Profily študentov Kolégia – Martin Hošala

Martin pochádza z Podkoníc a po bakalárovi z informatiky na VUT v Brne si do Kolégia odbehol na jednoročné štúdium. Má skvelé analytické schopnosti,  je presvedčivý v diskusii a dokáže trpezlivo vysvetľovať. Príznačné preňho sú aj dobrá vôľa pomôcť, úprimná a žitá viera v Boha a schopnosť ľudí motivovať. Viac Vám o sebe povie sám…

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Viera, priamosť a radosť.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Túžba byť lepším človekom.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Najradšej som niekde s priateľmi a už tak veľmi nezáleží na tom, čo robíme. Rád s nimi pofilozofujem aj zahrám nejakú hru.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Ryan T. Anderson je človek, ktorý dokáže jasne, odvážne, vytrvalo a pokojne obhajovať pravdu, nenechá sa vyviesť z miery výsmechom, či predsudkami a ide mu o skutočné dobro.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Veľmi ružovo (úsmev). Neviem, kam ma Božie cesty zavedú. Momentálne mám v pláne pokračovať v IT a celkom ma láka predstava mať v budúcnosti vlastnú IT firmičku, veľkú rodinu a žiť v komunite.

 

Keby si vo svete mohol zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Zvýšil by som záujem ľudí o filozofiu, najmä metafyziku. Aké sú predsa zaujímavejšie a dôležitejšie otázky, ako čo je to samotná existencia, kde sa vzala a čo nám samotný fakt existencie vôbec niečoho hovorí?

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Rozhodne Biblia, ale to je dielo Božie, tak aby som dal niečo iné, povedzme že Aristotelova Metafyzika. Je to jeden z mnohých príkladov, ktoré krásne ukazujú, že aj pred tisíckami rokov boli ľudia ako my – racionálne bytosti túžiace po hĺbke. Zároveň toto dielo dokáže človeka vyviesť z omylu, že my dnes vieme všetko najlepšie a nie je dôvod čítať staré veľké diela a hľadať v nich pravdu. A niektoré pasáže sú aj veľmi vtipné.

 

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Dobre sa vyspať, ideálne aspoň 9 hodín. Nie že by som si to nikdy neodoprel, ale keď môžem rád si doprajem.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Asi by ma najviac mrzelo, keby zmizla moja motorka. Mám ju už 6 rokov a vždy mi bola dobrým spoločníkom. Zároveň funguje ako hodinky tak by som bol rád, ak by sa ešte dobre využila, či už mnou, alebo potom aj niekým ďalším.

Keby si si mohol vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcel narodiť?

Joj, ťažká otázka, ale keby som to nemal byť ja, tak čo ja viem, Sokrates (úsmev). Skvelý, vtipný človek úprimne túžiaci po pravde a cnostnom živote, ochotný obetovať život za svoje poslanie. A spravil dieru do sveta, ovplyvnil celú západnú filozofiu.

Stredoškolské Kolégium očami Žofie Žarnayovej

Napadlo vám niekedy nehľadieť na veci len svojimi očami, ale aj očami iných? Na veci sa potom vieme pozerať vcelku, pretože každý zdieľa svoj pohľad z miesta, na ktorom stojí. To je vec, ktorú ma naučili oči iných, hlavne oči ľudí, ktorých som spoznala vďaka Kolégiu Antona Neuwirtha. Volám sa Žofia Žarnayová a som študentkou 4. ročníka programu Stredoškolského kolégia na Gymnáziu sv. Moniky v Prešove.

 

O Kolégiu som prvýkrát počula od kamarátky z košického gymnázia, keď ho nepatrne spomenula v rozhovore. Nedalo mi to a chcela som o ňom vedieť viac. Bolo to pre mňa niečo nové a veľmi ma to zaujalo. Predstava diskusií na rôzne témy a hľadania Pravdy bola pre mňa vzrušujúca a súčasne aj celkom strašidelná, keďže nie som výrečný typ človeka. Neskôr som zistila, že Kolégium má svoj program aj na našej škole.

 

Začala som uvažovať nad tým, že sa prihlásim napriek strachu a neznámu, ktoré vo mne toto rozhodnutie vzbudzovalo. Strach kvôli mojej tichej povahe. A neznámo? Túžba po poznaní, ktorá je v každom z nás, ma tiahla až tam, kde by som sa ja sama neodvážila ísť. Táto túžba chcela prekonať môj strach uzavretosti. Chcela otvoriť moju myseľ na iných ľudí, s ktorými sa moja „kolégiovská“ cesta začala, ale aj na ľudí, teda autorov a ich diela, ktoré nás uchvacujú. 

 

Neustála otázka „A prečo?“, ktorou nás Mišo odzbrojuje skoro pri každej konverzácií, nás núti ísť zakaždým viac do hĺbky. Nie len do hĺbky tém, o ktorých sa rozprávame, diel, ktoré skúmame a obdivujeme, ale aj do hĺbky nás samých a vecí, na ktorých každý z nás postavil svoj život a hodnoty. Otázka „Prečo?“ sa stala naším svetlom na ceste za poznaním sveta, života a samých seba. Je lampášom, ktorým si svietime pod nohy, keď kráčame ďalej a ďalej za Pravdou a tiež je tou iskrou, ktorá nás povzbudzuje neustále pokračovať v hľadaní. Súčasne je táto otázka pre nás ako otravný hmyz, ktorý tak ľahko neodoženieme. (Vďaka, Mišo.)

 

Otázka „Prečo?“ sa stala naším svetlom na ceste za poznaním sveta, života a samých seba.

 

Postoje a pohľady každého z nás sa pri diskusiách v  mnohých veciach líšia a súčasne prelínajú. Je až zázračné, ako sa vedia navzájom dopĺňať a to aj napriek tomu, aké kontrastné môžu byť. No k prepájaniu pohľadov do jedného celku sa vieme dopracovať až keď sa naučíme počúvať sa navzájom a brať každý pohľad na vec ako časť skladačky, vďaka ktorej sa všetci spolu priblížime k Pravde. Častokrát musí niekto uvoľniť miesto inej časti skladačky. Toto malé gesto pokory a pochopenia pomáha všetkým napredovať ďalej na ceste k Pravde a hlavne k porozumeniu medzi nami.

 

K prepájaniu pohľadov do jedného celku sa vieme dopracovať až keď sa naučíme navzájom sa počúvať a brať každý pohľad na vec ako časť skladačky.

 

Naša tohtoročná cesta putovania za Pravdou a poznaním sa bohužiaľ už pomaly končí. Ale verím, že v každom z nás začala proces, ktorý sa tak rýchlo neskončí. Každé dielo, text, obraz, film alebo hudba v nás niečo zanechali. Postavy v dielach, autori a ich príbehy sa nám snažili ukázať niečo o tomto svete, o nás samých, o vzťahoch alebo napríklad aj o utrpení. Snažili sme sa vžiť do postáv alebo do tónov hudby. Osvojili sme si načúvanie druhým, ale aj predostieranie svojich vlastných pohľadov s väčšou odvahou, ale stále s láskavosťou a pokorou voči druhým. Ešte stále máme na čom pracovať, ale dostali sme odrazovú plošinu, od ktorej sa môžeme odraziť a ísť ďalej.

 

Osvojili sme si načúvanie druhým, ale aj predostieranie svojich vlastných pohľadov s väčšou odvahou.

 

Dúfam, že aj s pomocou týchto pár nedokonalých riadkov sa môžem aspoň trocha odvďačiť ľuďom, ktorí nám cez Kolégium venovali svoj čas a snažili sa nás otravnou otázkou „Prečo?“ donútiť zamyslieť sa nad vecami, ktoré nás postupne premieňali v lepších ľudí. Ďakujeme!

Profily študentov Kolégia – Lucia Duľová

Lucka dokáže človeka s ľahkosťou povzbudiť, aj potešiť. Táto rodená Košičanka sa rada podelí o svoje úvahy či dilemy, nad ktorými sa pri štúdiu práva zamýšľa. Prekonáva sa pri rannom behu a popri plnení si povinností sa podchvíľou pokochá výhľadom z balkóna na park. V komunite sa nám stará o dochvíľnosť a viac sa o nej dozviete v nasledujúcom rozhovore…

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Hravá povaha, študijný apetít a večne stratený mobil.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Túžba si v období vstupu do “dospelosti” veci poriadne premyslieť. Pri prechode zo strednej na výšku človek už oveľa viac preberá smerovanie svojho života.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

V prírode, s priateľmi, pri knihách.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Moji učitelia, pre ich múdrosť a poctivosť myslenia. A moji priatelia.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Radostne.

 

Keby si vo svete mohla zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Bezzmyselnosť.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Kniha To Kill a Mockingbird, pretože pri nej som sa prvý krát  do knihy ponorila hlbšie. Preberali sme ju na predmete anglická a americká literatúra, postavy sme komplexne analyzovali a skúmali sme i dejinný kontext. Vždy som rada čítala, ale tu som objavila že sa dá ísť ďalej ako si len knihu prečítať.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Súkromnú tanečnú párty sama so sebou na svojej izbe.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Mobil, lebo ma vie spojiť s mojimi priateľmi aj ak nie sme na jednom mieste a krížik ktorý mi bol darovaný pri krste.

 

Keby si si mohla vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcela narodiť?

Ako Sofia z knihy Sofiin svet (pozor, nepomýliť so Sofiinou voľbou, čo je dráma, v ktorej by som sa isto nechcela ocitnúť). Prečo ? Lebo mi je občas ľúto že som si niektoré zaujímavé otázky nezačala klásť skôr, a prejsť si filozofickým kurzom, ktorým si prešla Sofia už v jej veku, to by bolo skvelé dobrodružstvo.

Profily študentov Kolégia – Katarína Adamčáková

Spleť hravosti a pružnosti, získanej divadelnými skúsenosťami, rozvážnosť a empatickosť šmrncnutá vyštudovanou psychológiou a k tomu vždy trefná priamosť. To je naša Katka. Táto hlboká duša k nám zavítala z Bystrého na východe Slovenska. Svoje spisovateľské vlohy uplatňuje, okrem iného, aj na našom webe a improvizačnými hereckými výstupmi každodenne rozveseľuje komunitu. Viac Vám o sebe Katka povie v nasledujúcich riadkoch…

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Schopnosť vyjadriť sa, dramatickosť a rúž.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Vnímala som, že mi chýba niečo, čo mi škola nemohla dať, a že chcem rásť ako človek. Tiež som som si chcela dopriať čas nad všetkým sa zamyslieť a spoznať nových ľudí.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Je to rôzne – písaním, tancom, pri dobrej knihe, na prechádzke a v spoločnosti blízkych ľudí.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Inšpiratívni sú pre mňa ľudia, s ktorými sa bežne stretávam preto, že mi často sprostredkúvajú to, čo potrebujem aktuálne počuť.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Chcela by som využiť dary a talenty, ktoré som dostala. Tiež by som rada mala rodinu a prácu, ktorá ma bude napĺňať. 

 

Keby si vo svete mohla zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Aby ľudia viac počúvali – Boha, iných i svoje vnútro.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Veľmi ma zasiahlo predstavenie Búrka od Ostrovského, ktoré sme v Divadle Christoffer hrali. Počas nácvikov, no najmä po premiére som si uvedomila, že aj ten najnamahávejší výstup na horu na konci stojí za to.

Ak ide o knihy, ťažko sa mi vyberá jedna. V poslednej dobe ma veľmi oslovili knihy Buď, kde si (Štepán Smolen), Listy o sebavzdelávaní (Romano Guardini), Ako budovať pozitívne vzťahy (Len Kofler) a Thulkandra (C.S. Lewis).

Z hudby sú to najmä pesničky od Simy Martausovej, či Piotra Rubika.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Pokochanie sa pekným výhľadom.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Neviem, či sa to dá nazvať ako súkromné vlastníctvo, no najvďačnejšia som za moje vzťahy s blízkymi.

Ak by som predsa len mala vybrať niečo hmotné, tak by to bol môj denník. Keď si doň píšem, pomáha mi to utriediť si myšlienky. Keď sa k nemu spätne vraciam, môžem si pripomenúť skvelé zážitky a ‘stretnúť’ moje mladšie ja, čo je niekedy celkom úsmevné.

 

Keby si si mohla vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcela narodiť?

Tak nad tým rozmýšľam, že asi ako ja. Lebo aj keby som sa narodila ako niekto iný, nevedela by som to, lebo už by som to nebola ja, ale niekto iný.

 

(Ďakujem Anežke, že som si úvod nemusela písať sama.) 

Profily študentov Kolégia – Samuel Mračka

Pochádza z Bratislavy, má štýl a pri tanci rád vykrúti nejednu dievčinu. Debatovať s ním môžete o všetkom možnom; vie počúvať, má prehľad o zahraničnom dianí, no rád sa podelí aj o príhody zo svojho života. Obľubuje večerné prechádzky, dobrý jazz a z filmov najmä film noir. V Kolégiu je na dvojročnom programe a v komunite dbá o našu dochvíľnosť. Predstavujeme Vám Samuela Mračku. 

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Libertariánske názory, láska k diskusii, prehnané používanie anglických slov.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Túžba po rozhľade a hľadanie cieľa; profesionálneho aj osobného.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

V prítomnosti priateľov.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Hocikto, kto z vlastných síl niečo vybudoval.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Neisto, ale optimisticky.

 

Keby si vo svete mohol zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Odstránil by som ľudskú tendenciu vyhýbať sa spochybneniu vlastných presvedčení.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Vybrať si jedno dielo nie je asi ani možné, keďže rôzne diela ma zasiahli v rôznych úsekoch života. Naposledy to bola kniha Gentleman in Moscow od Amora Towelsa. Jeden z jej odkazov bol, že aj zo zúfalej situácie sa človek vždy musí snažiť vyťažiť to dobré, a myslím si, že práve toto mi často pomohlo preniesť sa cez nepríjemné a ťažké časy.

 

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Espresso.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Krabica v ktorej mám uložené staré fotky a mementá, asi celkom bezcenné, ich jediná hodnota je sentimentálna.

 

Keby si si mohol vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcel narodiť?

Som (relatívne) spokojný s tým, kým som, a v akej dobe žijem. Chcel by som sa narodiť ako ja… možno len trocha ďalej na západe.

Charizmatická obnova opradená predsudkami

Prinášame Vám ďalšiu Svoradovskú prednášku. Keďže sme všetci doma, aj prednáška príde až k nám – bude online.

Spolu s Julom Slovákom si posvietime na charizmatickú obnovu v Cirkvi. Ako vznikla katolícka charizmatická obnova? Ako môže byť Duch svätý normálnou súčasťou života kresťana? Ako možno prakticky využívať duchovné dary?

Julo nám o charizmatickej obnove porozpráva z historického aj súčasného pohľadu, bude to teoretické aj praktické. Zároveň sa budete môcť pýtať otázky, takže ešte aj interaktívne.

Uvidíme sa už v stredu 29. 4. 2020 o 17:00 na Facebookovej stránke Kolégia, kde bude Svoradovská prednáška naživo vysielaná.

riaditeľ projektu Godzone, líder kapely ESPÉ

Julo Slovák

O Svoradovských prednáškach

Svoradovské prednášky sú pravidelné prednášky a diskusie pre verejnosť, ktoré organizuje Kolégium Antona Neuwirtha. Odohrávajú sa na bratislavskom internáte Svoradov – na mieste, kde sa počas komunizmu stretávali šikovní angažovaní študenti a potajme spoločne premýšľali a diskutovali o vlastnej angažovanosti v duchu katolíckej viery a o lepšej vízii pre našu krajinu.

Cieľom prednášok je vzbudiť medzi Slovákmi záujem o spoločnosť, ľudí aj svet – aby sme sa nad vecami zamýšľali a vďaka tomu žili plnohodnotnejší život. Lebo poznanie a vzdelávanie je dobré a krásne.

Tešíme sa aj na Vás!

Ak sa chcete čokoľvek spýtať, napíšte nám, prosím, na info@kolegium.org.

 

Profily študentov Kolégia – Alexandra Chovancová

Nemôžete ju prehliadnuť, pretože ona neprehliadne vás a rada vám venuje pozornosť. Záleží jej na vzťahoch a nebojí sa načať aj ťažké témy, čo pri spoločnom živote v komunite veľmi oceňujeme. Inšpiráciu pre prežívanie svojej ženskej spirituality čerpá z príbehov žien, ktoré modlitbou, jemnosťou a láskou pohli svet k lepšiemu. Saška pochádza z Košíc, hrdo sa hlási k saleziánskej mládeži a aktuálne študuje logopédiu na Pedgogickej fakulte UK. 

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Otázky, symboly, srdce.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Túžba hľadať a poznávať Pravdu – je to klišé, ale je to tak (úsmev). Pritiahla ma aj komunita ľudí, ktorým úprimne záleží na tom, aby išli do hĺbky a zároveň majú otvorené srdce pre druhého. Komunita, ktorá zdieľa podobné hodnoty a v rámci nej sa môžeme navzájom obohacovať. Kolégium mi prišlo ako skvelá príležitosť siahnuť po skutočne dobrých dielach a rozprávať sa o nich s ľuďmi, ktorí majú záujem.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Najradšej trávim svoj čas na chate s rodinou, kde môžem pomôcť v záhrade, alebo si len tak ľahnúť na trávu a čítať, prípadne sa zatúlať v lese so psom. Moja extrovertnejšia časť však rada trávi čas s priateľmi na turistike, alebo v kaviarni.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Mnohí sú inšpiratívni, ale vymenujem tých, ktorí v tomto smere do značnej miery zmenili môj život:
Ben Carson svojou v knihou Zlaté ruky významne ovplyvnil môj pohľad na vzdelanie a vieru. Vďaka tomu vo mne vznikla túžba pracovať v zdravotníctve a učiť sa tak, aby som nebola závislá od školy, ale aby som si sama vyhľadávala a študovala veci, ktoré ma zaujímajú.
Moja prababka bola pre mňa vzorom živej viery.
Moja mamka tým, že aj napriek všetkým ťažkostiam, ktoré ju trápia už od detstva, zostala verná rozumu a na veci sa vie pozrieť s nadhľadom. Je pre mňa vzorom silnej ženy. Naučila ma mnoho vecí do života, ktoré si v knihách neprečítam.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Verím, že budem naplnená láskou, aby som mohla napĺňať tých ostatných. A takisto, to čo študujem je pre mňa úchvatné, vidím v tom zmysel a veľmi sa teším na prácu logopedičky. 

 

Keby si vo svete mohla zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Ľudskú potrebu vyjadrovať svoju nezávislosť a všemohúCNOSŤ.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Z kníh: Jana Eyrová, pretože kvôli nej som zistila, že existuje kniha, ktorá dokáže tak presne pomenovať to, čo vnímam. A tak sa vo mne zrodila túžba čítať dobré knihy.
Z divadla: balet Chaotica, lebo vďaka nemu som v sebe objavila lásku k divadlu, kam som začala chodiť pravidelne.
Z obrazov: Márnotratný syn od Rembrandta, pretože hovorí jazykom mne najbližším o Božom milosrdenstve a zároveň je skvelou príležitosťou na reflexiu o tom, ktorá z postáv som ja.
Ikona Najsvätejšej Trojice od Rubleva, pretože mi pomáha si uvedomovať, že modlitba je stretnutie.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Kávu s priateľmi, osobnú modlitbu a čokoládu.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Listy od môjmu srdcu blízkych ľudí. Myslím, že dôvod je jasný (úsmev).

 

Keby si si mohla vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcela narodiť?

Ako Alexandra, ktorá by sa narodila niekedy okolo roku 1837 v Taliansku, blízko Mornese a mohla by sa stať priateľkou Márie Dominiky Mazzarellovej. Rada by som mala za priateľku svätú. Super ale je, že to môžem aj teraz. Tak by som zostala tým, kým som, veď predsa každé obdobie a každý človek má vlastné strasti i radosti.

Profily študentov Kolégia – Matej Moško

Matej je hrdý Bratislavčan, má rád knihy, šport a spoločnosť. Ocení zábavu, zahrá si na klavíri, či gitare. Vždy si rád zatancuje, najmä na disco hity. Pobaví Vás svojím zmyslom pre humor, a dohovoríte sa s ním po francúzsky aj nemecky. Popri Kolégiu študuje fyziku na Univerzite Komenského a viac Vám o sebe povie sám…

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Šport, veda, literatúra.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Chcel som systematicky získať kvalitné humanitné vzdelanie súbežne so štúdiom na vysokej škole.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Cvičením, čítaním, alebo s kamarátmi.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Akademici v kolégiu. Inšpiratívne je ich kvalitné vzdelanie, poriadok v hlave čo sa týka filozofických problémov, a dobré ľudské charaktery.

 

Keby si vo svete mohol zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Znížil by som citlivosť ucha na vysoké frekvencie, aby som nemusel počuť pískajúce komáre.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Kniha Thomas Hardy – Tess z d’Urbervillovcov, pretože bola neskutočne dobre napísaná. Úplne som sa zžil s danými postavami. Najlepšie boli samotné dialógy, tam som až žasol, ako geniálne to Hardy vystihol.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Vždy si pozriem highlighty z tenisových turnajov.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Mám jednu vzácnu, starú, krásne zdobenú knihu francúzskej poézie, ktorú som dostal od svojej profesorky francúzštiny.

 

Keby si si mohol vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcel narodiť?

Napoleon. Obdivuhodná je jeho osobnosť, ktorou magnetizoval toľkých ľudí, a hlavne jeho sila vôle, ktorá ho nikdy neopustila.

Spolu v čase korony

 

Komunita vysokoškolského programu Kolégia Antona Neuwirtha už tri týždne žije uzatvorená pred svetom v snahe chrániť zdravie svojich členov a prispieť k celosvetovému boju s vírusom SARS-CoV-2. Zároveň pokračujeme v spoločnom štúdiu, žití intenzívnej kresťanskej komunity a duchovnom živote.

 

Každý člen komunity má právo sa rozhodnúť, či zostane v kaštieľnej karanténe alebo sa radšej vráti domov, pričom Kolégium toto jeho rozhodnutie rešpektuje. Aj študenti, ktorí sa vrátili domov, však pokračujú v akademickom živote: študovaním textov, písaním esejí, ako aj prostredníctvom online pripojenia na semináre, tutoriály, kolokviá. V modlitbách a myšlienkach sa pravidelne spájame, aby sa nestratila ani naša komunitná, ani duchovná jednota.

 

Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme obmedzili kontakt s vonkajším svetom na minimum: členovia organizačného tímu pracujú zo svojich domovov, akademici ostávajú v domácich karanténach, odkiaľ sa presúvajú ku študentom na semináre, kolokviá prebiehajú online, nákupy robia raz za týždeň pre všetkých vybraní členovia komunity, pravidelne sú dezinfikované spoločné priestory v kaštieli, študenti sa nepohybujú medzi inými ľuďmi. Uvedomujeme si, že stále je tu isté riziko a nemáme ani nemôžeme mať všetko pod úplnou kontrolou. 

 

Po dôslednom zvážení vedenia Kolégia aj študentov si myslíme, že komunita v kaštieli momentálne ponúka po fyzickej aj psychickej stránke jedno z najbezpečnejších prostredí – aj vzhľadom k tomu, že mnohí príbuzní študentov musia naďalej chodiť do práce alebo sú vystavovaní stretnutiam s inými ľuďmi.

 

Rozhodnutím pokračovať v študijnej komunite na seba preberáme nielen zodpovednosť jeden za druhého v čase, keď sme zdraví, ale aj v prípade, že niekto z nás ochorie. Ak by taká situácia nastala, máme v priestoroch kaštieľa vyčlenené miesto oddelené od ostatných, kde sa o chorého člena komunity budeme vedieť postarať.

 

Kolégium vzniklo preto, aby pomáhalo mladým ľuďom dozrievať v osobnosti. Každá kríza testuje náš charakter a je príležitosťou pre skutočný rast. Je požehnaním, že aj v tejto kríze si môžeme navzájom pomáhať stať sa lepšími.  Za toto požehnanie ďakujeme mnohým, obzvlášť rodičom našich študentov a donorom Kolégia. Vďaka Vám sa táto kríza môže stať pre študentov KAN dôležitou prípravou pre ďalšie a väčšie krízy, ktoré ich v živote ešte čakajú.

 

Odovzdávame všetkých našich blízkych, seba navzájom, celú kolégiovskú rodinu a celé Slovensko do rúk Božích a prosíme Pannu Máriu, Stolicu Múdrosti, o orodovanie, aby sme zostali verní nášmu poslaniu a žili každý deň na väčšiu slávu Božiu.

 

Martin Luterán, rektor

Profily študentov Kolégia – Eva Ščobáková

Je odvážna, má zmysel pre dobrodružstvo, vie si vychutnať dobrú knihu pri šálke čaju a má rada výzvy. Niekoľko rokov sa venovala baletu, chodila na policajnú strednú školu, je hrdá skautka a vo voľnom čase robí s kamarátmi ohňové šou. Pikoškou o Evke je to, že je historicky prvou zahraničnou študentkou Kolégia – pochádza z malej dedinky na severe Moravy. Čítajte a dozviete sa viac…

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Vždycky jsem milovala tanec a sport. Nikdy neodmítnu žádné dobrodružství. Většinou jsem energická, ale nesoustředěná.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

O Kolégiu jsem se dozvědela z jedné přednášky, kterou měl Martin Luterán v Čechách. Přivedla mě touha po vzdělání. Chtěla jsem přijít do společnosti lidí, kteří mají stejné zájmy jako já, a zlepšit si své kritické myšlení.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Nejradši mám večery strávené tancem.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Můj táta, protože vždycky dokáže dávat a neočekává nic nazpět.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

V budoucnu bych ráda měla rodinu a žila na venkově.

 

Keby si vo svete mohla zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Chtěla bych, aby byli všechny domy ekologické.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Labyrint světa a ráj srdce od Komenského, protože snad každá věta v tomto díle je naprostá pravda.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Dlouhou horkou sprchu.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Nemám konkrétní věc. Mám velice ráda svoji knihovnu a svoje oblečení.

 

Keby si si mohla vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcela narodiť?

Vždycky jsem chtěla být Hermiona, protože pro mě představuje ideu ženské hrdinky; je sečtělá a chytrá (někdy až moc) a zároveň odvážná a nebojácná.