Profily študentov Kolégia – Katarína Adamčáková

Spleť hravosti a pružnosti, získanej divadelnými skúsenosťami, rozvážnosť a empatickosť šmrncnutá vyštudovanou psychológiou a k tomu vždy trefná priamosť. To je naša Katka. Táto hlboká duša k nám zavítala z Bystrého na východe Slovenska. Svoje spisovateľské vlohy uplatňuje, okrem iného, aj na našom webe a improvizačnými hereckými výstupmi každodenne rozveseľuje komunitu. Viac Vám o sebe Katka povie v nasledujúcich riadkoch…

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Schopnosť vyjadriť sa, dramatickosť a rúž.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Vnímala som, že mi chýba niečo, čo mi škola nemohla dať, a že chcem rásť ako človek. Tiež som som si chcela dopriať čas nad všetkým sa zamyslieť a spoznať nových ľudí.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Je to rôzne – písaním, tancom, pri dobrej knihe, na prechádzke a v spoločnosti blízkych ľudí.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Inšpiratívni sú pre mňa ľudia, s ktorými sa bežne stretávam preto, že mi často sprostredkúvajú to, čo potrebujem aktuálne počuť.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Chcela by som využiť dary a talenty, ktoré som dostala. Tiež by som rada mala rodinu a prácu, ktorá ma bude napĺňať. 

 

Keby si vo svete mohla zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Aby ľudia viac počúvali – Boha, iných i svoje vnútro.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Veľmi ma zasiahlo predstavenie Búrka od Ostrovského, ktoré sme v Divadle Christoffer hrali. Počas nácvikov, no najmä po premiére som si uvedomila, že aj ten najnamahávejší výstup na horu na konci stojí za to.

Ak ide o knihy, ťažko sa mi vyberá jedna. V poslednej dobe ma veľmi oslovili knihy Buď, kde si (Štepán Smolen), Listy o sebavzdelávaní (Romano Guardini), Ako budovať pozitívne vzťahy (Len Kofler) a Thulkandra (C.S. Lewis).

Z hudby sú to najmä pesničky od Simy Martausovej, či Piotra Rubika.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Pokochanie sa pekným výhľadom.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Neviem, či sa to dá nazvať ako súkromné vlastníctvo, no najvďačnejšia som za moje vzťahy s blízkymi.

Ak by som predsa len mala vybrať niečo hmotné, tak by to bol môj denník. Keď si doň píšem, pomáha mi to utriediť si myšlienky. Keď sa k nemu spätne vraciam, môžem si pripomenúť skvelé zážitky a ‘stretnúť’ moje mladšie ja, čo je niekedy celkom úsmevné.

 

Keby si si mohla vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcela narodiť?

Tak nad tým rozmýšľam, že asi ako ja. Lebo aj keby som sa narodila ako niekto iný, nevedela by som to, lebo už by som to nebola ja, ale niekto iný.

 

(Ďakujem Anežke, že som si úvod nemusela písať sama.) 

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *