SÉRIE SO ŠTUDENTMI KOLÉGIA: MÁRIA NAGYOVÁ

Maruška študuje doktorát z trestného práva na Masarykovej univerzite v Brne. Okrem literatúry patrí medzi jej záľuby aj maľba a výtvarné umenie. Predstaví vám sériu jej obľúbených obrazov 20. storočia.

Objavte s Maruškou:

  • upokojujúci Okraj lesa
  • slovenskú klasiku
  • Dalího Madonnu
  • a dve mementá v jednom obraze.

„Umenie a filozofia majú podobnú schopnosť vytrhnúť ma z každodennosti, ukázať mi realitu hlbšie a z iného uhla – lákavú, zmysluplnú, krásnu, ktorú túžim obsiahnuť, žiť. A myslím, že vďaka obom o niečo lepšie prežívam a kvalitnejšie žijem každodennosť. Teraz som čerstvo paf z toho, ako Shakespeare vo svojom diele spája umenie a filozofiu, pravdivo stvárňuje aristotelovsko-tomistickú etiku a živo vykresľuje jej dôsledky. Viac chápem, akou krásou je preniknutá každodenná cnosť, viac po nej túžim. Už mi dokonca zastaralo pôsobiace slovo cnosť znie príťažlivo :).“

René Magritte: L’Empire des lumières (1950)


Magrittova hra s kontrastom a absurditou ma vždy pobaví. A vďaka tomuto obrazu sa občas zasmejem sama sebe, lebo moje tmavé myšlienky sú presne takto občas od veci: niekedy z nich vyplačem mláku sĺz a potom sa nad ňou snažím zasvietiť lampu, a pritom vlastne celý čas svieti slnko a obloha je dosť jasná.

Salvador Dalí: The Madonna of Port Lligat (1950)


Dalí presne vystihuje a prepája to, čo sa mne momentálne v hlave trošku bije – zdanlivá surreálnosť Ježiša ako Boha, a zároveň jeho krehká ľudskosť, ktorá sa dotýka niečoho hlbšieho vo mne. Symbolika a sila tohto obrazu je tak bohatá, že sa nad ním dá stráviť hodiny premýšľaním a zahĺbením sa. Ale venujte mu aspoň pár minút :)

„Momenty krás v Kolégiu ani neviem všetky spočítať, spájajú sa v nich napríklad otvorené okno, vejúce záclony, výhľad na rozkvitnutý park, hrajúci klavír, písanie listov, dobrá kniha, blízke duše sediace povedľa v kresle či noc, mesiac a rieka.“

Maximilián Kurth: Okraj lesa (1914)


Každý má svoj kútik, kde sa uchýli. Takto vyzerá ten môj imaginárny, vlastný okraj sveta.

Nikolaj Konstantinovič Rerich: And we are not afraid (1922)


Mníšska pokojná, ľadová odvaha darovať úplne svoj život na mňa kričí, šepká, žiari z celého
obrazu.

Émile Friant: La Peine capitale ou l’Expiation (1908)


Tento obraz trochu vytŕča z tohto výberu – nie je na prvý ani druhý pohľad radostný a ľúbivý, no napriek tomu je, prekvapivo, akýsi pokojný. Je to silné memento mori, a zároveň memento Božej lásky aj pri ľudskom odsúdení.

„Kolégium je priestor podnetný asi všetkými druhmi umenia a umelcov. No tým, že umelecká sebarealizácia je slobodná, tvorivosť je prevažne na mne a preto niekedy viazne :) Ale pomoc som našla v tom, že občas sa musím aj povinne realizovať, napríklad ako komunitný estét-florista. Musím si na kvety a dekor vyhradiť čas, a aj vďaka tomu som sa po dlhšom čase vrátila aspoň k občasnému kresleniu. “

Martin Benka: Slovenská rodina na poli (1934)


Naivná predstava slovenskej dedinskej idylky: mladá rodina, ktorá má jasne určenú svoju spoločnú cestu, tvorenú podobnou prácou, v harmonickej usporiadanosti prírody a života.