Aktívne spomienky

Aktívne spomienky

Use it or Loose it:

Aktívne spomienky ti pomôžu lepšie študovať

 

Čo sú aktívne spomienky?

Jedným z kľúčových aspektov učebných techník je aktívne spomínanie, teda proces, pomocou ktorého sa poznatky vedome vyberajú z pamäti kvízom alebo testom, namiesto toho, aby si len pasívne dookola čítal poznámky. Už nemusíš sedieť nad hromadou poznámok a snažiť sa zapamätať si fakty na ďalšiu skúšku, pretože aktívne spomienky ťa zapájajú do toho, čo čítaš, napríklad aj prostredníctvom otázok o tom, čo čítaš.

 

Ako vyzerá táto technika v praxi?

Je to veľmi jednoduché. Prečítaš si nejakú dopredu určenú časť textu. Napríklad jednu stranu, kapitolu alebo pasáž zaoberajúcu sa tou istou myšlienkou. Hneď potom ako si dočítal, knihu zatvoríš a začneš si celú problematiku opakovať vlastnými slovami. Tvojím cieľom je vysvetliť si danú časť textu vlastnými slovami. Môžeš pri tom používať analógie a vlastné príklady.

Časti textu alebo problému, ktoré si nebudeš vedieť vysvetliť si zapíš na papier a pozri si ich ešte raz. Celý proces opakuj, až dokým daný problém nebudeš vedieť uspokojivo vysvetliť.

 

Čo hovorí veda na túto techniku?

Štúdie dokazujú, že študenti, ktorí využívajú techniku aktívneho spomínania, si zvyčajne počínajú až o polovicu lepšie ako tí, ktorí sa len učili naspamäť učivo.
V jednej štúdii výskumníci požiadali vysokoškolských poslucháčov, aby preštudovali krátky vedecký text pomocou jednej zo štyroch metód, a následne ich o týždeň otestovali. Niektorí študenti jednoducho čítali text znova a znova, aby sa informácie naučili naspamäť, zatiaľ čo iní používali kombináciu čítania a techniky aktívneho spomínania. Ako sa ukázalo v testoch, ktoré od študentov vyžadovali, aby si pripomenuli, čo si prečítali, najefektívnejšia metóda štúdia je spojením bežného štúdia s praxou aktívneho spomínania.

Väčšina študentov sa snaží memorovať fakty opakovaným čítaním obsahu. Zapísať si poznámky a potom si ich v tichosti dookola čítať je tá najjednoduchšia učebná metóda. Zároveň však najmenej efektívna. Naša myseľ putuje od myšlienky k myšlienke, necháva sa rozptyľovať, a informácie, na ktorých memorovanie sme minuli množstvo času a úsilia, ostanú len na okraji pamäti.

Preto by som ti odporučil aby si namiesto opakovaného čítania textu, využil radšej metódu aktívnych spomienok.

Na záver ti držím palce pri aktívnom spomínaní, napríklad aj na tento článok, ktorý si si práve prečítal.

Slavomír Gregorík
Absolvent deviateho ročníka Kolégia Antona Neuwirtha. V súčasnosti študuje Európske štúdiá na fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave.

Preklad a doplnenie článku:

Use It or Lose It: Active Recall Helps You Study Better

Je zlo odrazom nášho Stvoriteľa alebo si zaň môžeme sami?

Ak by ste boli Bohom, dovolili by ste, aby zlo vo svete existovalo?
A ak je Boh láska, ako do tejto definície zlo vôbec zapadá?
A do tretice, je zlo alebo jeho časť odrazom nášho Stvoriteľa alebo si zaň môžeme sami?

Na prvý pohľad sa totiž zdá nerozumné veriť, že tento svet stvoril a riadi dobrý a všemohúci Boh, ak sa v ňom stretáme s toľkým
zlom, často nezavineným človekom. Čo s tým?

Tento problém nám príde objasniť Ing. Mária Spišiaková, PhD., ktorá sa touto problematikou aktívne zaoberá a napísala o nej aj knihu s názvom: Zlo v Božom stvorení.
Po prednáške, ako to už býva zvykom, bude nasledovať diskusia.

Už teraz sa na Vás tešíme!

rane detstvo

Rané detstvo: Nalinkovaný život alebo vlastná budúcnosť?

Ak orol vyrastal celý život v domnení, že je sliepka, môže prísť na to, že je orol a neprežiť celý život ako sliepka? A prečo sa to vlastne pýtam?

Pretože nikto z nás nerozhoduje o tom, kde a kedy sa narodí. Nevyberá si rodičov, súrodencov ani prostredie, v ktorom vyrastá.

Môžeme teda tvrdiť, že každý človek má možnosť vziať osud do vlastných rúk a rozhodnúť sa, kým bude alebo je nezvratne podmienený svojou výchovou a prostredím, v ktorom vyrastal?

Viac nám o tom príde porozprávať Prof. MUDr. Jozef Mikloško, Phd. vedúci katedry Prenatálnej a perinatálnej medicíny, psychológie a sociálnych vied pri Vysokej škole sv. Alžbety v Bratislave. Pán Mikloško je už vyše 20 rokov ženatý, má štyri deti a od roku 1992 je predsedom Spoločnosti priateľov detí z detských domov Úsmev ako dar.

Po prednáške, ako to už býva zvykom, bude nasledovať diskusia, v ktorej sa môžete spýtať na všetko, čo vám ešte ostane nejasné.

Už teraz sa na Vás tešíme!

Matúš Hagara

V hľadaní pravdy niet neochvejnejšieho človeka. Keď je v škole na matematike, rád si odbehne aj na teologickú fakultu. Keď má voľno, rád sa podelí o radu, svoje špičkové špagety aj pár veršov z Písma. 

 

Odkiaľ pochádzaš?

Z dedinky Diviaky nad Nitricou (okres Prievidza).

Čo študuješ?

Matematiku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.

Čo Ťa priviedlo do Kolégia? 

V roku 2015 som sa zúčastnil Letnej univerzity, z ktorej som mal silný zážitok. Ďalšie leto som prišiel do Kolégia na Free Society Seminar. Opätovný intelektuálny, spoločenský, kultúrny a duchovný zážitok. Počas 1. ročníka na univerzite som viac spoznal absolventov – stážistov na Svoradove a moja túžba stále rástla. Vyvrcholením celého procesu spoznávania KAN bolo podanie prihlášky. Myslím si, že som túžil zažívať v omnoho väčšej miere všetko to krásne a dobré, čo som už zakúsil v minulosti.

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo? 

Pokorilo ma. Spoznal som svoju intelektuálnu povrchnosť. Zároveň ma učí, že pre dobrú vec treba prekonávať seba samého každý deň a nielen vo veľkých veciach, ale i maličkostiach. Tiež mi ukázalo, ako funguje vo všednosti komunita kresťanov. Napriek ľudskej slabosti a zlyhaniam vidím veľa lásky a dobra, k čomu sa sám snažím priblížiť.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Zážitok sa mi spája s údivom a silnou emóciou. Mám dva zážitky odlišného druhu, hoci sú oba komunitné. Prvým je vytvorenie, nacvičenie a uvedenie muzikálu o Antonovi Neuwirthovi vo Veľkej sále počas 48-hodinového teambuildingu. Keď sme tancovali posledný tanec, prežíval som hlbokú radosť z ľudí okolo mňa, z ich kreativity i obety a zároveň z toho, že spolu prežijeme niekoľko mesiacov. Druhým je oslava Vianoc. Žiadne veľké výkony ako pri muzikáli. Iba priateľské, ba priam rodinné stretnutie s modlitbou, večerou, koledami, stromčekom a darčekmi. Pokoj a tichá radosť.

Ako tráviš voľný čas? 

K dispozícii mám 24 hodín. Značnú časť času venujem biologickým potrebám ako napr. spánok. Ostatný čas študujem, modlím sa, športujem, budujem vzťahy s priateľmi a rodinou.

Kto Ťa inšpiruje? Kto je Tvojim vzorom? 

Ježiš Kristus. On inšpiruje sebou veľkú časť ľudstva už dve tisícročia. Jeden jeho nasledovateľ, Karol Wojtyla, je môjmu rozumu i srdcu osobitne blízky. Očarujúca je jeho osobná charizma, ľudskosť, jemnosť k človeku a zároveň nekompromisnosť v morálnych otázkach, či prezieravosť, s ktorou prispel k pádu komunizmu.

Tvoje motto/obľúbený citát?

 Balansujem medzi láskou a pravdou, preto tieto dva: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život Pravda vás oslobodí.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti? 

Poznávať Boha a na základe toho robiť tento svet lepším, pravdivejším a krajším. Snáď sa dostanem niekedy k plnému štúdiu teológie. Zároveň ma osobitne zaujíma vzťah medzi vierou a rozumom, a sociálna náuka cirkvi, na ktorej princípoch kresťanskí demokrati zakladali Európsku úniu. Matematiku, ktorú študujem, by som časom asi viac posunul k financiám, ekonomike a politike, kde vidím lepší prienik mojich záujmov.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Spravodlivosť. Medzi ľuďmi navzájom, medzi človekom a Bohom, medzi občanmi a štátom, medzi Cirkvou a štátom. Z 20. storočia si ako národ nesieme mnoho rán, ktoré by bolo potrebné otvoriť a vyliečiť. Zároveň si uvedomujem, že v pokoji môžeme spolu žiť, iba ak si navzájom odpustíme, zmierime sa, a teda si budeme schopní navzájom úprimne priať dobro.

Akú superschopnosť by si chcel mať? Prečo?

Chcel by som, aby každý človek zažil aspoň na moment bezdpodmienečnú, nekonečnú lásku. Zacítil by tak vôňu neba.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa Teba každý prečítať? Prečo?

Asi Katechizmus katolíckej cirkvi. I keď aj Suma teologická od Tomáša Akvinského je skvelá.

Ktorý film Ťa najviac zasiahol?

The Wolf of the Wall Street. Dekadentný zásah spočíval v silnej potrebe dávenia. :)

Aká hudba sa Ťa najviac dotýka?

Klasická. Bachova Omša v B minor, Mozartov Requiem, alebo aj Chopin je veľmi príjemný. Tiež mám rád hudbu vhodnú pre spoločenský tanec (e.g. rytmické latino poteší). Náš slovenský folk mám tiež rád, ale niekedy sa pozastavujem nad textami (alkohol, násilie,…), ktoré vedia znepríjemniť dobrú zábavu.

By Matúš Hagara

Samuel Hučko

Prišiel už zo stredoškolského Kolégia, teraz udáva kaštieľčanom vlasové trendy aj na husle zanôti. Uzatvára pánsku štvoricu jednoročákov a chystá sa po stope politológie.
Odkiaľ pochádzaš?

Pochádzam z Košíc.

Čo študuješ? 

Študoval som na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského v Košiciach. Budúci rok by som chcel študovať politológiu v Brne.

Čo ťa priviedlo do Kolégia? 

Do Kolégia ma priviedla skúsenosť s KAN projektom pre stredoškolákov, ktorého som sa mal možnosť zúčastniť počas môjho štúdia na gymnáziu. Tu som zažil hlad po skutočnom poznávaní. Objavil som ten krásny pocit, že niečo neviem a snažím sa na tomu porozumieť. Ten pocit som chcel zažívať častejšie.

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo? 

Kolégium zatiaľ stihlo zmeniť pohľad na mňa samého. Zistil som, koľko veľa vecí neviem, nielen čo sa týka teoretického poznania, ale aj vzťahov s ostatnými ľudmi a taktiež vzťahu k sebe samému.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Krásnych zážitkov je už teraz neúrekom. Prvý, ktorý mi napadá, je zážitok z prvého spoločného víkendu, keď sme ako čerstvo noví spolužiaci spolu vymýšľali muzikál MuziKAN o Antonovi Neuwirthovi. Zlepili sme sa, vytvorili niečo naozaj pekné a zároveň sme mali možnosť o niečo lepšie spoznať život Antona Neuwirtha.

Ako tráviš voľný čas? 

Voľný čas trávim všelijako, ideálne počúvam dobrú hudbu a niečo dobré čítam. Aktuálne mám rozčítanú Pýchu a predsudok od Jane Austen. V poslednom čase najviac počúvam Dvořáka alebo niečo od Philipa Glassa.

Kto ťa inšpiruje? Kto je tvojim vzorom? 

Inšpirujú ma dobrí muži okolo mňa. Najmä na dobrých manželov a otcov vždy pozerám s veľkým rešpektom.

Tvoje motto/obľúbený citát?

Keď chceš zmeniť svet, musíš najprv zmeniť seba – to je pravý boj. Povedal nejaký asi múdry človek.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti? 

Chcel by som robiť niečo, čo ma bude napĺňať a čím budem najviac prospešný pre spoločnosť. Ešte neviem, čo to bude. Určite sa však chcem usadiť a založiť si rodinu. Chcem byť dobrým manželom a otcom.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 
Prial by som si, aby sme boli všetci o niečo vďačnejší. Ľuďom okolo seba, ale aj napríklad našim predkom za kultúru, ktorú sme po nich zdedili. Rozhodne máme byť za čo vdační.
Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa teba každý prečítať? Prečo?

Chestertonovu Ortodoxiu. :) Minimálne kvôli tomu skvelému humoru.

By Matúš Hagara

Ako sa efektívne učiť

5 tipov, ktoré ti pomôžu naučiť sa čokoľvek

Všetci to poznáme. Určite aj ty. Začína sa semester a s ním aj tvoje plány a predsavzatia, ako sa budeš priebežne učiť a všetko v pohode stíhať.

Toto odhodlanie ti väčšinou vydrží iba do chvíle, kým narazíš na prvé ťažkosti. A potom prídu na rad staré známe frázy: „tá chémia je ťažká“, „ja na tú matiku proste nemám“, „toto sa jednoducho nedá naučiť“.

Po takýchto skúsenostiach väčšinou odkladáš všetko na poslednú chvíľu a potom sa to snažíš všetko za jednu noc „naučiť“. Žiaľ, často už len naspamäť. Veď nič iné ti už ani nezostáva, keď si to celý semester odkladal.

Možno sa nazdávaš, že dôvod, pre ktorý sa nedokážeš niečo naučiť, je nedostatok talentu, zlí učitelia, zlá škola alebo iné podobné výhovorky. Faktom však ostáva, že ľudský intelekt alebo tiež IQ nie je fixné číslo, ktoré sa v priebehu života človeka už ďalej nijako nemení či nevyvíja. Toto nakoniec potvrdzujú aj neurovedné výskumy. Najčastejšou príčinou „neschopnosti“ sa niečo naučiť sú teda zlozvyky pri učení a rozmýšľaní. Tieto, našťastie, vieš meniť a nahrádzať novými. Poďme sa pozrieť na päť najčastejších.

 

  1. Používaš zvýrazňovač

Ak používaš pri čítaní textu zvýrazňovač, tak s tým jednoducho prestaň. Nepomáha ti lepšie sa niečo naučiť ani pochopiť. Okrem toho si väčšinou zvýrazníš také množstvo textu, že už aj to zvýrazňovanie stráca význam. Navyše pri opätovnom čítaní sa už sústredíš iba na zvýraznené časti textu a môžu ti tak uniknúť iné podstatné informácie, ktoré si si pri prvom čítaní nevšimol a preto ani nezvýraznil.

Preto ak narazíš v texte na niečo dôležité, radšej sa zastav a povedz si to vlastnými slovami. Vytvor si nejakú analógiu, otestuj, či to danú problematiku vystihuje. (Všimni si napríklad analógie s tehlovým múrom či posilňovaním, ktoré som v tomto článku použil ja). Ak to tak je, nielenže si pochopil danú problematiku, ale si to budeš vedieť ľahšie zapamätať alebo niekomu vysvetliť.

 

  1. Venuješ sa tomu, čo ti ide

Čo nič nestojí, väčšinou za nič nestojí. Ak sa pri učení venuješ najmä alebo iba tomu, v čom si dobrý, ľahko tak skĺzneš do ilúzie, že sa niečo učíš, pričom v skutočnosti si už iba učivo opakuješ. Vyhýbaš sa tomu, čo ti nejde, a to je práve to, čomu by si sa mal venovať najviac. Ono to však je zároveň aj najťažšie, a preto aj najnepríjemnejšie. A keďže v dnešnej dobe drvivá väčšina študentov pokladá nepríjemné za zlé, vyhýbajú sa skutočnému vzdelávaniu a sebarozvoju.

Nepríjemný pocit je dobrý. Núti ťa k zmene a k rastu. Zober si napríklad posilňovanie. Keď posilňuješ často, je to náročné a nepríjemné. Okrem toho máš po dobrom cvičení aj svalovú horúčku a to tiež nie je to, čo práve chceš. Je však znakom toho, že svaly rastú a mocnejú. Podobne je to s tvojím učením či IQ. Keď ti učenie spôsobuje námahu, práve vtedy sa najviac učíš a rastieš. Aj tvoj mozog môžeš vnímať ako sval, ktorý sa učením zväčšuje.

Ako hovorí neurovedkyňa Candace Thillová: „Sústrediť sa na veci, ktoré sú ťažké, vyzerajú zložito a nejasno, je oveľa lepšia stratégia, ako sa sústrediť na tie, ktorým už rozumieš.“

 

  1. Učíš sa nárazovo

Ak sa chceš niečo naozaj naučiť, mal by si to robiť priebežne. Veď sám vieš, že keď sa všetko učíš na poslednú chvíľu, vieš to zreprodukovať akurát tak na skúške. Akonáhle je po skúške, všetko z hlavy vypustíš, akoby to tam nikdy ani nebolo. Ak ti ide iba o to, aby si prešiel, dá sa fungovať aj takto.

Ak sa však chceš dlhodobo v niečom zlepšovať a skutočne veciam porozumieť, potrebuješ na to čas. Výborne sa to dá objasniť na stavaní tehlového múru. Keď ho začínaš stavať, najprv položíš prvú tehlu, potom zoberieš druhú, dáš na ňu cement (ktorý bude tieto tehly držať pokope) a položíš ju vedľa tej prvej. A takto pokračuješ, kým nie je múr hotový. Tehla v našom prípade predstavuje učenie a cement prestávku, ktorú si medzi učením dopraješ. Učenie sa bez prestávky je ako nahádzanie všetkých tehál na seba bez cementu. Nemá ich čo držať pokope. A preto ti takáto „stavba“ v budúcnosti neposlúži. Hneď, ako zafúka prvý vietor, čo sa spravidla deje zrovna po skúške, sa celá zrúti. Preto ti odporúčam, aby si sa učil priebežne a eliminoval „učenie sa“ na poslednú chvíľu.

ako sa efektívne učiť

 

  1. Vyhýbaš sa spätnej väzbe

Ako ďalej hovorí neurovedkyňa Thillová: „Študenti hľadajú skôr uistenie ako spätnú väzbu.“ Náležitá spätná väzba ti však môže odhaliť miesta, na ktorých musíš pracovať, a ktoré by si si mal dôkladnejšie pozrieť. Naopak, iba pozitívna spätná väzba ti pri učení väčšinou nepomôže, pretože už vieš, čo ti ide, čomu rozumieš, a aké sú tvoje silné stránky.

 

  1. Nie si vytrvalý

Tak ako som už spomínal aj na začiatku, tvoja inteligencia nie je fixné číslo, a každý má bunky na všetko. Žiadny mozog (zdravého človeka) nie je menej uspôsobený na zdokonalenie sa v nejakej oblasti.

Samozrejme, existujú rozdiely medzi ľuďmi a niekomu pôjde niektorý predmet ľahšie ako druhému, ale to najmä preto, lebo tomu už venoval viac času a tréningu. Nie je to spôsobené určitou predispozíciou mozgu, ale časom, ktorý stráviš aktívnym učením sa danej problematiky. Preto najlepšie, čo môžeš pri učení sa niečoho náročného urobiť, je, že budeš vytrvalý.

Dúfam, že ti tieto tipy pomôžu a dodajú odvahu vydržať, aj keď ti niečo vyslovene nepôjde. Keby si si chcel prečítať originálny článok, z ktorého som čerpal, môžeš si ho prečítať tu.

Jakub Pajan
Absolvent ôsmeho ročníka Kolégia Antona Neuwirtha. V súčasnosti študuje magisterský odbor Marketing na Univerzite Komenského v Bratislave.

Kristína Kružicová

„Z času na čas sa rada infiltrujem na cudziu univerzitu. Iba tak, zo zábavy,“ prezradila o sebe už na výberovom víkende. Život ju nudí, ak ho neobzvláštňuje novosťami, preto si rada odskočí povoziť sa metrom do veľkomesta, stratiť sa v uličkách, objaviť neobjavené…

 

 

Odkiaľ pochádzaš? 

Pochádzam z okresného mesta Krupina, ležiaceho na strednom Slovensku, ktoré je také veľké ako Ivanka pri Dunaji.

Čo študuješ?

Študujem filmovú dokumentaristiku na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Dokončila som prvý ročník magisterského štúdia, no tento rok tam mám prerušené štúdium. Bola som jedna z tých šťastnejších maturantov, ktorí vedeli, čo chcú v živote robiť – fascinuje ma život a vedela som, že ma baví dokumentovať ho a tak sa médium videa zdal ako ideálny spôsob na zaznamenávanie.

Čo ťa priviedlo do Kolégia? 

Kolégium som často navštevovala, lebo tu študovala moja kamarátka Veronika Bruncková. Tunajší život a náhľad na svet ma tak začal lákať. Uvedomovala som si, že vo svojich filmoch by som mala niekedy zastávať svoje postoje a názory, no nie vždy som mala jasno v tom, aké a či vôbec sú. Z toho prirodzene vyplývala potreba nájsť to správne smerovanie v mojich neistých postojoch.

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo? 

Prvé týždne som sa dosť bila s tým, že môže existovať jedna objektívna pravda, ktorú už pravdepodobne objavil predo mnou niekto múdrejší, že nie na všetko existuje moja subjektívna odpoveď. Dnes už tento fakt prijímam a snažím sa s ním pracovať – moje subjektívne interpretácie pravdy si vždy nájdu svoje miesto v témach spojených s umením.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Je to veľmi ťažké vybrať si ten najlepší. Niektoré zážitky ani neunesú tieto riadky – sú také intenzívne, že ich treba zažiť osobne. Oslava mojich menín bola veľmi pamätná, rada spomínam na strihanie vlasov druhým ľuďom v Kolégiu či na tie chvíle, keď večer sedíme v kuchyni pri palacinkách. No najväčší zážitok mám zo semináru, ktorý sme strávili pri svetle sviečok, lebo v kaštieli vypadla elektrina.

Ako tráviš voľný čas? 

Rada objavujem neobjavené – napĺňa ma, keď môžem robiť niečo mne ešte nepoznané. Najlepším spôsobom na to je pre mňa cestovanie. A tak rada podnikám výlety do zahraničných či blízkych miest, kde sa hrám na chameleóna a tvárim sa, že patrím k domácim.

Kto ťa inšpiruje? Kto je tvojim vzorom? 

Veľmi ma inšpiruje Gilbert Keith Chesterton, anglický spisovateľ, prezývaný „majster paradoxu“. Niekedy mám pocit, akoby som ho dávno poznala a teším sa na naše prvé stretnutie. Témy, o ktorých píše sú nadčasové, jeho paradoxy mi miestami vyrážajú dych a vyvádzajú moje myšlienky mimo zaužívané chodníčky.

Tvoje motto/obľúbený citát?

Bude to práve citát od Chestertona, vďaka nemu som začala nahliadať na svet a na svoje priority iným spôsobom. Cieľom cestovania nie je vkročiť do cudzej krajiny; cieľom je nakoniec vkročiť do vlastnej krajiny ako do cudzej. Znamená pre mňa aj to, aby som nachádzala v obyčajnostiach neobyčajnosti.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti? 

Chcela by som pokračovať v tvorení vizuálneho obsahu – videa, fotografie, či grafiky – inšpirovať sa počas ciest v zahraničí a to všetko, aby som v konečnom dôsledku pomohla reprezentovať Slovensko ako krajinu s obrovským potenciálom.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Keby som mala čarovný prútik, priala by som si, aby sme si osvojili kritické myslenie. Keby to tak šlo zo dňa na deň. Ale dobre, že nejde, lebo tak sa to nedá dosiahnuť. V mnohom sme skeptickí a chápem, že ide o niečo, pri čom potrvá roky, kým sa zmení k lepšiemu. No mali by sme byť skôr zdravo frustrovaní vďaka kritickému mysleniu a zároveň optimistickejší. Mohli by sme si tak spočítať plusy a mínusy a vyšlo by nám rovná sa väčšine, či menšine, pričom by zobáčik smeroval s výzvou na nás, lebo je to úlohou nás priložiť ruku k tomu obrovskému dielu menom Slovensko.

Akú superschopnosť by si chcela mať? Prečo?

Neviem sa rozhodnúť medzi bilokáciou a teleportom – hm, no vyhráva u mňa teleport. Jednoducho preto, že by som mohla dosť ušetriť, aj keď mám rada proces cestovania. Niekedy viac ako jeho cieľovú destináciu. Tým by sa cestovanie pre mňa nestalo bezvýznamným, ale cestovať by som mohla aj so schopnosťou teleportu a mať stále všetky jeho benefity.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa teba každý prečítať? Prečo?

Veľmi ma zaujali knihy od Joyce Meyer, ktoré spájajú kresťanstvo a produktivitu. Vďaka jej knihám som si vedela vybudovať kvalitné návyky a premeniť dary, ktoré mám od Boha tak, aby boli prospešné nielen mne, ale aj mojej blízkej spoločnosti.

Ktorý film ťa najviac zasiahol?

Pre mňa bol inšpirujúci film In time, ktorý akoby vyjadruje myšlienku memento mori. Odvtedy sa inak pozerám na to, ako trávim svoj čas. Veľmi ma zasahuje seriál Black Mirror – obsahuje podnetné témy, ktoré sa podľa mňa čoskoro stanú prítomnými, preto ma baví sa nad nimi zamýšľať a tak nejak sa na ne akoby pripraviť.

Aká hudba sa ťa najviac dotýka?

Vždy sa teším z toho, keď vyjde von nový videoklip kapely Ok Go. Ich tvorba je vždy originálna a sú známi nápaditými videoklipmi. Ťažko opisovať – treba to vidieť na vlastné oči. A ich hudba je alternatívna – aj ja mám rada alternatívne žánre, najlepšie s takými zvukmi, rytmami a ich kombináciami, ktoré ma vytrhnú z bežného diania a dajú mojím zážitkom novú príchuť. Okrem toho sa mi páči britská hudobná scéna s menami ako Dan Croll, James Bay a kapelami Amber Run, Seafret a pod. a iné indie, folk, electronic či pop rock.

By Matúš Hagara

Filip Bednár

Priezračná duša, ktorá vždy tiahne na podstatu. Milovník britskej literatúry, hľadač krásy v maličkostiach, nečakane dobrý kuchár a srdcom i rukami pravý barista: ako robí stromčeky na kapučíne, by ste mohli pozorovať aj dve hodiny. Zoznámte sa s naším drahým Filipom.


Odkiaľ pochádzaš? 

Som z Prešova.


Čo študuješ?

Zatiaľ žurnalistiku na Univerzite Komenského. Zaviala ma tam túžba písať a tvoriť aj záľuba v literatúre. Tú by som chcel ďalej študovať v zahraničí.


Čo ťa priviedlo do Kolégia? 

Ľudia z Kolégia, ktorých som spoznal. Chcel som byť súčasťou toho, čo žili. Skutočne som teraz v kolektíve, v ktorom ľudia majú nápady a nadšenie pre to, čo robia alebo chcú robiť. Medzi nimi je jednoduchšie byť tiež taký. Lákali ma aj myšlienky akademického piliera, kde sa na morálnej filozofii učí, ako byť šťastný. Taktiež som chcel odísť z takej bežnej všednosti, ktorú som žil a môžem povedať, že teraz naozaj žijem úplne nevšednú všednosť. A neviem odolať pokušeniu napísať, že ma pritiahla krása.


V čom ťa Kolégium najviac zmenilo? 

Priučilo ma a stále ma učí tri zaujímavé veci: ceniť si čas, byť ticho a vedieť prehovoriť. Začal som byť veľmi vyberavý v tom, do čoho svoj čas dám, najmä čo sa týka vzdelania a práce; na druhej strane, naučil som sa naplno a bez výčitiek ho venovať vzťahom a odpočinku. Hodnotu ticha som nielen pochopil, ale aj prežil počas víkendu v Sampore na duchovnej obnove u benediktínov. A vedieť prehovoriť sa učím deň čo deň, veľa mi dal hneď prvý leadership víkend.


Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Predvianočné dni, čas v rakúskom Gamingu, návšteva v dome majstra Záborského… Ale veľa krásnych zážitkov je v takých malých chvíľach, ktoré vďaka ľuďom tu niekedy ani neviem na konci dňa porátať. Snáď spomeniem ešte prvý nedeľný večer, čo sme tu boli, keď sme hrali hotový polhodinový muzikál po tom, čo sme sa iba v piatok dozvedeli, že ho máme vytvoriť. Bol to taký malý zázrak, uvedomil som si, aké veľké veci sú možné a to som bol v Kolégiu asi iba piaty deň. Ešte dúfam, že vďaka Katkiným hodinám spevu si raz poviem, že nič nie je nemožné.


Ako tráviš voľný čas? 

Asi sa to nevolá voľný čas, ale keď mám niekedy voľnejší víkend, viem si oddýchnuť za kávovarom v kaviarni. Inak si čítam knižky, takých tých literárnych majstrov, ich klasiku. Verím, že čoskoro to nebude súčasť môjho voľného času, ale študijného. Z času na čas si ešte zapnem TEDx Talks, gúglim básničky a rád pozerám Disneyho rozprávky.


Kto ťa inšpiruje? Kto je tvojim vzorom? 

Každý, kto si vie zaumieniť, že ide do dňa s tým, aby ho prežil pre druhých. Je náročné mať čosi hodnotné a chcieť tým iných povnášať. Na konci dňa som vždy inšpirovaný ľuďmi, ktorí boli schopní nastaviť svoju optiku na iných, ktorí dokázali zazdieľať kúsok svojho srdca alebo ktorí sa aj so všetkou nedokonalosťou nebáli zachovať autenticky.


Tvoje motto/obľúbený citát?

Nejagá sa všetka zlata krása. J. R. R. Tolkien


Čo by si chcel robiť v budúcnosti? 
Snažím sa ujasniť si to. Vnímam, že ma škrie súčasný stav školstva, že by ma napĺňalo učiť a formovať mladých ľudí, keď ja už nebudem jedným z nich a že ma priťahuje umenie, najmä literatúra. Snáď jedno s druhým dokopy a uvidíme.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 
Chcel by som, aby každý učiteľ mal zapálenie pre to, čo robí. A nie iba pre učenie svojho fachu, ale aby vnímal študentov ako jedinečné osobnosti, ktorým môže pomôcť porásť. Každý by mal mať zapálenie pre svoju prácu, ale ja vidím v zanedbanom školstve prameniť väčšinu našich spoločenských problémov. Aj zmeny školského systému a legislatívy sú dôležité, ale učitelia sú základné uhlíky a tie majú horieť.

Ktorý film ťa najviac zasiahol?

Dead Poets Society má všetko, čo aspoň ja hľadám v dobrom filme. :)

 

Ktoré knihy (okrem Biblie) by si mal podľa teba každý prečítať? Prečo?

Malého princa, lebo v ňom každý nájde taký kúsok múdrosti, aký potrebuje. Etiku Nikomachovu, lebo v dnešnom svete si treba pripomínať, že šťastie je možné. A Pána prsteňov každý, kto chce úprimne a s odvahou vykročiť na Cestu. :)

By Matúš Hagara

Kristína Vargová

Študuje umenie, vyzná sa v dejinách, netápa ani v politike. Na máločo nemá svoj názor. Rada sa nájde aj za kávovarom, plní vázy kyticami a občas v kuchyni vykúzli vegánske dobroty.
Odkiaľ pochádzaš?

Pochádzam z Veľkého Šariša.

Čo študuješ? 

Som študentkou dejín a teórie umenia na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Okrem toho, že tento odbor spája množstvo mojich záľub (dejiny, výtvarné umenie, estetika, náboženstvá, ikonografia a ikonológia, atď.), pomáha mi rozvíjať sa v objavovaní krásy a najmä v schopnosti odhaľovať ju aj ostatným.

Čo ťa priviedlo do Kolégia? 

Kolégium som spoznala vďaka môjmu triednemu učiteľovi na gymnáziu, keď nám ponúkal možnosť zapojiť sa do esejistickej súťaže Sofia, ktorú KAN organizuje. Hoci som sa neprihlásila, zaujalo ma, že niečo také vôbec na Slovensku existuje, a zistila som si o Kolégiu viac. Počas prvých rokov na univerzite v Bratislave sa mi pošťastilo spoznať niekoľkých absolventov a študentov KAN, stali sme sa dobrými priateľmi a na základe ich skúseností som usúdila, že ide o dobrý projekt, ktorý ma dokáže posunúť k lepšiemu životu. Veľmi sa mi zapáčilo najmä to, že v KAN nejde o žiadnu honbu za osobným úspechom a motivačné rečičky, ale pomáha spoznať samého seba a uvedomiť si, že cnostný život a hľadanie pravdy je oveľa viac ako kariérny úspech.

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo? 

Kolégium mi nastavilo zrkadlo, ktorému sa nedá vyhnúť a mám pocit, že reálne začínam spoznávať samú seba. Uvedomila som si, aká som, čo mi ide, akých úžasných ľudí mám pri sebe, že dokážem oveľa viac, ako som si myslela. A naopak, aké sú moje zlé vlastnosti a limity, z čoho mám zbytočne strach. Našťastie, mám tu dosť podnetov a aj podpory pracovať na sebe. Prehodnocujem svoje názory a kladiem si nepríjemné otázky, učím sa diskutovať, určiť si priority a držať sa ich. Je to aj výborná škola medziľudských vzťahov, keďže Kolégium je jedna obrovská rodina plná rozdielnych ľudí.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Ak to môžem zovšeobecniť, najväčším zážitkom je určite náš komunitný život: ako sa navzájom povzbudzujeme, staráme sa o seba a obohacujeme si navzájom svoje svety. Najradšej mám naše stretnutia v kuchyni, kedy sa len pri obyčajnom varení večere rozprúdi taká dobrá debata, že je nesmierne ťažké ísť spať pred polnocou.

Ako tráviš voľný čas? 

Zúčastňujem sa kultúrnych akcií, najmä v súvislosti s výtvarným umením, čítam o rôznych témach od politiky cez život v stredoveku, kultúrny priemysel, až po zodpovednosť k životnému prostrediu, a potom tieto témy rozoberám s priateľmi pri káve či pive. Ak mám príležitosť, rada sa vraciam do úlohy baristky. Veľmi ma baví aj paličkovanie, pletenie a iné handmade vytváranie.

Kto ťa inšpiruje? Kto je tvojim vzorom? 

Najradšej sa inšpirujem konaním rôznych ľudí, keď vidím, ako dobre vedia zvládať životné situácie. Verím, že nemusíme byť dokonalí, aby sme mohli byť pre niekoho vzorom, a preto sa mi často stáva, že ostanem v úžase aj z malého gesta úplne cudzieho človeka a prenesiem si jeho prístup do svojho života. Keď mám však pomenovať konkrétny vzor, tak raz chcem mať také láskavé srdce ako Dominik Harman.

Tvoje motto/obľúbený citát?

Dostojevského Krása zachráni svet.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti? 

Chcem pomáhať ľuďom objavovať nepovšimnutú krásu okolo nich a jej hodnotu. Profesijne ma to veľmi ťahá k pamiatkarstvu, s čím sa spája jeden z mojich veľkých snov: zachrániť aspoň jednu pamiatku a vdýchnuť jej nový život.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Nepáči sa mi náš lenivý a neporiadny prístup. Veľakrát vidím, že sa niečo robí len pre efekt, nerozumne a bez ohľadu na skutočný význam danej veci. Preto by som veľmi chcela, aby malo Slovensko čo najviac poctivých angažovaných občanov na tých správnych miestach.

Akú superschopnosť by si chcela mať? Prečo?

Momentálne je pre mňa v kategórii superschopností aj schopnosť vytvoriť si rutinu, pravidelný režim. Vidím, že by mi to veľmi pomohlo s efektivitou práce, no ešte stále sa mi nepodarilo k nej dopracovať.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa teba každý prečítať? Prečo?

Určite si treba prečítať Snyderovu knihu O tyranii, pretože je dobré pripomínať si, že demokracia potrebuje každého z nás. A aby sme nezabudli žiť v úžase nad každodenným životom, odporúčam na inšpiráciu Chestertonove Ohromné maličkosti. Už len pri pohľade na najnovšie vydanie mi vždy napadne, že maličkosti vedia byť ohromne krásne.

By Matúš Hagara

František Bartek

Povzbudivé slovo má vždy poruke, nejaký projekt rozbehnutý, žart naporúdzi, pravdu neúnavne na zreteli, otázku „prečo“ pripravenú a z času na čas aj gitarou kaplnku rozozvučí. K tomu ešte jedno obrovské srdce a takýto je František. Na Univerzite v Ružomberku končí bakálara a do Kolégia, ako sám vraví, ani nemohol neprísť.

 

Odkiaľ pochádzaš?

Dubnica nad Váhom.

Čo študuješ? 

Filozofiu na Katolíckej Univerzite v Ružomberku. Musím priznať, že v maturitnom ročníku som mal veľmi chabú predstavu, čo štúdium filozofie obnáša. Bolo to skôr intuitívne rozhodnutie pre to, čo som mal vždy v sebe – veľa rozmýšľať, rozprávať sa o tom, hľadať pravdu, zamýšľať sa nad podstatou vecí, pýtať sa prečo. V maturitnom ročníku čítal niečo od Augustína a veľmi ma to chytilo za srdce. Rozhodol som sa, že to skúsim a neľutujem. Možno iba to, že som si k tomu nepridal aj niečo ďalšie.

Čo ťa priviedlo do Kolégia? 

Bol to taký postupný proces. Od prvého letáčiku, ktorý ma našiel ešte na strednej, cez “náhodné” stretnutie s Martinom Luteránom na Sampore, kde ma pozval na sériu stretnutí týkajúcich sa teológie tela až po semestrálny program Spoločenstva Ladislava Hanusa v Košiciach. Kolégium bolo takým nejakým prirodzeným vyvrcholením. Ale že prečo? No veď čo môže byť krajšie ako komunita dobrých ľudí, diskusie o živote a pravde (odohrávajúce sa pri stole, v knižnici, na prechádzke k jazeru alebo v sprche) a čítanie diel najrobustnejších (:D) mysliteľov našej civilizácie. K tomu čas na prehodnotenie doterajších a premyslenie a premodlenie ďalších životných krokov. Veď to sa takmer ani nedalo neprísť…

V čom ťa Kolégium najviac zmenilo? 

Pomohlo mi zrieknuť sa doterajšieho prílišného aktivizmu, ktoré bolo na úkor štúdia. Na univerzite som fungoval tak, že popri škole bolo stretko, zbor, senát, UPeCečko a to niekedy až do takej miery, že škola bola popri tom. Niežeby v Kolégiu nebolo čo robiť, ale do veľkej miery mi to pomohlo venovať viac času knižnici a knihám (samozrejme, nielen).

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Ten najväčší neprezradím (:D). Ale napríkad spoločné divadlo – Bratia Karamazovci, môj prvý balet, boli úžasní. Alebo vymyslenie, zorganizovanie a predstavenie vlastného muzikálu v rámci teambuildingu bolo tiež veľmi pekné.

Ako tráviš voľný čas? 

Po prvých dvoch mesiacoch som nevedel, čo slovné spojenie „voľný čas“ znamená, ale postupne zisťujem, že ho mám a rád ho „stratím“ s ostatnými pri filme, na prechádzke k jazeru, pri pudingu alebo fľaši vínka a niekedy dokonca aj pri knihe, ktorú nemusím, ale chcem čítať.

Kto ťa inšpiruje? Kto je tvojim vzorom? 

Boh, Kika, Martin Luterán, Jordan Peterson, Ján Pátos a Samo Hučko, lebo vstáva o 5tej…

Tvoje motto/obľúbený citát?

Už vás nenazývam sluhami; nazval som vás priateľmi.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti? 

Musím priznať, že ešte neviem presne. Ale chcem, aby to bolo niečo, čo prispeje k pozitívnej zmene v spoločnosti, kde využijem potenciál, ktorý mám a keby to robím spolu s priateľmi, tak to by už bolo úplne mega. Možno učiť alebo niečo, čo sa týka vzdelania a formácie mladých ľudí.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Štát aj Cirkev by som viac zameral na rodinu. Kvalitné manželské prípravy a dôraz na manželstvo a rodinu v pastorácii, ale aj zo strany štátnych orgánov, aby sme pomáhali mladým ľudom nielen ľahšie žiť a zakladať si rodiny, ale aj podporovať ich vernosť, motivovať a formovať, aby sa nebáli, ale chceli mať deti a aby si zostali verní. To by bolo super, nie?

Akú superschopnosť by si chcel mať? Prečo?

Ja néééviem, asi žiadnu. Dobre, že sme, akí sme. Teda niežeby nebolo čo zlepšovať, ale keby to dostaneš iba tak lusknutím prsta, tak to by nebolo ono.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa teba každý prečítať? Prečo?

Neviem či existuje knižka úplne pre každého. Ale ak áno, tak možno je to Malý princ :).

 

Aká hudba sa Ťa najviac dotýka?

Závisí od nálady a okolností, ale mám rád inštrumentálne veci. Nejaký ten klavír, husle, čelo. Ale ani gospel a latino nie sú na zahodenie.

By Matúš Hagara