Profily študentov Kolégia – Alexandra Chovancová

Nemôžete ju prehliadnuť, pretože ona neprehliadne vás a rada vám venuje pozornosť. Záleží jej na vzťahoch a nebojí sa načať aj ťažké témy, čo pri spoločnom živote v komunite veľmi oceňujeme. Inšpiráciu pre prežívanie svojej ženskej spirituality čerpá z príbehov žien, ktoré modlitbou, jemnosťou a láskou pohli svet k lepšiemu. Saška pochádza z Košíc, hrdo sa hlási k saleziánskej mládeži a aktuálne študuje logopédiu na Pedgogickej fakulte UK. 

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Otázky, symboly, srdce.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Túžba hľadať a poznávať Pravdu – je to klišé, ale je to tak (úsmev). Pritiahla ma aj komunita ľudí, ktorým úprimne záleží na tom, aby išli do hĺbky a zároveň majú otvorené srdce pre druhého. Komunita, ktorá zdieľa podobné hodnoty a v rámci nej sa môžeme navzájom obohacovať. Kolégium mi prišlo ako skvelá príležitosť siahnuť po skutočne dobrých dielach a rozprávať sa o nich s ľuďmi, ktorí majú záujem.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Najradšej trávim svoj čas na chate s rodinou, kde môžem pomôcť v záhrade, alebo si len tak ľahnúť na trávu a čítať, prípadne sa zatúlať v lese so psom. Moja extrovertnejšia časť však rada trávi čas s priateľmi na turistike, alebo v kaviarni.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Mnohí sú inšpiratívni, ale vymenujem tých, ktorí v tomto smere do značnej miery zmenili môj život:
Ben Carson svojou v knihou Zlaté ruky významne ovplyvnil môj pohľad na vzdelanie a vieru. Vďaka tomu vo mne vznikla túžba pracovať v zdravotníctve a učiť sa tak, aby som nebola závislá od školy, ale aby som si sama vyhľadávala a študovala veci, ktoré ma zaujímajú.
Moja prababka bola pre mňa vzorom živej viery.
Moja mamka tým, že aj napriek všetkým ťažkostiam, ktoré ju trápia už od detstva, zostala verná rozumu a na veci sa vie pozrieť s nadhľadom. Je pre mňa vzorom silnej ženy. Naučila ma mnoho vecí do života, ktoré si v knihách neprečítam.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Verím, že budem naplnená láskou, aby som mohla napĺňať tých ostatných. A takisto, to čo študujem je pre mňa úchvatné, vidím v tom zmysel a veľmi sa teším na prácu logopedičky. 

 

Keby si vo svete mohla zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Ľudskú potrebu vyjadrovať svoju nezávislosť a všemohúCNOSŤ.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Z kníh: Jana Eyrová, pretože kvôli nej som zistila, že existuje kniha, ktorá dokáže tak presne pomenovať to, čo vnímam. A tak sa vo mne zrodila túžba čítať dobré knihy.
Z divadla: balet Chaotica, lebo vďaka nemu som v sebe objavila lásku k divadlu, kam som začala chodiť pravidelne.
Z obrazov: Márnotratný syn od Rembrandta, pretože hovorí jazykom mne najbližším o Božom milosrdenstve a zároveň je skvelou príležitosťou na reflexiu o tom, ktorá z postáv som ja.
Ikona Najsvätejšej Trojice od Rubleva, pretože mi pomáha si uvedomovať, že modlitba je stretnutie.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Kávu s priateľmi, osobnú modlitbu a čokoládu.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Listy od môjmu srdcu blízkych ľudí. Myslím, že dôvod je jasný (úsmev).

 

Keby si si mohla vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcela narodiť?

Ako Alexandra, ktorá by sa narodila niekedy okolo roku 1837 v Taliansku, blízko Mornese a mohla by sa stať priateľkou Márie Dominiky Mazzarellovej. Rada by som mala za priateľku svätú. Super ale je, že to môžem aj teraz. Tak by som zostala tým, kým som, veď predsa každé obdobie a každý človek má vlastné strasti i radosti.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *