Spätne za najväčší problém považujem rozum oddelený od viery

(Osobná reflexia môjho akademického rastu v Kolégiu)

Po dvoch rokoch je čas na reflexiu zmien, ktoré Kolégium spôsobilo. V akademickej sfére menilo prostredníctvom kurzov, textov, seminárov či esejí. Každý spôsob pretváral inak. Kolégium nezmenilo typ môjho myslenia, ale usmernilo ho.

Pred Kolégiom som mal šikovné myslenie, ale bol som ideovo stratený. Mal som silné analytické, štruktúrované, logické, presné, jasné, skoro počítačové myslenie. Študoval som fyziku, založenú na spochybňovaní a pozorovaní, a matematiku, ktorá sa snaží veci dokonale vystihnúť. Veci, ktoré sa nedajú pozorovať alebo presne myšlienkovo uchopiť som považoval za nepodstatné, lebo sa mi zdalo, že sú len folklór. Síce som sa zaujímal o psychologickú, náboženskú alebo filozofickú literatúru, ale svet vedy a zvyšný svet boli oddelené. Veci som hodnotil z pohľadu fyzika, na základe skúsenosti, na základe užitočnosti. Teórie o mysli a duši, ktoré sa zdali, že sedia, som nekriticky prijímal, ale s (pod)vedomím, že ide len o pseudoteórie. V dôsledku toho som bol paradoxnou zmesou materialistu a idealistu, empiristu a racionalistu, deterministu a voluntaristu, konzervatívca a liberála, atď. Skrátka, aj keď som mal šikovné myslenie, bol som ideovo stratený. Spätne za najväčší problém považujem oddelený rozum od viery.

Kolégium usmernilo moje rozmýšľanie zmenou predmetu a východísk myslenia. Najväčšia zmena a ujasnenie teoretických východísk spočíva v uznaní objektívnej pravdy, ktorá vystihuje celú realitu a dá sa čiastočne spoznať. Predmet myslenia sa z fyziky posunul na filozofiu, z úvah o elektróne na úvahy o bytí. Zistil som, že filozofia tiež skúma presne a jasne. Každý kurz moje myslenie usmernil a zmenil trošku inak.

Vďaka Morálnej filozofii som začal aplikovať presné a jasné myslenie aj v mojom každodennom bežnom živote. Kým dovtedy som hodnotil veci na základe užitočnosti, odvtedy som skúmal správnosť svojich činov. Dovtedy bolo moje uvažovanie o živote veľmi plytké a nemalo žiadne pevné mantinely. Kolégium mi predstavilo rozum ako presný a jasný nastroj skúmania môjho života, dobrého života do hĺbky a veľmi mi pomohlo aj v jeho aplikácii predstavením bohatej kresťanskej filozofie.

Morálna filozofia vo mne pomohla zmieriť rozum a vieru, vec, ktorú Teológia neskôr dokončila. Vďaka Kresťanstvu a kultúre som začal moje myslenie a spoznanú bohatú kresťanskú filozofiu aplikovať aj na spoločenské témy, ktoré som predtým takmer vôbec neriešil. Získal som pocit spoluzodpovednosti za spoločnosť, ktorú Politická filozofia ešte prehĺbila. Vďaka Histórii som si uvedomil komplexnosť ľudských vzťahov a rozvinul si empatiu. Tiež som si prehĺbil národné cítenie. Vďaka Teológii, ktorá mala spolu s Morálnou filozofiou najväčší dopad na môj život a právom sa nazýva kráľovnou všetkých vied, som uznal zjavenie za vhodný nástroj na skúmanie reality. Teológia mi prehĺbila vzťah s Bohom, lebo úplne zjednotila moje rozumové a náboženské prežívanie. Vďaka Umeniu som asi prvýkrát v živote vedome a dobrovoľne prišiel do kontaktu s umením. Zistil som, že nazeraním na dielo nazerám na seba, a že umenie žiť je aj tak to najväčšie umenie. Vďaka Politickej filozofii som hlbšie prenikol do fungovania spoločnosti a uvedomil som si, že politické smery vlastne stoja na filozofickej antropológii, a tiež by som mal byť politicky aktívny.

Diskusiami s autormi som získal schopnosť analyticky čítať a návyk odpovedať si na 4 dôležité otázky: čo tvrdí autor, ako to tvrdí, či to je pravda a čo s tým. Diskusiami na seminároch a tutoriáloch som sa naučil obhajovať svoj názor, slušne nesúhlasiť, počúvať, pochopiť a snažiť sa vysvetliť. Eseje prebrúsili moju schopnosť argumentovať a pozrieť sa na veci z rôznych strán.

Za jemné negatívum Kolégia považujem život v intelektuálne homogénnom prostredí, v bubline. Moje myslenie v tejto bubline trošku spyšnelo. Možno sa tu cítime múdro a trošku sa tľapkáme po ramenách. Lebo veci s nálepkou kresťanské prijímame a ľahko sa s nimi uspokojíme. Ideologicky jednotné prostredie Kolégia je slabou výzvou pre niektoré „nespochybniteľné“ pravdy, morálne alebo politicko-filozofické. Ľahko sa argumentuje s rovnakými teoretickými východiskami, keď sa však človek stretne s inteligentným ateistom, je to oveľa ťažšie.

Vďaka Kolégiu tým, že rozmýšľam o iných, dôležitých veciach, sa usmernilo a nakoplo moje myslenie. Kolégium rozvinulo moje rozumové cnosti. Rozvinulo mi rozumnosť uvažovaním o dobrom živote a správnosti skutkov. Rozvinulo mi pochopenie tréningom uvažovania – indukcie a dedukcie. Tak mi rozvinulo aj vedenie, lebo keď viac chápem, viac viem. Ale hlavne mi rozvinulo múdrosť spoznávaním právd o Bohu a bytí. Zdá sa mi, že dobrý život podľa rozumu dostal veľmi solídny základ. Vďaka Ti, KAN.

absolvent 9. ročníka Kolégia Antona Neuwirtha

Marián Janík
0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *