Čo znamená klasické vzdelávanie dnes?

Kedysi išlo o elitný študijný kurz založený na gréčtine a latinčine, dvoch veľkých jazykoch antického sveta. Nechýbali ani dejiny, filozofia, literatúra a umenie grécko-rímskeho sveta, čo po čase prinieslo bystrejším nadšencom výrazne vysoký stupeň kultúrneho porozumenia, ktoré pretrvalo po celý život. Dnes je potrebné ho opäť predstavovať.

 

Klasické vzdelávanie bolo klasickým „vnorením sa“ do učiva. Študenti sa kedysi učili omnoho viac o úradníkoch gréckych mestských štátov a o rímskych cisároch a naspamäť vedeli omnoho viac veršov gréckej a rímskej poézie a drám, než sa učili o Tudorovcoch, Stuartovcoch a Shakespearovi. Jazyky nikdy neboli na druhom mieste – najprv bolo nutné, aby ich študenti ovládali a tým sa korunoval úspech klasického vzdelávania. Prečo? Lebo poznanie a informácie neboli dostatočné a bolo potrebné siahnuť po primárnych zdrojoch.

Klasické vzdelávanie sa nezakladalo iba na vštepovaní poznania; snažilo sa aj o uhladenie a zušľachtenie. A ani dôkladnosť, ani krása sa nedosiahla bez dobrej znalosti gréčtiny a latinčiny. Tieto jazyky poskytovali mentálnu gymnastiku aj tréning vkusu.

Dnes pojem „klasické vzdelávanie“ používame neprístojne. Za „klasické“ označíme čokoľvek, čo považujeme za vynikajúce a univerzálne. Navyše odbor klasickej filológie, ktorý naďalej označuje starý význam (štúdium gréčtiny a latinčiny), sa rozšíril aj na štúdium klasického antického sveta bez ohľadu na jazyk. Čo v praxi vidíme v katalógoch univerzitných kurzov ako „klasická antická civilizácia“ a „klasická antická literatúra“ a oboje obvykle označujú kurzy čítania v preklade.

V súčasnosti teda klasické vzdelávanie môže znamenať niečo, čo vôbec nesúvisí s jeho pôvodným významom a porovnáva sa s tým, čo by sme mohli označovať ako tradičné vzdelávanie. Tradičné vyučovanie založené na „klasických dielach“ – na knihách veľkej tradície, poskytuje vzdelanie, ktoré slúži nato, aby nás informovalo o najlepších dielach našej civilizácie a na to, aby nám poskytlo modely na rozpoznanie etických a estetických noriem. V tomto zmysle klasické vzdelávanie opisuje pátranie po tom, čo sa označuje ako „slobodné vzdelávanie“ alebo osobitnejšie vzdelanie v „humanitných predmetoch“. No ak za „klasický“ označíme prístup alebo študijný kurz bez odkazu na gréčtinu a latinčinu, tak sa zdá, že ho používame zbytočne promiskuitne.

 

 

Vráťme sa k staršej definícii klasického vzdelávania ako učebných osnov založených – ak nie výlučne – na gréčtine, latinčine a na štúdiu civilizácie, z ktorej vzišli. Hora Parnas, vápencová masa vznášajúca sa nad starobylou delfskou svätyňou, je od úsvitu Západu hlavným symbolom poetickej inšpirácie a dokonalosti. Upriamila úzkostlivé pohľady na nebesá. A postupom času stelesnila všetko, čo chce človek v najlepšom prípade dosiahnuť – a čo by aj mal chcieť. Táto hora sa stala znamením jeho lepšieho, božsky inšpirovaného ja. Hoci bol pre väčšinu pútnikov nedosiahnuteľný, Parnas poukazoval aj na poklady, ktoré múzy dávajú verným a usilovným, ktorí čakajú a pracujú. „Vyliezť na Parnas“ sa nakoniec stalo synonymom pre bolestne oslavné používanie gréčtiny a latinčiny.

Ťažká, prudká cesta klasického vzdelávania neviedla len k samotnému poznaniu, ale aj ku kultivácii mysle a ducha. Výstup mal premeniť aj intelektuálnu a estetickú povahu človeka. Klasický kurz po stáročia dominoval západnému mysleniu. Veľa z našej intelektuálnej histórie od doby temna, cez renesanciu až po moderný svet vypovedá o neúnavnej práci duchovných a laických učencov, ktorí siahali späť do antiky, aby získali, zachovali a šírili bohatstvo učenia a skúseností, ktoré obsahovala. Preto sa museli vyučovať klasické jazyky uchovávajúce toto bohatstvo.

 

Ťažká cesta klasického vzdelávania neviedla len k samotnému poznaniu, ale aj ku kultivácii mysle a ducha.

 

Klasické vzdelávanie bolo kráľovnou všetkého vedeckého úsilia; predstavovalo pôvodné učebné osnovy humanitných vied. Bez ohľadu na to, akými rôznorodými a nesúvisiacimi témami sú dnes humanitné štúdiá, kedysi boli predĺženým štúdiom gréckych a rímskych úspechov v literatúre, histórii, myslení a umení. Touto cestou sa stále oplatí vykročiť.

 

 

Ak chceme oceniť hodnotu antiky, musíme vziať na vedomie, že solídna znalosť klasických jazykov, histórie a kultúry sama o sebe nevytvorí cnosť. Nemôže zasvietiť do  rohov, ktoré sme sa rozhodli udržiavať v tme, ani do tých, ktoré nemožno osvetliť. Ale môže formovať myseľ a osvetľovať cestu k porozumeniu. Preto je ušľachtilé znovu objavovať a venovať sa hlasom minulosti. Ak ich ignorujeme, je to nebezpečné pre nás a pre všetkých, o ktorých budeme akýmkoľvek spôsobom učiť. Bez jemne naladeného a často vyživovaného zmyslu pre minulosť, blízku i vzdialenú, ​​nemáme žiadnu kultúru.

 

Solídna znalosť klasických jazykov, histórie a kultúry sama o sebe nevytvorí cnosť,  ale môže formovať myseľ a osvetľovať cestu k porozumeniu.

 

Výstup na Parnas kedysi pomáhal formovať nevyformovanú myseľ. Náročné stúpanie povzbudzovalo intelektuálnu a estetickú kultúru u tých, ktorí vydržali námahu. Pomáhalo mentálnemu a dokonca emocionálnemu poriadku vyjsť z chaosu. Tento klasický tréning stále poskytuje najistejší základ pre vzdelanie národov, pretože vrchol Parnasu poskytuje kompletnejší pohľad na základy moderného sveta. Poézia, dráma, demokracia, idealizmus, vedecká zvedavosť a mnoho ďalších vecí, ktoré obohacujú naše mysle, vďaka nej chápeme a posudzujeme lepšie. Ak táto výška chýba, necháme sa unášať prúdom, plávajúc na našich vlastných vykorenených, nepatrných ostrovoch. A stávame sa krmivom pre demagógov. Preto nepotrebujeme revolúciu, ale reštauráciu.

 

 

Klasické štúdium podporuje vďačnosť za plody minulosti a umocňuje pocit, že stojíme na pleciach obrov. Študent histórie získa prostriedky nato, aby s vážnosťou a spravodlivosťou posudzoval iné časy. Naučí sa, že civilizovaná kultúra je citlivo vystavaná budova, krehké stvorenie vztýčené s monumentálnym úsilím, ktoré sa však ľahko dá zničiť.

Historik Christopher Dawson raz napísal, že kultúra – v staršom slova zmysle – je „ako mesto, ktoré bolo namáhavo vybudované postupnou prácou viacerých generácií, a nie džungľa, ktorá spontánne vyrástla slepým tlakom prírodných síl. Podstata kultúry je sprostredkovaná a nadobúdaná, a hoci ju dedí jedna generácia od druhej, je spoločenským a nie biologickým dedičstvom, tradíciou učenia, nahromadeným kapitálom vedomostí. “ A vždy jej hrozí vyhynutie. Kultúra sama o sebe nedýcha; uchovávajú ju tí, ktorí sú presvedčení o jej hodnote. Klasická vízia sa znovu a znovu obnovovala po dlhé storočia potom ako mnohí prorokovali jej zánik. 

 

Nepotrebujeme revolúciu, ale reštauráciu.

 

Klasické vzdelávanie je opäť potrebné brániť. Koniec koncov, žijeme v modernom a zriedka spochybňovanom presvedčení, že antický svet a jeho diela môžu málokoho niečo naučiť okrem špecialistov, vedcov a učiteľov klasickej filológie. Nenechajme sa pomýliť.

Po stáročia stálo klasické vzdelávanie pred úlohou výuky vznešených umení (noble arts) mysle a srdca, a môže tak urobiť znova. Tieto umenia nie sú mŕtve, iba hibernujú. Bystrý a dômyselný svet v sebe musí znovu nájsť pokoru učiť sa a vyučovať tieto vznešené umenia, ak má akékoľvek zdanie civilizácie, akýkoľvek úlomok vnútornej veľkosti prežiť chaos spôsobený generáciami zabudnutia a dobre mieneného zanedbávania. Môžeme získať späť svoju pamäť a rozpovedať jej príbehy tým, ktorí čakajú, aby si ich vypočuli.

 

Tento článok vznikol v spolupráci s portálom Memoria Press.  Jeho autorkou je Tracy Lee Simons a pre Kolégium Antona Newirtha ho preložil Bohumil Petrík.

Kolégium ONLINE – nový projekt Kolégia

Kvalitné vzdelávanie vedie k lepšiemu životu, no ako sa k nemu dostať? Kolégium odpovedá na túto otázku sviežou novinkou – projektom Kolégium ONLINE. Prináša veľké témy, významných autorov, živé diskusie, skvelých lektorov a to priamo k vám, kdekoľvek ste. 

Inšpirácia pre tento projekt vzišla z dlhoročnej požiadavky absolventov a priateľov Kolégia, ktorí chceli pokračovať vo vzdelávaní, aké ponúka Kolégium. To spočíva v čítaní textov, diskusii a v spoločnom hľadaní odpovedí. Práve živú diskusiu na kvalitné témy vedenú dobrými lektormi ponúka projekt Kolégium Online verejnosti.

Podobne, ako študenti v Kolégiu, aj účastníci kurzov sa budú dopredu pripravovať čítaním textov. Cez online seminár budú o texte, ktorý predstaví istú tému, diskutovať spolu a naživo s akademikom aj medzi sebou navzájom. Jedinečnosť týchto kurzov tkvie práve v živej diskusii a v neopakovateľnosti každého seminára, pretože tie nebudú nijakým spôsobom zaznamenávané.

Kurzy projektu Kolégium Online budú viesť kvalitní, overení lektori ako Matúš Sitár, Jakub Betinský či Martin Mihalik s bohatými skúsenosťami vo vedení diskusných seminárov v Kolégiu, na slovenských univerzitách či v zahraničí. 

Témy kurzov sú intelektuálne bohaté a týkajú sa najmä filozofie a náboženstva. Filozoficky zamerané kurzy siahajú od velikána antiky Platóna a jeho dialóg Štát, až ku kontroverznému Nietzschemu a modernému existencializmu. Neobchádzajú ani tie najvyššie filozofické otázky. Kurzy zamerané na náboženstvo môžu osloviť nielen veriacich, pretože riešia veľké otázky v monoteistických náboženstvách, i to, ako sa na vieru v dnešnom svete díva Joseph Ratzinger, či ako čítať Starý zákon tak, aby mu človek porozumel.

Kolégium Online ponúka všetky tieto kurzy za veľmi výhodné ceny, ktoré sú do konca septembra nižšie o zľavu -15%. Počet miest na seminároch je pre zaručenie kvalitnej diskusie obmedzený – preto neváhajte si svojim výberom pridlho

Viac informácií a prihlasovanie nájdete na www.online.kolegium.org

Vysokoškolský program Kolégia má nového riaditeľa

Niektorí z vás to už vedia, no pre mnohých je novinka, že vysokoškolský program Kolégia má nového riaditeľa. Je ním Branislav Kuljovský, ktorý bol minulý rok interným akademikom Kolégia. Aby ste ho lepšie spoznali, položili sme mu niekoľko otázok…

 

Čo pre Teba znamená byť riaditeľom vysokoškolského programu?

V prvom rade to vo mne vzbudzuje vnútornú radosť a naplnenie. Som nesmierne rád, že môžem byť zmysluplnou súčasťou diela, ktoré sa snaží formovať myseľ a dušu mladého človeka vovádzaním ho do intelektuálného bohatstva katolíckej tradície. Zároveň, je to pre mňa výzva a určitý záväzok. Chcel by som, aby Kolégium fungovalo aspoň tak dobre ako počas pôsobenia mojej predchodkyne, Soničky Leitnerovej.

Čo Ťa zatiaľ na tejto pozícii najviac prekvapilo?

Kedže som sa stal riaditeľom práve pred začiatkom nového akademického roka, trošku ma zaskočilo to množstvo vecí, ktoré treba riešiť v súvislosti s prípravou roka. Odhalila sa predo mnou hromada úloh a detailov, ktoré som doposiaľ ako interný akademik vôbec nevnímal.

 

 

Čo praješ študentom KAN 12 a čo praješ sebe?

Študentom prajem len jedinú vec – aby čas v Kolégiu využili naplno. Majú unikátnu príležitosť zastaviť sa a popasovať sa s veľkými otázkami života. Je veľmi pravdepodobné, že podobná možnosť sa v ich životoch už nezopakuje. Sebe prajem, aby som pri všetkých rozhodnutiach vedel správne rozlíšiť, čo našim študentom pomôže tento unikátny čas prežiť najlepšie.

Profily študentov Kolégia – Martin Hošala

Martin pochádza z Podkoníc a po bakalárovi z informatiky na VUT v Brne si do Kolégia odbehol na jednoročné štúdium. Má skvelé analytické schopnosti,  je presvedčivý v diskusii a dokáže trpezlivo vysvetľovať. Príznačné preňho sú aj dobrá vôľa pomôcť, úprimná a žitá viera v Boha a schopnosť ľudí motivovať. Viac Vám o sebe povie sám…

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Viera, priamosť a radosť.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Túžba byť lepším človekom.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Najradšej som niekde s priateľmi a už tak veľmi nezáleží na tom, čo robíme. Rád s nimi pofilozofujem aj zahrám nejakú hru.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Ryan T. Anderson je človek, ktorý dokáže jasne, odvážne, vytrvalo a pokojne obhajovať pravdu, nenechá sa vyviesť z miery výsmechom, či predsudkami a ide mu o skutočné dobro.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Veľmi ružovo (úsmev). Neviem, kam ma Božie cesty zavedú. Momentálne mám v pláne pokračovať v IT a celkom ma láka predstava mať v budúcnosti vlastnú IT firmičku, veľkú rodinu a žiť v komunite.

 

Keby si vo svete mohol zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Zvýšil by som záujem ľudí o filozofiu, najmä metafyziku. Aké sú predsa zaujímavejšie a dôležitejšie otázky, ako čo je to samotná existencia, kde sa vzala a čo nám samotný fakt existencie vôbec niečoho hovorí?

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Rozhodne Biblia, ale to je dielo Božie, tak aby som dal niečo iné, povedzme že Aristotelova Metafyzika. Je to jeden z mnohých príkladov, ktoré krásne ukazujú, že aj pred tisíckami rokov boli ľudia ako my – racionálne bytosti túžiace po hĺbke. Zároveň toto dielo dokáže človeka vyviesť z omylu, že my dnes vieme všetko najlepšie a nie je dôvod čítať staré veľké diela a hľadať v nich pravdu. A niektoré pasáže sú aj veľmi vtipné.

 

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Dobre sa vyspať, ideálne aspoň 9 hodín. Nie že by som si to nikdy neodoprel, ale keď môžem rád si doprajem.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Asi by ma najviac mrzelo, keby zmizla moja motorka. Mám ju už 6 rokov a vždy mi bola dobrým spoločníkom. Zároveň funguje ako hodinky tak by som bol rád, ak by sa ešte dobre využila, či už mnou, alebo potom aj niekým ďalším.

Keby si si mohol vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcel narodiť?

Joj, ťažká otázka, ale keby som to nemal byť ja, tak čo ja viem, Sokrates (úsmev). Skvelý, vtipný človek úprimne túžiaci po pravde a cnostnom živote, ochotný obetovať život za svoje poslanie. A spravil dieru do sveta, ovplyvnil celú západnú filozofiu.

Stredoškolské Kolégium očami Žofie Žarnayovej

Napadlo vám niekedy nehľadieť na veci len svojimi očami, ale aj očami iných? Na veci sa potom vieme pozerať vcelku, pretože každý zdieľa svoj pohľad z miesta, na ktorom stojí. To je vec, ktorú ma naučili oči iných, hlavne oči ľudí, ktorých som spoznala vďaka Kolégiu Antona Neuwirtha. Volám sa Žofia Žarnayová a som študentkou 4. ročníka programu Stredoškolského kolégia na Gymnáziu sv. Moniky v Prešove.

 

O Kolégiu som prvýkrát počula od kamarátky z košického gymnázia, keď ho nepatrne spomenula v rozhovore. Nedalo mi to a chcela som o ňom vedieť viac. Bolo to pre mňa niečo nové a veľmi ma to zaujalo. Predstava diskusií na rôzne témy a hľadania Pravdy bola pre mňa vzrušujúca a súčasne aj celkom strašidelná, keďže nie som výrečný typ človeka. Neskôr som zistila, že Kolégium má svoj program aj na našej škole.

 

Začala som uvažovať nad tým, že sa prihlásim napriek strachu a neznámu, ktoré vo mne toto rozhodnutie vzbudzovalo. Strach kvôli mojej tichej povahe. A neznámo? Túžba po poznaní, ktorá je v každom z nás, ma tiahla až tam, kde by som sa ja sama neodvážila ísť. Táto túžba chcela prekonať môj strach uzavretosti. Chcela otvoriť moju myseľ na iných ľudí, s ktorými sa moja „kolégiovská“ cesta začala, ale aj na ľudí, teda autorov a ich diela, ktoré nás uchvacujú. 

 

Neustála otázka „A prečo?“, ktorou nás Mišo odzbrojuje skoro pri každej konverzácií, nás núti ísť zakaždým viac do hĺbky. Nie len do hĺbky tém, o ktorých sa rozprávame, diel, ktoré skúmame a obdivujeme, ale aj do hĺbky nás samých a vecí, na ktorých každý z nás postavil svoj život a hodnoty. Otázka „Prečo?“ sa stala naším svetlom na ceste za poznaním sveta, života a samých seba. Je lampášom, ktorým si svietime pod nohy, keď kráčame ďalej a ďalej za Pravdou a tiež je tou iskrou, ktorá nás povzbudzuje neustále pokračovať v hľadaní. Súčasne je táto otázka pre nás ako otravný hmyz, ktorý tak ľahko neodoženieme. (Vďaka, Mišo.)

 

Otázka „Prečo?“ sa stala naším svetlom na ceste za poznaním sveta, života a samých seba.

 

Postoje a pohľady každého z nás sa pri diskusiách v  mnohých veciach líšia a súčasne prelínajú. Je až zázračné, ako sa vedia navzájom dopĺňať a to aj napriek tomu, aké kontrastné môžu byť. No k prepájaniu pohľadov do jedného celku sa vieme dopracovať až keď sa naučíme počúvať sa navzájom a brať každý pohľad na vec ako časť skladačky, vďaka ktorej sa všetci spolu priblížime k Pravde. Častokrát musí niekto uvoľniť miesto inej časti skladačky. Toto malé gesto pokory a pochopenia pomáha všetkým napredovať ďalej na ceste k Pravde a hlavne k porozumeniu medzi nami.

 

K prepájaniu pohľadov do jedného celku sa vieme dopracovať až keď sa naučíme navzájom sa počúvať a brať každý pohľad na vec ako časť skladačky.

 

Naša tohtoročná cesta putovania za Pravdou a poznaním sa bohužiaľ už pomaly končí. Ale verím, že v každom z nás začala proces, ktorý sa tak rýchlo neskončí. Každé dielo, text, obraz, film alebo hudba v nás niečo zanechali. Postavy v dielach, autori a ich príbehy sa nám snažili ukázať niečo o tomto svete, o nás samých, o vzťahoch alebo napríklad aj o utrpení. Snažili sme sa vžiť do postáv alebo do tónov hudby. Osvojili sme si načúvanie druhým, ale aj predostieranie svojich vlastných pohľadov s väčšou odvahou, ale stále s láskavosťou a pokorou voči druhým. Ešte stále máme na čom pracovať, ale dostali sme odrazovú plošinu, od ktorej sa môžeme odraziť a ísť ďalej.

 

Osvojili sme si načúvanie druhým, ale aj predostieranie svojich vlastných pohľadov s väčšou odvahou.

 

Dúfam, že aj s pomocou týchto pár nedokonalých riadkov sa môžem aspoň trocha odvďačiť ľuďom, ktorí nám cez Kolégium venovali svoj čas a snažili sa nás otravnou otázkou „Prečo?“ donútiť zamyslieť sa nad vecami, ktoré nás postupne premieňali v lepších ľudí. Ďakujeme!

Profily študentov Kolégia – Lucia Duľová

Lucka dokáže človeka s ľahkosťou povzbudiť, aj potešiť. Táto rodená Košičanka sa rada podelí o svoje úvahy či dilemy, nad ktorými sa pri štúdiu práva zamýšľa. Prekonáva sa pri rannom behu a popri plnení si povinností sa podchvíľou pokochá výhľadom z balkóna na park. V komunite sa nám stará o dochvíľnosť a viac sa o nej dozviete v nasledujúcom rozhovore…

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Hravá povaha, študijný apetít a večne stratený mobil.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Túžba si v období vstupu do “dospelosti” veci poriadne premyslieť. Pri prechode zo strednej na výšku človek už oveľa viac preberá smerovanie svojho života.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

V prírode, s priateľmi, pri knihách.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Moji učitelia, pre ich múdrosť a poctivosť myslenia. A moji priatelia.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Radostne.

 

Keby si vo svete mohla zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Bezzmyselnosť.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Kniha To Kill a Mockingbird, pretože pri nej som sa prvý krát  do knihy ponorila hlbšie. Preberali sme ju na predmete anglická a americká literatúra, postavy sme komplexne analyzovali a skúmali sme i dejinný kontext. Vždy som rada čítala, ale tu som objavila že sa dá ísť ďalej ako si len knihu prečítať.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Súkromnú tanečnú párty sama so sebou na svojej izbe.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Mobil, lebo ma vie spojiť s mojimi priateľmi aj ak nie sme na jednom mieste a krížik ktorý mi bol darovaný pri krste.

 

Keby si si mohla vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcela narodiť?

Ako Sofia z knihy Sofiin svet (pozor, nepomýliť so Sofiinou voľbou, čo je dráma, v ktorej by som sa isto nechcela ocitnúť). Prečo ? Lebo mi je občas ľúto že som si niektoré zaujímavé otázky nezačala klásť skôr, a prejsť si filozofickým kurzom, ktorým si prešla Sofia už v jej veku, to by bolo skvelé dobrodružstvo.

Profily študentov Kolégia – Katarína Adamčáková

Spleť hravosti a pružnosti, získanej divadelnými skúsenosťami, rozvážnosť a empatickosť šmrncnutá vyštudovanou psychológiou a k tomu vždy trefná priamosť. To je naša Katka. Táto hlboká duša k nám zavítala z Bystrého na východe Slovenska. Svoje spisovateľské vlohy uplatňuje, okrem iného, aj na našom webe a improvizačnými hereckými výstupmi každodenne rozveseľuje komunitu. Viac Vám o sebe Katka povie v nasledujúcich riadkoch…

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Schopnosť vyjadriť sa, dramatickosť a rúž.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Vnímala som, že mi chýba niečo, čo mi škola nemohla dať, a že chcem rásť ako človek. Tiež som som si chcela dopriať čas nad všetkým sa zamyslieť a spoznať nových ľudí.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Je to rôzne – písaním, tancom, pri dobrej knihe, na prechádzke a v spoločnosti blízkych ľudí.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Inšpiratívni sú pre mňa ľudia, s ktorými sa bežne stretávam preto, že mi často sprostredkúvajú to, čo potrebujem aktuálne počuť.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Chcela by som využiť dary a talenty, ktoré som dostala. Tiež by som rada mala rodinu a prácu, ktorá ma bude napĺňať. 

 

Keby si vo svete mohla zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Aby ľudia viac počúvali – Boha, iných i svoje vnútro.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Veľmi ma zasiahlo predstavenie Búrka od Ostrovského, ktoré sme v Divadle Christoffer hrali. Počas nácvikov, no najmä po premiére som si uvedomila, že aj ten najnamahávejší výstup na horu na konci stojí za to.

Ak ide o knihy, ťažko sa mi vyberá jedna. V poslednej dobe ma veľmi oslovili knihy Buď, kde si (Štepán Smolen), Listy o sebavzdelávaní (Romano Guardini), Ako budovať pozitívne vzťahy (Len Kofler) a Thulkandra (C.S. Lewis).

Z hudby sú to najmä pesničky od Simy Martausovej, či Piotra Rubika.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Pokochanie sa pekným výhľadom.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Neviem, či sa to dá nazvať ako súkromné vlastníctvo, no najvďačnejšia som za moje vzťahy s blízkymi.

Ak by som predsa len mala vybrať niečo hmotné, tak by to bol môj denník. Keď si doň píšem, pomáha mi to utriediť si myšlienky. Keď sa k nemu spätne vraciam, môžem si pripomenúť skvelé zážitky a ‘stretnúť’ moje mladšie ja, čo je niekedy celkom úsmevné.

 

Keby si si mohla vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcela narodiť?

Tak nad tým rozmýšľam, že asi ako ja. Lebo aj keby som sa narodila ako niekto iný, nevedela by som to, lebo už by som to nebola ja, ale niekto iný.

 

(Ďakujem Anežke, že som si úvod nemusela písať sama.) 

Profily študentov Kolégia – Samuel Mračka

Pochádza z Bratislavy, má štýl a pri tanci rád vykrúti nejednu dievčinu. Debatovať s ním môžete o všetkom možnom; vie počúvať, má prehľad o zahraničnom dianí, no rád sa podelí aj o príhody zo svojho života. Obľubuje večerné prechádzky, dobrý jazz a z filmov najmä film noir. V Kolégiu je na dvojročnom programe a v komunite dbá o našu dochvíľnosť. Predstavujeme Vám Samuela Mračku. 

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Libertariánske názory, láska k diskusii, prehnané používanie anglických slov.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Túžba po rozhľade a hľadanie cieľa; profesionálneho aj osobného.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

V prítomnosti priateľov.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Hocikto, kto z vlastných síl niečo vybudoval.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Neisto, ale optimisticky.

 

Keby si vo svete mohol zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Odstránil by som ľudskú tendenciu vyhýbať sa spochybneniu vlastných presvedčení.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Vybrať si jedno dielo nie je asi ani možné, keďže rôzne diela ma zasiahli v rôznych úsekoch života. Naposledy to bola kniha Gentleman in Moscow od Amora Towelsa. Jeden z jej odkazov bol, že aj zo zúfalej situácie sa človek vždy musí snažiť vyťažiť to dobré, a myslím si, že práve toto mi často pomohlo preniesť sa cez nepríjemné a ťažké časy.

 

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Espresso.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Krabica v ktorej mám uložené staré fotky a mementá, asi celkom bezcenné, ich jediná hodnota je sentimentálna.

 

Keby si si mohol vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcel narodiť?

Som (relatívne) spokojný s tým, kým som, a v akej dobe žijem. Chcel by som sa narodiť ako ja… možno len trocha ďalej na západe.

Charizmatická obnova opradená predsudkami

Prinášame Vám ďalšiu Svoradovskú prednášku. Keďže sme všetci doma, aj prednáška príde až k nám – bude online.

Spolu s Julom Slovákom si posvietime na charizmatickú obnovu v Cirkvi. Ako vznikla katolícka charizmatická obnova? Ako môže byť Duch svätý normálnou súčasťou života kresťana? Ako možno prakticky využívať duchovné dary?

Julo nám o charizmatickej obnove porozpráva z historického aj súčasného pohľadu, bude to teoretické aj praktické. Zároveň sa budete môcť pýtať otázky, takže ešte aj interaktívne.

Uvidíme sa už v stredu 29. 4. 2020 o 17:00 na Facebookovej stránke Kolégia, kde bude Svoradovská prednáška naživo vysielaná.

riaditeľ projektu Godzone, líder kapely ESPÉ

Julo Slovák

O Svoradovských prednáškach

Svoradovské prednášky sú pravidelné prednášky a diskusie pre verejnosť, ktoré organizuje Kolégium Antona Neuwirtha. Odohrávajú sa na bratislavskom internáte Svoradov – na mieste, kde sa počas komunizmu stretávali šikovní angažovaní študenti a potajme spoločne premýšľali a diskutovali o vlastnej angažovanosti v duchu katolíckej viery a o lepšej vízii pre našu krajinu.

Cieľom prednášok je vzbudiť medzi Slovákmi záujem o spoločnosť, ľudí aj svet – aby sme sa nad vecami zamýšľali a vďaka tomu žili plnohodnotnejší život. Lebo poznanie a vzdelávanie je dobré a krásne.

Tešíme sa aj na Vás!

Ak sa chcete čokoľvek spýtať, napíšte nám, prosím, na info@kolegium.org.