem reálnejšie zhodnotiť, čo môžem očakávať, a ako veľmi sa budem namáhať. A to mi dodáva istotu, ktorá zmierňuje stres.

Nasleduje samozrejme rovnako dôležitá časť – zohnať si všetky potrebné materiály pred začiatkom semestra. Ja som to minulý semester podcenil, a skončilo sa to tak, že som sa učil všetko na poslednú chvíľu. Takže tento semester mám pevné odhodlanie kúpiť si všetky knihy v predstihu, aby som to zvládol s menším stresom.

Uprav si rozvrh podľa toho, ako ti to najlepšie vyhovuje

Keď si plánuješ semester, patrí k tomu aj plánovanie rozvrhu. Na mnohých školách sa to dá. Na tej našej tiež. Preto, ak môžeš, sadni si a naplánuj rozvrh tak, aby si mal v ňom čo najmenej „dier“. Chce to trochu námahy a trpezlivosti, ale stojí to zato. A to vždy tak, že vyučovanie mi začínalo buď skoro ráno, pričom som končil najneskôr na obed, alebo som začínal o piatej a končil o ôsmej. Mal som teda takmer vždy dosť voľného času na štúdium a prácu.

Na záver je potrebné zdôrazniť dve podstatné veci: Poriadok je dôležitý vo všetkom, čo robím; a každé ráno má vplyv na celý môj deň.

Povzbudzujem vás, aby ste začali tým, že si upracete. Keď budete mať upratané, začnite deň časom vyhradeným pre seba. A až po pár týždňoch pridajte ostatné veci a pridávajte ich postupne. Áno, a to aj v prípade, že si nepozriete sylaby či nenaplánujete rozvrh. Myslite v malom, aby ste raz mohli myslieť vo veľkom.

Nezabúdajme, chce to čas a trpezlivosť. Držím palce!

 

Jakub Pajan
Absolvent ôsmeho ročníka Kolégia Antona Neuwirtha. V súčasnosti študuje magisterský odbor Marketing na Univerzite Komenského v Bratislave.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *