Ako plynie kolegiálny život stredoškolákov?

Spomínam si na deň, kedy sme sa ako gymesácki tretiaci tešili, že namiesto hodiny slovenčiny budeme mať nejakú prezentáciu čohosi. Kolégium Antona Neuwirtha nám bolo prezentované ako niečo, čo nás veľa naučí, je to dobré a chceme sa tam pridať. Pamätám si aj na ten deň, keď som váhala nad prihlásením, aj na deň, keď sme už mali prijímacie pohovory. Je zvláštne, ako som sa vtedy bála rozmýšľať.

A teraz som tu. Spolu s mojimi „kolegami“ sa učíme myslieť nad vecami, nad ktorými by sme pred pár mesiacmi len kývli hlavami, chápať myšlienky a pocity múdrych hláv a spoznávať samých seba, naše hlavy, myšlienky a naše pocity. Pomaly ale s určitosťou začínam vnímať KAN nielen ako súčasť môjho stredoškolského rozvrhu a povinného čítania, ale i ako šancu prehĺbiť si vzťah k mysleniu a vzdelávaniu sa.

Po skvelej víkendovke v Ivanke pri Dunaji, o ktorej si môžete prečítať tu sme mali veľkú radosť z toho, čo nás tento rok bude čakať. Hneď nasledujúci týždeň sme na seminári rozoberali dielo Obrana Sokratova. Prekvapovalo nás, že nám slová staré stovky rokov dokázali aj dnes prehovoriť do duše. Dokázali nám priblížiť to, aká dôležitá je pravda a aké dôležité je jej hľadanie. Mňa osobne to utvrdilo v mojom presvedčení, že je lepšia pravda, aj keď možno krutá a niekedy ťažko sa počúvajúca, než klamstvo, ktoré je ľahko prijateľné a dá pokoj nevedomému človeku. Prehĺbilo to vo mne pozíciu hodnoty pravdy, úprimnosti a priamosti.

Neskôr prišlo naše prvé dopoludňajšie stretnutie, ktoré sa nieslo v témach zmyslu života a ľudských pocitov. Prvá časť pozostávala z rozboru diela Hľadanie zmyslu života od Viktora Frankla. Opäť nás prekvapila možnosť aplikácie autorových myšlienok do každodenného života dnešného človeka, aj keď príklady a opisy sa naoko sústreďovali na koncentračný tábor, ktorý spisovateľ Viktor Frankl zažil. Rozprávali sme sa o utrpení a o tom, ako sa s ním človek vysporiadava, aj o tom, že človek potrebuje dať veciam zmysel.

Veľmi ma zaujala pasáž so zmyslom života a šachom:

„Keby sme sa na zmysel života pýtali všeobecne, bolo by to podobné, ako keby sme sa pýtali šachového majstra: „Povedzte mi, aký je ten najlepší ťah na svete?“ Jednoducho neexistuje niečo ako najlepší alebo dobrý ťah, kým sa nevzťahuje ku konkrétnej situácii v hre a ku konkrétnej osobnosti súpera.“ (Frankl, V. Hľadanie zmyslu života)

V druhej časti sme zas zažili niečo nové. Po rozobratí textov naše umelecké duše potešil Výkrik. Slávny obraz od Edvarda Muncha. Prebehla diskusia o jeho historickom kontexte, o autorovi, o význame jeho práce a o rôznych verziách obrazu. Takisto ako predtým, aj na tomto seminári sme preniesli význam a obsah diela do dnešného sveta. Do sveta moderného človeka. Rozprávali sme sa o tom, ako človek nežije na konštantnej čiare, ktorá je pokojná a nehýbe sa. Práve to, že sa rozhodujeme medzi dobrým a zlým, správnym a nesprávnym, šťastným a smutným – nás robí ľuďmi, hýbe to našim životom a robí z pomyselnej čiary života  sínusoidu. Tento seminár bol zatiaľ zo všetkých doterajších môj najobľúbenejší – zobrala som si z neho nový postoj na smútok, na moje malé životné „výkriky“.

 

V kolégiu sa máme veľmi dobre. Z toho „čohosi“ vzniklo niečo veľmi zaujímavé, niečo, čo premenilo môj strach z rozmýšľania na radosť z toho, že premýšľam a túžim po pravde. Na semináre sa tešíme, s radosťou diskutujeme o rôznych témach. Sme radi, že máme šancu chápať a spoznávať samých seba, naše myšlienky a pocity.  Tešíme sa, čo nám prinesú ďalšie príležitosti a hodiny strávené dychberúcimi debatami.

Laura Valigová

Gymnázium sv. Edity Steinovej

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *