Kristína Vargová

Študuje umenie, vyzná sa v dejinách, netápa ani v politike. Na máločo nemá svoj názor. Rada sa nájde aj za kávovarom, plní vázy kyticami a občas v kuchyni vykúzli vegánske dobroty.
Odkiaľ pochádzaš?

Pochádzam z Veľkého Šariša.

Čo študuješ? 

Som študentkou dejín a teórie umenia na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Okrem toho, že tento odbor spája množstvo mojich záľub (dejiny, výtvarné umenie, estetika, náboženstvá, ikonografia a ikonológia, atď.), pomáha mi rozvíjať sa v objavovaní krásy a najmä v schopnosti odhaľovať ju aj ostatným.

Čo ťa priviedlo do Kolégia? 

Kolégium som spoznala vďaka môjmu triednemu učiteľovi na gymnáziu, keď nám ponúkal možnosť zapojiť sa do esejistickej súťaže Sofia, ktorú KAN organizuje. Hoci som sa neprihlásila, zaujalo ma, že niečo také vôbec na Slovensku existuje, a zistila som si o Kolégiu viac. Počas prvých rokov na univerzite v Bratislave sa mi pošťastilo spoznať niekoľkých absolventov a študentov KAN, stali sme sa dobrými priateľmi a na základe ich skúseností som usúdila, že ide o dobrý projekt, ktorý ma dokáže posunúť k lepšiemu životu. Veľmi sa mi zapáčilo najmä to, že v KAN nejde o žiadnu honbu za osobným úspechom a motivačné rečičky, ale pomáha spoznať samého seba a uvedomiť si, že cnostný život a hľadanie pravdy je oveľa viac ako kariérny úspech.

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo? 

Kolégium mi nastavilo zrkadlo, ktorému sa nedá vyhnúť a mám pocit, že reálne začínam spoznávať samú seba. Uvedomila som si, aká som, čo mi ide, akých úžasných ľudí mám pri sebe, že dokážem oveľa viac, ako som si myslela. A naopak, aké sú moje zlé vlastnosti a limity, z čoho mám zbytočne strach. Našťastie, mám tu dosť podnetov a aj podpory pracovať na sebe. Prehodnocujem svoje názory a kladiem si nepríjemné otázky, učím sa diskutovať, určiť si priority a držať sa ich. Je to aj výborná škola medziľudských vzťahov, keďže Kolégium je jedna obrovská rodina plná rozdielnych ľudí.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Ak to môžem zovšeobecniť, najväčším zážitkom je určite náš komunitný život: ako sa navzájom povzbudzujeme, staráme sa o seba a obohacujeme si navzájom svoje svety. Najradšej mám naše stretnutia v kuchyni, kedy sa len pri obyčajnom varení večere rozprúdi taká dobrá debata, že je nesmierne ťažké ísť spať pred polnocou.

Ako tráviš voľný čas? 

Zúčastňujem sa kultúrnych akcií, najmä v súvislosti s výtvarným umením, čítam o rôznych témach od politiky cez život v stredoveku, kultúrny priemysel, až po zodpovednosť k životnému prostrediu, a potom tieto témy rozoberám s priateľmi pri káve či pive. Ak mám príležitosť, rada sa vraciam do úlohy baristky. Veľmi ma baví aj paličkovanie, pletenie a iné handmade vytváranie.

Kto ťa inšpiruje? Kto je tvojim vzorom? 

Najradšej sa inšpirujem konaním rôznych ľudí, keď vidím, ako dobre vedia zvládať životné situácie. Verím, že nemusíme byť dokonalí, aby sme mohli byť pre niekoho vzorom, a preto sa mi často stáva, že ostanem v úžase aj z malého gesta úplne cudzieho človeka a prenesiem si jeho prístup do svojho života. Keď mám však pomenovať konkrétny vzor, tak raz chcem mať také láskavé srdce ako Dominik Harman.

Tvoje motto/obľúbený citát?

Dostojevského Krása zachráni svet.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti? 

Chcem pomáhať ľuďom objavovať nepovšimnutú krásu okolo nich a jej hodnotu. Profesijne ma to veľmi ťahá k pamiatkarstvu, s čím sa spája jeden z mojich veľkých snov: zachrániť aspoň jednu pamiatku a vdýchnuť jej nový život.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Nepáči sa mi náš lenivý a neporiadny prístup. Veľakrát vidím, že sa niečo robí len pre efekt, nerozumne a bez ohľadu na skutočný význam danej veci. Preto by som veľmi chcela, aby malo Slovensko čo najviac poctivých angažovaných občanov na tých správnych miestach.

Akú superschopnosť by si chcela mať? Prečo?

Momentálne je pre mňa v kategórii superschopností aj schopnosť vytvoriť si rutinu, pravidelný režim. Vidím, že by mi to veľmi pomohlo s efektivitou práce, no ešte stále sa mi nepodarilo k nej dopracovať.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa teba každý prečítať? Prečo?

Určite si treba prečítať Snyderovu knihu O tyranii, pretože je dobré pripomínať si, že demokracia potrebuje každého z nás. A aby sme nezabudli žiť v úžase nad každodenným životom, odporúčam na inšpiráciu Chestertonove Ohromné maličkosti. Už len pri pohľade na najnovšie vydanie mi vždy napadne, že maličkosti vedia byť ohromne krásne.

By Matúš Hagara

František Bartek

Povzbudivé slovo má vždy poruke, nejaký projekt rozbehnutý, žart naporúdzi, pravdu neúnavne na zreteli, otázku „prečo“ pripravenú a z času na čas aj gitarou kaplnku rozozvučí. K tomu ešte jedno obrovské srdce a takýto je František. Na Univerzite v Ružomberku končí bakálara a do Kolégia, ako sám vraví, ani nemohol neprísť.

 

Odkiaľ pochádzaš?

Dubnica nad Váhom.

Čo študuješ? 

Filozofiu na Katolíckej Univerzite v Ružomberku. Musím priznať, že v maturitnom ročníku som mal veľmi chabú predstavu, čo štúdium filozofie obnáša. Bolo to skôr intuitívne rozhodnutie pre to, čo som mal vždy v sebe – veľa rozmýšľať, rozprávať sa o tom, hľadať pravdu, zamýšľať sa nad podstatou vecí, pýtať sa prečo. V maturitnom ročníku čítal niečo od Augustína a veľmi ma to chytilo za srdce. Rozhodol som sa, že to skúsim a neľutujem. Možno iba to, že som si k tomu nepridal aj niečo ďalšie.

Čo ťa priviedlo do Kolégia? 

Bol to taký postupný proces. Od prvého letáčiku, ktorý ma našiel ešte na strednej, cez “náhodné” stretnutie s Martinom Luteránom na Sampore, kde ma pozval na sériu stretnutí týkajúcich sa teológie tela až po semestrálny program Spoločenstva Ladislava Hanusa v Košiciach. Kolégium bolo takým nejakým prirodzeným vyvrcholením. Ale že prečo? No veď čo môže byť krajšie ako komunita dobrých ľudí, diskusie o živote a pravde (odohrávajúce sa pri stole, v knižnici, na prechádzke k jazeru alebo v sprche) a čítanie diel najrobustnejších (:D) mysliteľov našej civilizácie. K tomu čas na prehodnotenie doterajších a premyslenie a premodlenie ďalších životných krokov. Veď to sa takmer ani nedalo neprísť…

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo? 

Pomohlo mi zrieknuť sa doterajšieho prílišného aktivizmu, ktoré bolo na úkor štúdia. Na univerzite som fungoval tak, že popri škole bolo stretko, zbor, senát, UPeCečko a to niekedy až do takej miery, že škola bola popri tom. Niežeby v Kolégiu nebolo čo robiť, ale do veľkej miery mi to pomohlo venovať viac času knižnici a knihám (samozrejme, nielen).

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Ten najväčší neprezradím (:D). Ale napríkad spoločné divadlo – Bratia Karamazovci, môj prvý balet, boli úžasní. Alebo vymyslenie, zorganizovanie a predstavenie vlastného muzikálu v rámci teambuildingu bolo tiež veľmi pekné.

Ako tráviš voľný čas? 

Po prvých dvoch mesiacoch som nevedel, čo slovné spojenie „voľný čas“ znamená, ale postupne zisťujem, že ho mám a rád ho „stratím“ s ostatnými pri filme, na prechádzke k jazeru, pri pudingu alebo fľaši vínka a niekedy dokonca aj pri knihe, ktorú nemusím, ale chcem čítať.

Kto ťa inšpiruje? Kto je tvojim vzorom? 

Boh, Kika, Martin Luterán, Jordan Peterson, Ján Pátos a Samo Hučko, lebo vstáva o 5tej…

Tvoje motto/obľúbený citát?

Už vás nenazývam sluhami; nazval som vás priateľmi.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti? 

Musím priznať, že ešte neviem presne. Ale chcem, aby to bolo niečo, čo prispeje k pozitívnej zmene v spoločnosti, kde využijem potenciál, ktorý mám a keby to robím spolu s priateľmi, tak to by už bolo úplne mega. Možno učiť alebo niečo, čo sa týka vzdelania a formácie mladých ľudí.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Štát aj Cirkev by som viac zameral na rodinu. Kvalitné manželské prípravy a dôraz na manželstvo a rodinu v pastorácii, ale aj zo strany štátnych orgánov, aby sme pomáhali mladým ľudom nielen ľahšie žiť a zakladať si rodiny, ale aj podporovať ich vernosť, motivovať a formovať, aby sa nebáli, ale chceli mať deti a aby si zostali verní. To by bolo super, nie?

Akú superschopnosť by si chcel mať? Prečo?

Ja néééviem, asi žiadnu. Dobre, že sme, akí sme. Teda niežeby nebolo čo zlepšovať, ale keby to dostaneš iba tak lusknutím prsta, tak to by nebolo ono.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa teba každý prečítať? Prečo?

Neviem či existuje knižka úplne pre každého. Ale ak áno, tak možno je to Malý princ :).

 

Aká hudba sa Ťa najviac dotýka?

Závisí od nálady a okolností, ale mám rád inštrumentálne veci. Nejaký ten klavír, husle, čelo. Ale ani gospel a latino nie sú na zahodenie.

By Matúš Hagara

Juraj Petrovič

Verný kuchynský spoločník každému, kto to potrebuje, neochvejný miništrant a občasný kutil, vďaka ktorému svietia v kaštieli všetky žiarovky. Vyštudoval bakalára z teológie a život ho ďalej zavial do Kolégia…

 

Odkiaľ pochádzaš?

Z Nitry.

Čo ťa priviedlo do Kolégia?

Martin Petrovič z KAN4, lebo som videl, čo to s mojím bráškom urobilo. :)

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo?

V schopnosti sústrediť sa na to, čo je v texte alebo diskusii podstatou problému. Zároveň príklad toľkých skvelých mladých okolo mňa pôsobí, že vo mne rastie sila bojovať so sebou samým a prekonávať sa (aj napriek pádom).

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Hlbšie porozumenie prirodzenému zákonu, hlavne vďaka textu Tomáša Akvinského, vdaka semináru, kde sme riešili ľudskú prirodzenosť a vďaka tutoriálu s Jurajom Šústom. Zážitok je aj to, akým povzbudením sú pre mňa okolité osobnosti z komunity.

Ako tráviš voľný čas? 

Relax s komunitou, najmä rozhovory v kuchyni v kaštieli alebo na K10. Ešte čítam náučnú literatúru, momentálne 5 jazykov lásky alebo športujem.

Kto ťa inšpiruje? Kto je tvojim vzorom? 

Nemám konkrétny vzor. Čo ma tak povzbudzuje na ostatných v KAN je to, že sú to ľudia ako ja – slabí, ale napriek svojim nedokonalostiam a zlyhaniam neúnavne „bojujú“ za dobré veci a snažia sa. Ja ich už poznám ako skvelé osobnosti, ktoré stále rastú ďalej. A majú užasné srdcia, ktoré neraz premieňa sám Boh.

Tvoje motto/obľúbený citát?

Pán je moje svetlo a moja spása. Koho sa mám báť? Žalm 27

Čo by si chcel robiť v budúcnosti?

Niečo spojené s výchovou detí a mladých. Chcel by som viac pochopiť a v praxi si osvojiť, ako treba pristupovať k deťom pre ich dobro, akým spôsobom ich milovať v rôznych situáciách a v závislosti od charakteru dieťaťa. A mám nádej, že pri tom sa naučím lepšie milovať aj dospelých ľudí.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Prehĺbil by som u ľudí porozumenie výchove detí a mladých. Aby vedeli, akým spôsobom sa starať o dieťa, ktoré je pred nimi a o potreby, ktoré aktuálne má.

Akú superschopnosť by si chcel mať? Prečo?

Nezištnú lásku pre všetkých. Lebo to je to, čo všetci potrebujeme a čo nám dáva silu a radosť do života.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa teba každý prečítať? Prečo?

Dr. Ross Campbell: Ako milovať svoje dieťa.

Aká hudba sa ťa najviac dotýka?

Liturgické žalmy. :)

By Matúš Hagara

Nikola Gajdošová

Rečnila v LEAFe, debatovala v SDA, pomáhala na misii v Iraku, pripravovala kávu pod bratislavským hradom… Nika je absolventka Evanjelického Lýcea a jednoročná študentka Kolégia a teraz táto aktívna a úprimná osôbka hľadá, kam nasmerovať ďalšie kroky.
Odkiaľ pochádzaš? 

Pochádzam z malebnej dedinky z dolnej Oravy s názvom Veličná.

 

Čo ťa priviedlo do Kolégia? 

Do Kolégia ma priviedol môj mentor (Pali Kosnáč), ktorý mi to navrhol ako ideálne strávený gap-year medzi školami. Zároveň som vnímala Kolégium ako skvelú prípravu na štúdium v zahraničí.

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo? 

Hovoria mi, že rastiem. No k tejto otázke sa budem vedieť vyjadriť až neskôr.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Prekvapenie na tvári Martina Luterána, keď ma prvýkrát uvidel ostrihanú na chlapca.

Ako tráviš voľný čas? 

S hudbou v ušiach tancujem pred zrkadlom, píšem poviedky a básne alebo maľujem. Ale keď môžem, snažím sa každú voľnú chvíľu tráviť s ľuďmi.

Kto ťa inšpiruje? Kto je tvojim vzorom?

Je to zmes ľudí v mojom okolí. Sú to moji priatelia, ľudia z LEAFu a Kolégia, ale aj autori rôznych kníh minulosti aj súčasnosti – J. D. Salinger, Jack Kerouac, Suzanne Collins, Dan Ariely, Joseph Heller alebo J. R. R. Tolkien.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti? 

Túto otázku mi kladie mnoho ľudí, no neviem na ňu ešte odpovedať. Ale aby som sa zbavila dotieravých otázok typu “prečo”, začala som prehlasovať, že chcem byť influencer. Haha.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Naučila by som ľudí hovoriť a konať to, čo si skutočne myslia.

Akú superschopnosť by si chcela mať? Prečo?

Chcela by som byť Wonder Woman :D – s krásnymi dlhými vlasmi vyhrávať bitky.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa teba každý prečítať? Prečo?

Milan Šimečka – Medzi Slovákmi. Výborná kniha, ktorá burcuje čitateľa stať sa aktívnym členom spoločnosti. Doslova vás donúti zamyslieť sa, aké Slovensko chceme mať a čo s tým spravíme.

Ktorý film ťa najviac zasiahol?

Arrival. Jazyk je veľmi silná “zbraň”.

Aká hudba sa ťa najviac dotýka?

Počúvam úplne všetko od Depeche Mode, Nirvana, U2, Billy Barman, či Chopin. Dotýka sa ma tak všetko, čo má v sebe rytmus (ale Rytmusa nepočúvam).

By Matúš Hagara

Samuel Michalec

Keď si sadne ku klávesom, je vo svojom živle. Samko je prvák a už od príchodu oprášuje struny kaštieľnych klavírov a skutočne hrá kráľovsky.

Odkiaľ pochádzaš? 

Z Cigľa, dedinky 5 km od Prievidze.

Čo študuješ?

Momentálne študujem konzervatóriu v Bratislave (4. ročník) a som zároveň študent KAN. Mám za sebou tri roky štúdia chémie na chemicko-potravinárskej fakulte STU v Bratislave a minulý rok som úspešne ukončil bakalársky stupeň v odbore analytika. Hoci ma chémia bavila, zatiaľ sa nechystám v štúdiu pokračovať a svoju pozornosť venujem viac-menej hudbe – klasickej i folklórnej.

Čo ťa priviedlo do Kolégia? 

Do Kolégia ma priviedli tri túžby: 1. skúsiť komunitný život; 2. vyzrieť a pripraviť sa do sveta; 3. zaoberať sa filozofiou – vedou, ktorú považujem zo všetkých za najpotrebnejšiu, pretože hľadá odpovede na najdôležitejšie otázky o živote a o sebe.

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo? 

Môj pohľad na Kolégium i na jeho dielo sa zmenil a s tým i tri túžby, ktoré ma do Kolégia viedli. Túžba zaoberať sa filozofiou, ktorá nebola vo mne až tak veľká, sa výrazne rozmnožila a nadšenie z poznania pravdy a toho, ako sa veci majú, nadobúda takmer mystický rozmer. V istých momentoch ma privádza do kontemplácie a údivu, ako jasne možno poznať pravdu o svete a ako úžasne nás Boh stvoril, keď niektoré veci zahalil, no zároveň dal všetky prostriedky – predovšetkým rozum – aby sme ho mohli spoznať. Tieto nové pohľady sa pretavili aj do môjho myslenia, zmenili ponímanie vecí – okrem iného aj ponímanie druhých ľudí, keď som si uvedomil, že každý máme na vec úplne iný pohľad. Druhých som spoznal ako pokladnice plné bohatstva, ktoré sa v nich učím objavovať.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Hneď prvý team-buildingový víkend, ktorého hlavnou úlohou bolo zjednotiť a utužiť kolektív. Spôsob, akým sme to robili, bol pre mňa mimoriadny – dostali sme zadanie vytvoriť za 48 hodín muzikál a cesta k tomu nebola ľahká – vyžadovalo si to kus sebazáporu, odriekania spánku, akceptácie jeden druhého… no nakoniec sa začali črtať reálne kontúry niečoho neuveriteľného: pár mladých ľudí využije svoje schopnosti na spoločný cieľ a za tak krátku dobu vznikne niečo, čo asi každému z nás vyrážalo dych.

Ako tráviš voľný čas?

Voľný čas je tak relatívny pojem, že si nie som istý, či ho mám. Predstavujem si pod tým asi toto: nič nemám na robote, tak si pustím nejaký film alebo zájdem s kamarátom na pivo. Úprimne – málokedy zájdem len tak s niekým na pivo a film si nepustím takmer nikdy. Vždy sa snažím mať vymyslený svoj čas a nenechávať ho len tak plynúť, pretože si uvedomujem, že je až príliš vzácny na to, aby som ho nerozumne premárnil. Ak mám čas pre seba, snažím sa premýšľať o sebe, kam kráčam a či všetko robím dobre. Veľmi rád si pustím nejakú hudbu, väčšinou klasickú alebo cvičím na klavíri. Milujem prírodu, a preto keď je príležitosť, idem na túru; rád bicyklujem. Zbieram liečivé byliny a potom z nich varím čaje. Veľmi rád by som však trávil ešte viac času kultúrnym vyžitím, napr. v divadle alebo filharmónii.

Kto ťa inšpiruje? Kto je tvojim vzorom?

Momentálne je to príklad sv. Františka Saleského, ktorý sa naučil ovládať svoju neskrotnú povahu a dotiahol to až k svätosti (ku ktorej sme povolaní všetci). Z dlhodobého hľadiska je pre mňa vzor č. 1 Ježiš Kristus.

Tvoje motto/obľúbený citát?

Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Rim 8, 35

Čo by si chcel robiť v budúcnosti?

Duchovne pomáhať ľuďom na Slovensku i vo svete formou, akou je to Bohu najmilšie. Najradšej by som úplne plnil jeho vôľu a spravil iba to, čo odo mňa žiada. Nezáleží mi až tak na povolaní, hoci si viem predstaviť, že by som učil hudbu a hrával klasiku na klavíri a prípadne ľudovky s cimbalovkou. Viem si predstaviť, že sa budem starať o rodinu, no ešte väčšmi, že budem kňaz alebo i misionár. Cítim, že v priebehu nasledujúcich dvoch rokov sa budem musieť radikálne rozhodnúť.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Veľmi rád by som ľudí na slovensku naučil vnímať umenie a kultúru spôsobom, ktorý ich bude viesť ku kontemplácii; aby napr. cez hudbu vnímali krásu božieho stvorenia a úplne sa odrezali od tohto sveta; aby ich hudba privádzala do údivu a veleby; aby každý na vlastnom stupni vývoja dokázal vnímať umenie ako transcendentný dotyk. A aby sa tak ľudia stávali lepšími.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa teba každý prečítať? Prečo?

Vyznania od sv. Augustína, pretože táto kniha je jedinečnou výpoveďou z duše svätca, človeka, ktorý vyhral životný boj na najvyššej priečke: bol zlý a obrátil sa. A svoju spoveď nám ponúka vo vycibrenom rečníckom štýle, ktorý je skutočne obdivuhodný.

Aká hudba sa ťa najviac dotýka?

Môjho srdca sa najviac dotýka klasická hudba, pretože mám pocit, že môže byť dobrou výpoveďou o veciach, ktoré sa nedajú pomenovať slovami, no dajú sa precítiť a prežiť.

By Matúš Hagara

Jakub Dečo

„Synu môj, pracovať máš tak, akoby si mal žiť večnosť a modliť sa tak, akoby si mal zajtra zomrieť,“ povedal Kubo ako nezabudnuteľný muzikálový Anton Neuwirth na začiatku semestra. Odvtedy sa už stihol riadne ostrihať a – ako píše v nasledujúcich riadkoch – aj mnoho naučiť.

 

Odkiaľ pochádzaš? 

Košice-Kavečany.

Čo študuješ? 

Zmaturoval som z Gymnázia sv. Edity Steinovej v Košiciach a budúci rok by som rád pokračoval psychológiou, no ešte neviem, kde presne.

Čo ťa priviedlo do Kolégia? 

Chcel som si dať rok pauzu po strednej a zamerať sa na osobnostný rozvoj. Počas maturitného ročníku som bol u nás na škole v stredoškolskom Kolégiu a zaujal ma spôsob, akým vzdeláva mladých Kolégium. Tak som si podal prihlášku a veril som, že rok strávený v Kolégiu bude dobre stráveným.

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo?

Zrejme v spôsobe myslenia a vyjadrovania mojich názorov, no tiež v tom, že si viacej uvedomujem dôležitosť sebareflexie vo svojom živote.


Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Ťažkosti počas skúškového obdobia. Najviac ma vytiahli z komfortnej zóny a ukázali mi moje nedostatky, na ktorých teraz môžem pracovať. Znie to ako negatívny zážitok a v istom zmysle aj je, ale pozerám sa na tú pozitívnu stránku.

Ako tráviš voľný čas? 

Rád trávim čas v prírode a špeciálne na horách. Po večeroch si s obľubou sadnem do hojdacieho kresla, kde počúvam hudbu a čítam. V teplejších obdobiach zas chodievam spať do lesa v hamaku.

Kto ťa inšpiruje? Kto je tvojim vzorom?

Inšpiráciu nachádzam v ľuďoch okolo seba, keďže vidím, koľko sa od seba navzájom môžeme naučiť. No najviac som sa naučil od svojho otca, ktorý ostáva pre mňa vzorom.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti? 

Ešte to nemám v sebe ujasnené. Ale zaujíma ma zmýšľanie človeka, prečo robíme to, čo robíme. Preto by som sa chcel zaoberať psychológiou. Možno nie čistou psychológiou, ale oblasťami, kde sa dá aplikovať.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Z problémov na Slovensku ma asi najviac trápi naše školstvo. Vyrastá v ňom predsa budúcnosť Slovenska, ale neprikladáme tomu patričnú dôležitosť. Školy by mali rozvíjať potenciál mladých a detí a v tom podľa mňa robí málo.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa teba každý prečítať? Prečo?

Gratitude od Olivera Sacksa. Je to krásna knižočka, ktorá núti človeka zamyslieť sa nad vlastným životom, hodnotami a prístupom, s akým žije.

By Matúš Hagara

Katarína Hozlárová

Keď rozpráva, máte pocit, že spieva. Keď naozaj spieva, máte pocit, že vám roztápa srdce. Študuje teológiu, Aristotela vie čítať po taliansky a v Nových Zámkoch podporuje všetkých mladých, ktorí chcú robiť krajším svet okolo seba.

Odkiaľ pochádzaš?

Nové Zámky.

Čo študuješ?

Katolícku teológiu na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského. Študujem preto, lebo ma toto štúdium (ešte) stále viac a viac baví. Pre štúdium som sa rozhodla najmä preto, že som chcela lepšie a komplexnejšie poznávať pravdy viery, učenie a dejiny Cirkvi.

Čo ťa priviedlo do Kolégia? 

Kolégium bolo mojim tajným snom dlhšie. Verím, že ma sem priviedol Pán Boh, ale aj ľudia v mojom okolí, ktorí ma povzbudili a tiež tí, čo mi na DOD predstavili úprimne a pravdivo komunitu KAN.

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo?

Za ten krátky čas, čo som strávila v Kolégiu, na sebe pozorujem najmä zmeny v oblasti lepšieho time-managementu a usporiadavania si priorít. Tiež sa zlepšil môj prístup k štúdiu na fakulte a nachádzam si viac času na budovanie vzťahu s Bohom. Veľmi citeľnou zmenou je aj každodenný deep work, počas ktorého som offline.

 

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Jeden? Chlapci, to je náročné… Asi toto: Záverečná pieseň na premiére MuziKANu. Úprimne som bola hrdá a šťastná, že aj ja budem súčasťou KAN9.

Ako tráviš voľný čas? 

Pečiem palacinky a čítam si počas prechádzok, najčastejšie mi takto robia spoločnosť kardinál Sarah, Michel Quoist a Janko Silan. Tiež mám rada spoločne večer diskutujeme v kuchyni, v noci tancujem alebo cvičím s Kiks vo veľkej sále.

Kto ťa inšpiruje? Kto je tvojim vzorom? 

Za najvýraznejšie vzory pre seba považujem sv. Teréziu Avilskú, sv. Edith Steinovú, bl. Dinu Bélangerovú a moju maminu. Inšpiruje ma moja zvedavosť, šikovní spolužiaci, zanietení vyučujúci a zvedaví kamaráti.

Tvoje motto/obľúbený citát?

Moje hľadanie pravdy bolo mojou jedinou modlitbou. Edith Stein

Čo by si chcela robiť v budúcnosti? 

Aj keď to znie ako taká fráza, chcela by som robiť malé veci s veľkou láskou. Zatiaľ neviem presne čo, ale viem prečo a ako. :)

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Najviac by som si priala, aby sa každý človek cítil rovnocenným a dôležitým členom komunity, školy, mesta a teda mal aj úprimný záujem robiť svoje okolie lepším.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa teba každý prečítať? Prečo?

Jednoznačne odporúčam Akvinského Summa Theologica. Dáva odpovede aj otázky, nikdy neprestane byť aktuálnou. Provokuje aj upokojuje. Pre mňa život meniaca kniha.

Ktorý film ťa najviac zasiahol?

(Asi) Julie and Julia. Hovorí o ženách, ktoré majú svoje túžby, sny a vďaka ich blízkym a manželom si ich aj plnia a tak robia svoj život i svoje okolie krajším. Je to romantický, inšpiratívny a pravdivý príbeh.

Aká hudba sa ťa najviac dotýka?

Najmä klasická hudba G. Fauré, A. Dvořák, R. Wagner, J. Brahms. Ale počúvam všetko od afrického gospelu, gregorián, až po slovenský rap.
Matúš Hagara

Ján Tomaštík

Košický rodák. Saleziánsky odchovanec. Jednoročák. Janči sa nedá prehliadnuť, v kaštieli nejestvuje človek, ktorého by ešte nikdy nerozosmial, ale najlepšie sa o sebe rozreční on sám.

 

Čo študuješ?

Ukončil som bakalárske štúdium politológie a medzinárodných vzťahov na Masarykovej univerzite v Brne; momentálne riešim, kde by som mohol v tomto odbore pokračovať po absolvovaní jednoročného programu Kolégia.

Čo ťa priviedlo do Kolégia? 

Predovšetkým túžba po prehĺbení myslenia. Zdá sa mi, že často o človeku a o spoločnosti uvažujeme povrchne, zjednodušujeme komplexné problémy a sami svojou rozumovou a charakterovou nepoctivosťou škodíme sebe aj iným. Na druhej strane je tu celá západná tradícia plná ľudí, ktorí sa výrečne dokázali dotknúť pravdy. Rozhovory s absolventmi Kolégia a skúsenosti z letných škôl ma presvedčili, že Kolégium by ma mohlo posunúť bližšie k naplneniu túžby myslieť kvalitnejšie a že ma zároveň život v komunite urobí ľudskejším.

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo? 

Paradoxne som objavil, že som si svoju hodnotu príliš zakladal na svojom intelekte a Kolégium mi jednoducho ukazuje, že sa musím stále viac a viac snažiť, učiť a zdokonaľovať. Dalo mi ale aj priateľstvá a možnosť spoznať v mojich spolužiakoch originálnych, krásnych a dobrých ľudí – to človeka zmení.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Joj, ťažko vybrať. Keď je niekomu ťažko, tak tu sa jednoducho o seba ľudia zaujímajú, snažia sa pomáhať si alebo sa navzájom potešiť. Zažili sme krásnu outdoor víkendovku po stopách blahoslaveného Titusa Zemana. Ale aj tie momenty, keď som niečo čítal a vyslovene som mal pocit, že sa dotýkam veľkej pravdy a tešil som sa na každú ďalšiu vetu. Napríklad pri texte o cnosti rozumnosti od Josefa Piepera alebo v Revenge of Conscience (Pomsta svedomia) od Budziszewskeho.

Ako tráviš voľný čas? 

Proste si sadnem do kuchyne a rozprávam sa s ľuďmi. Asi ho trávim aj nejak inak, ale toto je asi taká najpodstatnejšia a najradostnejšia časť. Prípadne si prečítam nejaké správy, počúvam hudbu alebo sledujem na youtube Jordana Petersona alebo Rogera Scrutona – odporúčam tomu, kto si chce oddýchnuť a zároveň ďalej študovať ;).

Kto ťa inšpiruje? Kto je tvojim vzorom? 

Mám šťastie na veľa vzorov. Predovšetkým v rodičoch a súrodencoch, mojich priateľoch, v don Boscovi, J. R. R. Tolkienovi, Titusovi Zemanovi… a tak podobne. Asi nemôžem uviesť všetkých, ale podľa mňa stačí, že sa človek pozrie okolo seba (a za seba) a uvidí mnoho ľudí, ktorí žijú dobrý život hodný nasledovania.

Tvoje motto/obľúbený citát?

Úspech nie je konečný, neúspech nie je fatálny. Odvaha pokračovať je to, čo sa počíta. Winston Churchill

Čo by si chcel robiť v budúcnosti? 

Chcel by som byť dobrým manželom a dobrým otcom. A nejakým spôsobom možno učiť (nielen) mladých o histórii, jej lekciách, o veľkých myšlienkach a hodnotách, ktoré nás môžu robiť lepšími. Ale ešte ma nechajte chvíľu domyslieť ako na to.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Veľkosť čučoriedok. Aby boli aspoň také veľké ako tenisové loptičky. Neviem síce ako, ale určite by sa potom uzdravilo aj školstvo, aj zdravotníctvo, aj by sme voči sebe boli všetci lepší a poctivejší.

Akú superschopnosť by si chcel mať? Prečo?

Superpoctivosť – aby som si vedel naplánovať, čo naozaj chcem robiť a aby som to potom aj urobil.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa teba každý prečítať? Prečo?

Pána Prsteňov. Je to kniha vyslovene preplnená významom. Určite to nie je nejaká “úniková fantasy“, naopak, ukazuje veľa pravdy o svete a človeku.

Ktorý film ťa najviac zasiahol?

Za poslednú dobu asi Fight Club – podľa mňa je to veľmi zaujímavá a podnetná sonda do vnútra mužov žijúcich v dnešnej spoločnosti.

Aká hudba sa ťa najviac dotýka?

Progressive rock – je to taká klasická hudba s tým, že to má viac testosterónu (napríklad Dream Theater, Transatlantic, Pain of Salvation, slovenskí The Elements). Aj keď už aj do klasiky sa snažím preniknúť, páči sa mi Wagner a zo slovenského napríklad Ilja Zeljenka – Musica slovaca.

 

 

Matúš Hagara

Slavomír Gregorík

„Je ťažké zachovať si domáci prízvuk v tomto nehostinnom prostredí bratislavského dialektu,“ povie tento junák z Levoče presne takým prízvukom, o aký by za nič nechcel prísť.

 

Čo študuješ?

Európske štúdiá, Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK, Bratislava. Tento odbor študujem, pretože politika ma baví a cítim sa byť do nej povolaný.

Čo ťa priviedlo do Kolégia?

Keď sa spätne pozerám na svoju minulosť, tak moja cesta do Kolégia začala už niekedy v roku 2014. Vtedy som spoznal kamarátku z humenského Stredoškolského kolégia, ktorá mi o KAN zaujímavo rozprávala a motivovala ma prihlásiť sa na LUNI. Postupne sa tá túžba vo mne čím ďalej, tým viac prehlbovala. Udalosti v mojom živote sa potom postupne odvíjali tak, že moja súčasná prítomnosť v Kolégiu mi dáva veľký zmysel.

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo?

Zmenilo mi mnohé paradigmy a tým sa zmenila aj moja vízia do budúcnosti, lebo vidím svet inak. Zistil som, že veci, ktorým som prikladal veľkú dôležitosť, nie sú také dôležité ako iné veci, ktoré som prehliadal.

 

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Veľkým zážitkom pre mňa bola diskusia s Ondrejom Sočuvkom, pretože som sa v ňom veľmi videl. Mal podobné záujmy, názory, vízie, v mojom veku sa venoval tomu, čomu ja a diskusia s ním mi dala odpoveď na otázky, ktoré som práve vtedy riešil.

Ako tráviš voľný čas?

Vymýšľam nové projekty, nápady, pomáham ľuďom, ktorí ma žiadajú o radu, chodím na konferencie, diskusie. Je to pre mňa relax a rád by som sa v budúcnosti tým, čo ma baví, aj živil.

Kto ťa inšpiruje? Kto je tvojim vzorom?

Veľmi ma inšpiruje Marián Kolník – môj mentor. Je to človek, ktorý má mnohé dary a som veľmi vďačný Bohu, že z nich môžem čerpať.

 

Tvoje motto/obľúbený citát?

Vždy mám nejaký iný, v poslednej dobe ma zaujal tento: Ž̶i̶ ̶a̶ ̶n̶e̶c̶h̶a̶j̶ ̶ž̶i̶ť̶!̶ Ži a veď láskou k Životu!

Čo by si chcel robiť v budúcnosti?

Byť dobrým manželom a otcom (chcel by som mať 5 detí :D).

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Zmenil by som mentalitu ľudí, ktorá je stále veľmi zranená komunistickým režimom a prejavuje sa to v mnohých oblastiach spoločnosti.

Akú superschopnosť by si chcel mať? Prečo?

Chcel by som vedieť cestovať v čase, preniesť sa do USA na začiatok 20. storočia, počúvať jazz, tancovať swing, voziť sa na Forde T, usadiť sa v New Yorku a žiť svoj americký sen.

 

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa teba každý prečítať? Prečo?

Myslím si, že okrem Biblie taká kniha neexistuje. Kiež by si každý prečítal aspoň tú!

Ktorý film ťa najviac zasiahol?

Životopisy svätých ma vždy zasiahnu.

Aká hudba sa ťa najviac dotýka?

Keď budem mať zástavu srdca, zapnite mi ľudovky a určite mi znova začne biť :)
Matúš Hagara
kde sa mám učiť?

Akú úlohu zohráva prostredie pri učení?

Kde sa mám učiť? A záleží vôbec na tom?

Myslíš si, že ti prostredie, v ktorom sa učíš, môže samotné učenie podstatne uľahčiť? Ak nie, asi si ako väčšina ľudí (donedávna som medzi nich patril aj ja) neuvedomuješ, akú kľúčovú úlohu – a to nielen pri učení – zohráva prostredie.

Predstav si, že si chorý a musia ťa hospitalizovať. Nie si z toho veľmi nadšený. Na prvý pohľad je akoby samozrejmé, že sa do nemocnice netešíš. Znamená to, že si vážnejšie chorý, môžu ti hroziť nepríjemné vyšetrenia či dlhá a namáhavá rehabilitácia. A možno budeš musieť bojovať o život. Toto je ten prvý pohľad, na ktorý sme zvyknutí, a v našej kultúre je úplne bežný.

Keď sa však hlbšie zamyslíš, zistíš, že by si sa mal do tej nemocnice vlastne tešiť. Možno si povieš, že nemám všetkých päť pohromade, ale ešte ma neodsudzuj a rozmýšľaj so mnou ďalej.

Zamysli sa, kedy vlastne potrebuješ ísť do nemocnice? Najmä vtedy, keď sa už sám nedokážeš vyliečiť a ochorenie je také závažné, že ani klasické antibiotiká nezaberajú. A teda ak sa chceš z toho dostať, už ti nezostáva iná možnosť, ako ísť do nemocnice. Nemocnica je miesto, kam sa ideš uzdraviť a zregenerovať (alebo aspoň by to tak malo byť). Jasné, že by si sa nemal tešiť zo závažného ochorenia a bolestivých vyšetrení, ale určite by si sa mal tešiť z toho, že môžeš ísť v ťažkom stave na miesto, kde sa môžeš uzdraviť, zregenerovať a dať dokopy.

A teraz tá najdôležitejšia otázka: Prečo sa na takéto miesto takmer nikto nikdy neteší? Respektíve prečo sa ani z tohto miesta skoro nikto nikdy neteší? Predstav si nasledujúci obraz.

Nízke stropy, úzke chodby, stiesňujúci pocit. Snažíš sa hľadieť iba pred seba a nepotknúť sa o ľudí sediacich na nepohodlných umelohmotných stoličkách. Popritom radšej dýchaš ústami, aby ťa nebodaj neomráčil ten neslávne známy pach dezinfekcie. Napokon zistíš, že ťa znepokojuje žlté svetlo blikajúcich neóniek. V ich zábleskoch si všimneš kedysi biele, dnes tiež už len vyžltnuté steny s chýbajúcimi kusmi omietky. Uvedomíš si, že tvojou poslednou nádejou je večera. Tá však príde s vrzgotom kolies predpotopného vozíka a na tanieri sa na teba usmieva vlažný šošovicový prívarok, ktorý páchne octom. A to celé má doladiť vajce natvrdo, ktoré vyzerá, ako keby strávilo v kuchyni dobrého pol roka. Úplná katastrofa. Ani sa nečudujem, že samotný personál sa musí poriadne namáhať, aby aspoň ako tak pôsobil milo.

Toto všetko vplýva na psychiku pacienta, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri zotavovaní. Teraz sa možno nazdávaš, že si vylievam zlosť na fungovanie nemocníc, no nie je to tak. Chcem tým iba poukázať na dôležitý faktor, akým je prostredie.

A teraz si naopak predstav nemocnicu s vysokými stropmi, aké možno nájsť v bytoch v centre mesta. Chodby sú široké a ovzduším sa nesie jemná vôňa živice. Zdá sa ti, že vychádza zvonku. Steny sú sýto zelené, tmavohnedé alebo jemne modré. Slnečné svetlo celý deň až do zotmenia presvitá cez obrovské strešné okná. Po zotmení všetko presvetlia teplou farbou pôsobivé moderné svietidlá a ty sa cítiš ako večer vo svojej obývačke. Na večeru dostaneš mierne prepečený steak aj s dezertom. Tú delikatesu by si si bol ochotný objednať, aj keby si tam práve nebol hospitalizovaný. Vnímaš ten rozdiel? Na ktorom z týchto miest by si sa radšej liečil?

Uvedomuješ si, že vhodné prostredie zásadným spôsobom rozhoduje o tom, ako rýchlo sa pacient pri správnej liečbe zotaví a do akej miery bude oddýchnutý?

Presne to isté platí aj pri učení a akejkoľvek inej činnosti. Teraz, keď už (dúfam) chápeš alebo si aspoň začínaš uvedomovať dôležitosť prostredia, v ktorom sa pohybuješ, pozrime sa na to, čo môžeš urobiť v tvojom prostredí, aby sa ti lepšie učilo.

Clean desk policy

Na úvod som si pomohol touto efektnou anglickou frázou. Do slovenčiny ju môžeme preložiť jedným slovom: poriadok. Do angličtiny som to zaobalil iba preto, aby som ťa hneď neodradil…

Kde sa mám učiť?

 

Keď sa učíš alebo na niečom pracuješ – a nezáleží na tom, či je to niečo nové alebo niečo, čo už ti ako tak ide – vždy sa potrebuješ sústrediť. A nato potrebuješ mať okolo seba čo najmenej „rozptyľovačov“. Práve neporiadok patrí medzi veľkých rozptyľovačov, a to z týchto dôvodov:

  1. Neporiadok je pútač pozornosti. Keď máš na stole a v jeho blízkom okolí neporiadok – väčšinou je to zbierka množstva rôznych vecí, na ktoré ti ľahko skĺzne zrak, a preto ti aj utečú myšlienky. Zrazu po desiatich minútach zistíš, že už posledných päť ani náhodou nerozmýšľaš o fyzike či matike, ktorú si sa chcel učiť.
  2. Necítiš sa v ňom príjemne. Neviem, či si to už zažil, ale mne sa to už párkrát stalo. V izbe som mal neporiadok, a preto som v nej trávil menej a menej času, alebo som sa rovno išiel učiť niekam inam. Zmenilo sa to až vtedy, keď som si to poriadne upratal. Je to normálne, lebo ľudský mozog má prirodzene rád štruktúru a poriadok. Vtedy sa môžeš uvoľniť, lebo vieš, kde čo máš, a môžeš to kedykoľvek nájsť a použiť. V poriadku si zorientovaný, máš prehľad, a to ti prináša pokoj (veľmi zjednodušene povedané).

Nechcem tým povedať, že sa v neporiadku nedokážeš sústrediť. Iba naznačujem, že väčšina ľudí sa v neporiadku ťažšie dokáže sústrediť. Je to zbytočná námaha, ktorá trápi mozog a za normálnych, jemu prirodzenejších okolností, by ju mohol využiť na premýšľanie a riešenie problémov. Teda keď sa učíš v neporiadku, plytváš energiou a ani sa ti veľmi nechce.

Na záver by som ti iba odporučil, aby si z prostredia, v ktorom sa učíš, odstránil všetko, čo tam nepatrí.

A ešte jedna, veľmi užitočná vec: skús v priebehu učenia meniť prostredie. Napríklad istý čas sa budeš učiť v izbe, potom trochu pobudneš v obývačke a napokon povedzme v kaviarni. Prvá výhoda – tvoj mozog si nebude pomáhať akousi „známosťou prostredia“ (vôňa a farba izby, rozloženie vecí a pod.), ale bude nútený vzdať sa pomoci zmyslových orgánov, čo povedie k efektívnejšiemu učeniu sa a lepšej pamäti. Druhá výhoda spočíva v tom, že keď už budeš sedieť na teste v škole, inakosť prostredia ťa nebude stresovať, lebo zmenu prostredia si si už vyskúšal.

Držím ti palce v tvojom snažení, učení sa či liečení a prajem pekný zvyšok skúškového.

 

Jakub Pajan
Absolvent ôsmeho ročníka Kolégia Antona Neuwirtha. V súčasnosti študuje magisterský odbor Marketing na Univerzite Komenského v Bratislave.

Zdroje: https://www.coursera.org/learn/mindshiftht, Mindshift: Break Through Obstacles to Learning and Discover Your Hidden Potential