Stredoškolské Kolégium očami Sebastiána Kaduka

VERITAS – to je dôvod, prečo na mojej doterajšej ceste pribudol aj krásny úsek v Kolégiu Antona Neuwirtha. 

 

Volám sa Sebastián Kaduk a som žiakom 3. ročníka na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského. Chcel by som vás aspoň na chvíľu dostať späť do mysle mladého človeka. Starší nech sa pokojne vrátia do svojich milovaných rokov, kedy bolo ich trápenie ešte len krásnym farebným obalom veľkej knihy života, a pevne verím, že mladších neodradím prežiť toto také krásne obdobie.

 

Som obyčajný mladý chalan, nie veľmi špecifický pre svoje schopnosti, ale predsa len obdarený nejakým talentom tak, ako každý z nás, ľudí. V skorej mladosti bol môj vzťah ku knihám ale aj celkovo ku poznávaniu veľmi nepatrný, až vlažný. Postupom času a dospievaním som sa na veci začal pozerať trošku inak. Vďaka dominikánom sa mi štúdium a poznávanie stali blízkym, ba priam obľúbeným a dramatickým spôsobom pozerania za obzor našej každodennej scenérie.

 

V skorej mladosti bol môj vzťah ku knihám ale aj celkovo ku poznávaniu veľmi nepatrný, až vlažný.

 

Tak ako veľa mladých aj mňa zaujímajú otázky týkajúce sa prítomnosti, ktorú vidíme, Boha, ktorý nás živí, lásky, vďaka ktorej žijeme, vzťahov, ktoré nás napĺňajú a v ktorých sa dávame. A v neposlednom rade je to otázka nášho miesta na tomto svete. Každý z nás hľadá svoje životné povolanie, stav, kde by sa cítil naplnený a spokojný. Nechávame sa ovplyvniť našimi príbuznými, priateľmi a inými. A tak im dávame možnosť urobiť to jedinečné rozhodnutie za nás. Tým strácame krásnu a predsa neistú cestu poznávania seba samého. Hoci žijeme a sme, predsa častokrát nevieme, kým sme, a o čo vlastne sa v živote snažíme. Už len pravé poznanie seba samého ma dokáže priviesť do úžasu, ktorý, bohužiaľ, veľakrát nie je veľmi príjemný. Predstavme si teraz, aké úžasné by potom bolo o trošku viac poznať svet, ľudí, lásku, prírodu alebo dokonca samého Boha. No nebolo by to vzrušujúce?

 

Už len pravé poznanie seba samého ma dokáže priviesť do úžasu, ktorý, bohužiaľ, veľakrát nie je veľmi príjemný.

 

Poznávanie je jedna z najlepších ciest k správnemu formovaniu nášho vnútra a o to sa usiluje aj Kolégium. Nevzdelávame sa iba čítaním kníh, ale aj skúmaním obrazov, hudbou, aktivitami, dôverou, prístupom. Veď predsa krásny kvet je tvorený z dokonalej skladačky lupeňov, kvetného lôžka, stonky, lístkov, aby nie len vyzeral dobre, ale aby hlavne pevne stál. Cieľom nie je z nás urobiť múdrych pre nás samých alebo preto, aby sme v očiach iných vyzerali múdro. Je pravda, že po tom často túžime a to môže byť problém.

 

Nevzdelávame sa iba čítaním kníh, ale aj skúmaním obrazov, hudbou, aktivitami, dôverou, prístupom.

 

Naše motivácie sú často vedené nesprávnym, chamtivým smerom. Túžime po sláve, uznaní, veľkých vedomostiach, obrovských skutkoch neuvedomujúc si, že to nie je najlepšia motivácia na ceste k poznaniu. Naše predstavy po uniformách, kanceláriách, autách, domoch, nás privádzajú k tomu, že zabúdame na druhých, ale aj na seba. Nežijeme v prítomnosti, ako nás to učil C. S. Lewis, ale v našich vzdialených a nereálnych predstavách, ktorých výsledkom býva sklamanie a bolesť. Neuvedomujeme si, že poznaním berie každý z nás na seba zodpovednosť, že to, čo vie, má aj spravodlivo používať.

 

No nie je márnosť, keď nás poznanie robí pyšnými? Pýcha v nás pomaly, ale isto, brzdí našu túžbu po pravde a dosádza namiesto nej predstavy, ktoré sa k nej ani neblížia.  A tak sa veľmi jednoduchou chybou stávame niekým, kým nie sme, a pozeráme sa na ľudí z vrchu. Nevidíme však, čo nádherné máme nad sebou…

 

Naše rozhodnutie musí byť pevné a správne. Preto musíme stráviť hodiny nad knihami, filmami, obrazmi alebo pri diskusnom stole.

 

Myslím, že poznanie bez pokory nemá na tomto svete miesto, a predsa je ho tu veľa. Mladý človek musí rozmýšľať, veď to dokázali aj ľudia tisícročia pred nami. Nemôžeme konať iba na základe nejakých túžob a pudov. Naše rozhodnutie musí byť pevné a správne. Preto musíme stráviť hodiny nad knihami, filmami, obrazmi alebo pri diskusnom stole. Učíme sa poslúchať názory iných, viesť dialóg, priznať chybu v názore, ospravedlniť sa. Lebo inak život prežijeme v predstavách a nikdy sa nenadýchneme príjemného jarného severného vetra prítomnosti.

 

 

Sebastián Kaduk

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *