Pochopila som, ako ma moja neskrotená túžba po poznaní rozptyľuje

(Reflexia zmeneného myslenia po dvoch rokoch v Kolégiu)

Sedím vo vlaku smerujúcom na Ankino blahorečenie, v Košiciach ma už čaká môjmu srdcu milý, otváram čistý list a začínam písať túto esej. S hanbou v srdci priznávam, že som si dopriala pre napísanie reflexnej eseje dostatok času, ktorý ma pred ostatnými možno zahanbil, keďže esej sme mali odovzdať pred dvoma mesiacmi, no mne dal patričný odstup, možnosť vstrebania všetkého, čo sa počas roka udialo, a zahliadla som tú veľkú krásu, ktorej som sa tento rok dotkla – a ona mňa. V rozprávkach sa spánok zapisuje nasledovne: „Zzzz…“ a preto, keďže som zaspala nad písaním eseje na niekoľko týždňov, si táto esej vyslúžila štruktúru štyroch Z reprezentujúcich zmeny môjho myslenia. Spôsobilo ich Kolégium, akademici, veľkí myslitelia z kníh, čas ticha, modlitba, diskusie, priatelia, milosť od Boha. Spomínané štyri Z predstavujú zahorenie,zakorenenie,zasvietenie zosieťovanie.

Zahorenie. V prvom rade musím priznať, že moje srdce i rozum zahoreli láskou k pravde. Sú plné túžby poznávať, a tým sa približovať bližšie k Bohu. Ženie ma veľká zanietenosť do čítania mnohých kníh, ktoré po mne pokukujú z regálov knižníc a kníhkupectiev. Keď som mala rozčítaných sedem kníh v tom istom čase, pochopila som, ako ma táto moja zatiaľ neskrotená túžba rozptyľuje a oberá o hĺbku z čítania. Uvedomila som si, že som smädná po trpezlivosti a miernosti. Iba s nimi totiž môže byť čítanie a túžba po pravde premenená na skutočné poznávanie.

Zakorenenie.Keď sa samej seba spytujem, ako sa zmenilo moje myslenie, myslím, že jeho najdôležitejšou novinkou je, že sa viac zakorenilo v Bohu. Tieto dva roky mi pomohli zapustiť korene môjho života. Uvedomujem si, aká plytká a ohrozená bola pred Kolégiom moja viera. Teraz, keď som si istejšia Božou prítomnosťou vo svete, keď som aspoň o kúsok plnšia lásky a pravdy, cítim väčšiu istotu. Korene paradoxne vrastajú do niečoho, čo vôbec neviem dokázať, a predsa som si tým najistejšia. Som si istá Božou láskou. A zakorenená v láske Boha sa moje myslenie odvíja od tohto základného kameňa.

Zasvietenie. Ak by sme si myseľ predstavili ako sústavu reflektorov, ktoré osvecujú predmet uprostred miestnosti, pred kolégiom bola moja myseľ konštituovaná z jediného reflektoru, ktorý navyše osvecoval predmet tak, že na zem vrhal tieň. Intenzívnym precvičovaním mysle sa podarilo vystavať niekoľko nových reflektorov stojacich dookola. Nielenže sa tým stratil tieň, ale predmet je teraz natoľko osvetlený, že je možné naňho omnoho jasnejšie nazerať. Toto znásobené osvetlenie predstavuje rozšírenie obzorov. Rozšírenie pohľadu umožňuje nazerať na vec s väčším balíčkom poznania, posudzovať danú vec omnoho širšie, hlbšie, plnšie.

Zosieťovanie. Naučila som sa myslieť viac štruktúrovane. Vidím, že je dobré dať mysleniu systém. A práve systém som si v Kolégiu zaľúbila. Je veľmi užitočný a dobrý, a to nielen pre myslenie. Vedieť si správne položiť otázku, zamerať sa na jadro problému a neodchyľovať sa od neho pri jeho analýze. Vidieť vnútorné vzťahy. Často som si kreslila schémy, myšlienkové mapy. Pred písaním eseje som si sadla za papier a urobila stručný náčrt myšlienok, ktoré som chcela vyjadriť, v systéme vzájomných vzťahov jednotlivých kľúčových slov. Takéto sieťovanie myšlienok mi pomohlo vniesť do myslenia väčšiu jasnosť.

Milí ľudia tvoriaci Kolégium, ďakujem vám za sprostredkovanie stretnutia s dobrom, pravdou a krásou (a láskou). Akokoľvek „klišéovite“ to znie, myslím to vážne!

 

absolventka 9. ročníka Kolégia Antona Neuwirtha

Kristína Tomeková
1 odpovedať

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *