Spolu v čase korony

 

Komunita vysokoškolského programu Kolégia Antona Neuwirtha už tri týždne žije uzatvorená pred svetom v snahe chrániť zdravie svojich členov a prispieť k celosvetovému boju s vírusom SARS-CoV-2. Zároveň pokračujeme v spoločnom štúdiu, žití intenzívnej kresťanskej komunity a duchovnom živote.

 

Každý člen komunity má právo sa rozhodnúť, či zostane v kaštieľnej karanténe alebo sa radšej vráti domov, pričom Kolégium toto jeho rozhodnutie rešpektuje. Aj študenti, ktorí sa vrátili domov, však pokračujú v akademickom živote: študovaním textov, písaním esejí, ako aj prostredníctvom online pripojenia na semináre, tutoriály, kolokviá. V modlitbách a myšlienkach sa pravidelne spájame, aby sa nestratila ani naša komunitná, ani duchovná jednota.

 

Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme obmedzili kontakt s vonkajším svetom na minimum: členovia organizačného tímu pracujú zo svojich domovov, akademici ostávajú v domácich karanténach, odkiaľ sa presúvajú ku študentom na semináre, kolokviá prebiehajú online, nákupy robia raz za týždeň pre všetkých vybraní členovia komunity, pravidelne sú dezinfikované spoločné priestory v kaštieli, študenti sa nepohybujú medzi inými ľuďmi. Uvedomujeme si, že stále je tu isté riziko a nemáme ani nemôžeme mať všetko pod úplnou kontrolou. 

 

Po dôslednom zvážení vedenia Kolégia aj študentov si myslíme, že komunita v kaštieli momentálne ponúka po fyzickej aj psychickej stránke jedno z najbezpečnejších prostredí – aj vzhľadom k tomu, že mnohí príbuzní študentov musia naďalej chodiť do práce alebo sú vystavovaní stretnutiam s inými ľuďmi.

 

Rozhodnutím pokračovať v študijnej komunite na seba preberáme nielen zodpovednosť jeden za druhého v čase, keď sme zdraví, ale aj v prípade, že niekto z nás ochorie. Ak by taká situácia nastala, máme v priestoroch kaštieľa vyčlenené miesto oddelené od ostatných, kde sa o chorého člena komunity budeme vedieť postarať.

 

Kolégium vzniklo preto, aby pomáhalo mladým ľuďom dozrievať v osobnosti. Každá kríza testuje náš charakter a je príležitosťou pre skutočný rast. Je požehnaním, že aj v tejto kríze si môžeme navzájom pomáhať stať sa lepšími.  Za toto požehnanie ďakujeme mnohým, obzvlášť rodičom našich študentov a donorom Kolégia. Vďaka Vám sa táto kríza môže stať pre študentov KAN dôležitou prípravou pre ďalšie a väčšie krízy, ktoré ich v živote ešte čakajú.

 

Odovzdávame všetkých našich blízkych, seba navzájom, celú kolégiovskú rodinu a celé Slovensko do rúk Božích a prosíme Pannu Máriu, Stolicu Múdrosti, o orodovanie, aby sme zostali verní nášmu poslaniu a žili každý deň na väčšiu slávu Božiu.

 

Martin Luterán, rektor

Profily študentov Kolégia – Eva Ščobáková

Je odvážna, má zmysel pre dobrodružstvo, vie si vychutnať dobrú knihu pri šálke čaju a má rada výzvy. Niekoľko rokov sa venovala baletu, chodila na policajnú strednú školu, je hrdá skautka a vo voľnom čase robí s kamarátmi ohňové šou. Pikoškou o Evke je to, že je historicky prvou zahraničnou študentkou Kolégia – pochádza z malej dedinky na severe Moravy. Čítajte a dozviete sa viac…

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Vždycky jsem milovala tanec a sport. Nikdy neodmítnu žádné dobrodružství. Většinou jsem energická, ale nesoustředěná.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

O Kolégiu jsem se dozvědela z jedné přednášky, kterou měl Martin Luterán v Čechách. Přivedla mě touha po vzdělání. Chtěla jsem přijít do společnosti lidí, kteří mají stejné zájmy jako já, a zlepšit si své kritické myšlení.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Nejradši mám večery strávené tancem.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Můj táta, protože vždycky dokáže dávat a neočekává nic nazpět.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

V budoucnu bych ráda měla rodinu a žila na venkově.

 

Keby si vo svete mohla zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Chtěla bych, aby byli všechny domy ekologické.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Labyrint světa a ráj srdce od Komenského, protože snad každá věta v tomto díle je naprostá pravda.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Dlouhou horkou sprchu.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Nemám konkrétní věc. Mám velice ráda svoji knihovnu a svoje oblečení.

 

Keby si si mohla vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcela narodiť?

Vždycky jsem chtěla být Hermiona, protože pro mě představuje ideu ženské hrdinky; je sečtělá a chytrá (někdy až moc) a zároveň odvážná a nebojácná.

Profily študentov Kolégia – Pavol Sklenka

Pali, rodený Košičan, sa tento rok naplno venuje Kolégiu. Vie si vychutnať drobné radosti života ako napríklad dobré čítanie pri káve. Sám rád píše a vie sa na svet pozrieť aj menej konvenčným pohľadom. Je dobrým partnerom vo vášnivých diskusiách, kde sa nebojí oponovať a namietať. Je pedant a azda aj vďaka bicyklu stíha všetky svoje povinnosti s prehľadom. Viac sa Vám predstaví už on sám…

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Nikdy neodmietnem šálku dobrej kávy. Stále sa dokážem pozrieť na vec z mnohých pohľadov. Náhodní ľudia sa ulici sa so mnou radi rozprávajú (neviem prečo).

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Do Kolégia ma priviedla túžba odísť z domu a dozvedieť sa viac o histórii a filozofii západnej civilizácie.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Najradšej trávim čas pri kvalitnej knihe či filme, alebo keď sa len tak môžem ísť previesť na bicykli.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Inšpiratívni sú pre mňa všetci ľudia, ktorí vstávajú ráno pred šiestou.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Neviem, čo so mnou bude o rok, tak nechcem špekulovať o svojej budúcnosti.

 

Keby si vo svete mohol zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Zabránil by som tomu, aby mačky boli tučné.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Bol to určite Cudzinec (Albert Camus), ktorý svojím portrétom skutočnosti a reality otvoril dvere do sveta, ktorý vie byť veľmi blízky. Otvárajú sa v ňom otázky, ktoré trápia hádam každého a svojou nadčasovosťou presahuje rámec svojho obdobia.

Z maľby možno ešte Vampýr od Muncha pre svoju hlbokú intimitu, ktorú zobrazoval spolu s beznádejou.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Najskôr asi dobré pivko po dlhom dni.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Povedal by som, že bicykel. Už sme nejako zrástli dokopy.

 

Keby si si mohol vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcel narodiť?

Rád by som bol mačka a vyhrieval sa na slniečku.

Profily študentov Kolégia – Lukáš Trizuljak

 

Lukáš je skvelý parťák, ktorý má zmysel pre dobrodružstvo a je za každú srandu. Má neutíchajúcu túžbu učiť sa nové veci, čo vidno najmä v kuchyni a pri hre na klavíri. Obľubuje šport, aj čas strávený ležérne – pri knihe, tanci, či rozhovoroch. V komunite má na starosti to, aby boli všetky akcie zachytené na fotkách, a okrem toho študuje chemické inžinierstvo na STU…

 

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Varenie, hra na rôzne nástroje, dlhú dobu som robil a stále robím animátora.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

O Kolégiu som sa dozvedel od brata, ktorý tu študoval, aj keď nakoniec ma pritiahla túžba čítať Summu teologickú.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Hraním na gitare alebo organe, alebo pri dobrej spoločenskej hre.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Pre mňa je určite najväčším vzorom môj otec aj napriek tomu, že na mnoho vecí zvykneme mať rozdielne názory. Kriticky hodnotiac, asi som viac po mame, a preto sa niektoré veci, ako pokoj v ťažkých situáciách, snažím kopírovať od neho, aj keď mnohokrát neúspešne.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Chcel by som byť aspoň takým dobrým otcom, akým je ten môj. Zároveň, ešte rozmýšľam, že po Kolégiu by som rád spoznal svet mimo Európu prostredníctvom nejakých misií, najradšej niekde v Ázii. A aj dokončiť školu by bolo fajn (úsmev).

 

Keby si vo svete mohol zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Bolo by super, keby sa ľudia naučili konečne neprevariť ryžu a cestoviny.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Asi Coldplay, lebo to bol hlavný dôvod, prečo som sa chcel naučiť hrať na gitare. V štrnástich som si v mojom tínedžerskom svete povedal, že ma flauta a saxofón nebaví. No keď som mal osemnásť, Coldplay vo mne obnovilo vzťah k hudbe. Mojou radosťou z hudby potom často trpia, alebo sú obveselení moji spolukaštielni obyvatelia. Dúfam, že skôr to druhé.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Mliečnu ryžu Riso, o to viac ak je v Tescu v zľave.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Od kedy som študoval na strednej v Anglicku je zopár vecí, ktoré mám v izbe, jednou z nich je britský ekvivalent JKS, ktorý je darovaný každému absolventovi. Druhou je plagát so všetkými rímskymi biskupmi od Petra po Benedikta XVI.. Zdedil som ho po bratovi a visí mi v izbe už tretí rok.

 

Keby si si mohol vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcel narodiť?

Pre moju nekonečne zvedavú mužskú dušu sú objavitelia ako Kolumbus alebo Magalhães osobnosti, ktoré ma vždy fascinovali, už len kvôli tomu, že v dnešnej dobe takéto geografické objavy nezažívame. Zároveň, mám rád more a pre Slováka je plavba po oceáne dosť netradičná. Dnes žijeme vo veľkom komforte a kto vie, čo nás len čaká na objavenie. Dobrý objav nikdy nie je zlý…

Bojovať alebo študovať?

 

Prežívame krušné časy. A nie len my, študenti Kolégia, ale aj celý svet. Naše bezstarostné životy narušila hrozba vírusu, ktorá pre nás predstavuje najväčšiu krízu, čo sme v našich mladých životoch zatiaľ mohli zažiť.

 

 

Nie vojna alebo hladomor, ale pandémia nám dnes pripomína smrť, na ktorú ako mladí ľudia veľmi nemyslíme. Naše srdcia nám zviera strach o budúcnosť, o svojich blízkych a o samotné riziko nákazy.

 

Zrazu zisťujeme, že veci, na ktoré sme sa doteraz spoliehali, vôbec nie sú tak samozrejmé. Ilúzie o nejakých istotách sa pomaly rozplývajú. Takže áno, máme strach a smrť vidíme takpovediac za každým rohom – ale s chladnou hlavou vieme skonštatovať, že to je dobré. Práve teraz máme skvelú príležitosť sa zastaviť a jednak oceniť fakt, že vôbec môžeme žiť, a na druhej strane taktiež to, že môžeme študovať.

 

Ilúzie o nejakých istotách sa pomaly rozplývajú.

 

Uvedomujeme si, že momentálna situácia nezmenila dôvody, prečo študujeme a sme v Kolégiu. Niekto by sa mohol nazdávať, že dané okolnosti urobili zo vzdelania niečo bezpredmetné. Nemôžeme však podľahnúť tejto nesprávnej myšlienke, pretože vzdelanie buď zmysel má, napriek všetkému, alebo ho nemá vôbec.

 

Pár mesiacov dozadu sme všetci urobili rozhodnutie stráviť v Kolégiu minimálne rok s tým, že kvalitné vzdelanie má zmysel a hodnotu a že ho vieme nájsť práve tu. Dnes sa len musíme vrátiť späť k tomuto rozhodnutiu a opäť sa v ňom utvrdiť. Kedy inokedy by sme mali študovať, ak nie teraz?

 

Veľmi trefne to vystihuje C. S. Lewis vo svojej eseji Štúdium počas vojny, ktorú predniesol svojim oxfordským študentom na jeseň 1939: „Ak sa tomu [rozrušeniu] podvolíme, vždy budeme čakať, až sa pominie také či onaké vyrušenie a my si budeme môcť naozaj zasadnúť k svojej práci. Veľa dosiahnu iba tí, ktorí chcú poznanie tak veľmi, že sa oň snažia, aj keď sú podmienky ešte stále nepriaznivé. Priaznivé podmienky nikdy neprídu.“

 

Musíme sa povzniesť nad zlé podmienky, strach a frustráciu. Musíme pozbierať všetku silu, vieru a túžbu po poznaní a ísť ďalej. Nie však už len raz za čas, keď zapochybujeme, ale každé ráno, pretože kríza nám visí priamo nad hlavami.

 

Musíme pozbierať všetku silu, vieru a túžbu po poznaní a ísť ďalej.

 

Ostávame, kde sme, a pokračujeme v tom, čo sme začali. Sústredíme sa hlavne na to, čo je teraz, lebo budúcnosť je neistá a už sa na ňu nemôžeme upínať tak voľne ako predtým. Študujeme, pokiaľ nám to naše povinnosti dovolia. Práve teraz je na to ten pravý čas, ktorý sa už nikdy nemusí vrátiť, a tak máme v pláne ho nepremrhať. Veríme, že naša túžba po poznaní a kultúre je väčšia ako strach a tak, aj keď je to ťažké, ideme ďalej.

 

Pavol Sklenkaštudent v Kolégiu Antona Neuwirtha

Profily študentov Kolégia – Lýdia Jakubjaková

V Lydke sa snúbi emancipovaná ženskosť s detskou hravosťou. Očarí vás nie len svojím citom pre módu a krásu, ale aj schopnosťou ísť v diskusii do hĺbky. Spoznáte ju podľa jej charakteristického smiechu a nájdete ju zväčša pri knihách, klavíri alebo pri štúdiu nemčiny, či francúzštiny. Pochádza zo Žiliny a v rámci komunitnej služby sa nám stará o Facebook a Instagram Kolégia. Viac o nej sa dozviete v nasledujúcom rozhovore…

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Úprimnosť, skautské ideály a tanec. 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

V prvom rade to bol môj záujem o filozofiu a kresťanstvo, a túžba ísť (nie len pri učení) do väčšej hĺbky. Vnímala som tiež potrebu obklopiť sa podobne zmýšľajúcimi ľuďmi, s ktorými môžem diskutovať a vytvárať pekné vzťahy.

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Najradšej s priateľmi pri hlbokom rozhovore, na dobrom koncerte či filme, a špeciálne pri tanci. Okrem toho mi robia veľkú radosť príležitostné výlety za hranice a stanovanie v prírode.

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Moje najbližšie priateľky, spolužiaci v Kolégiu a moji rodičia.

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Chcela by som bývať niekde pod lesom s mojou veľkou a šťastnou rodinou a veľmi si želám, aby moji priatelia bývali blízko a tvorili sme tak komunitu. Detailnejšie sa snažím si budúcnosť nepredstavovať.

Keby si vo svete mohla zmeniť jednu vec čo by to bolo?

Priviedla by som čo najviac ľudí k viere.

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Asi najviac ma zasiahol film Útek do divočiny. Tento film ilustruje skutočný príbeh 20-ročného študenta, ktorý ovplyvnený dielami Tolstého, Henryho Thoreau a Jacka Londona opúšťa „povrchnú“ spoločnosť a vydáva sa na 2-ročnú cestu po Amerike hľadať vnútornú slobodu. Pri tomto príbehu som pochopila Sokratovu myšlienku, že „Nepreskúmaný život nie je hodný žitia.“

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Obľúbenú pesničku od Nicka Cavea a čierny čaj s mliekom.

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Svoju skautskú rovnošatu, pretože som v nej prežila najkrajšie zážitky svojej mladosti.

Keby si si mohla vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcela narodiť?

Chcela by som byť Annou zo Zeleného domu a vedieť oceniť krásu jednoduchého života.

Stredoškolské Kolégium očami Sebastiána Kaduka

VERITAS – to je dôvod, prečo na mojej doterajšej ceste pribudol aj krásny úsek v Kolégiu Antona Neuwirtha. 

 

Volám sa Sebastián Kaduk a som žiakom 3. ročníka na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského. Chcel by som vás aspoň na chvíľu dostať späť do mysle mladého človeka. Starší nech sa pokojne vrátia do svojich milovaných rokov, kedy bolo ich trápenie ešte len krásnym farebným obalom veľkej knihy života, a pevne verím, že mladších neodradím prežiť toto také krásne obdobie.

 

Som obyčajný mladý chalan, nie veľmi špecifický pre svoje schopnosti, ale predsa len obdarený nejakým talentom tak, ako každý z nás, ľudí. V skorej mladosti bol môj vzťah ku knihám ale aj celkovo ku poznávaniu veľmi nepatrný, až vlažný. Postupom času a dospievaním som sa na veci začal pozerať trošku inak. Vďaka dominikánom sa mi štúdium a poznávanie stali blízkym, ba priam obľúbeným a dramatickým spôsobom pozerania za obzor našej každodennej scenérie.

 

V skorej mladosti bol môj vzťah ku knihám ale aj celkovo ku poznávaniu veľmi nepatrný, až vlažný.

 

Tak ako veľa mladých aj mňa zaujímajú otázky týkajúce sa prítomnosti, ktorú vidíme, Boha, ktorý nás živí, lásky, vďaka ktorej žijeme, vzťahov, ktoré nás napĺňajú a v ktorých sa dávame. A v neposlednom rade je to otázka nášho miesta na tomto svete. Každý z nás hľadá svoje životné povolanie, stav, kde by sa cítil naplnený a spokojný. Nechávame sa ovplyvniť našimi príbuznými, priateľmi a inými. A tak im dávame možnosť urobiť to jedinečné rozhodnutie za nás. Tým strácame krásnu a predsa neistú cestu poznávania seba samého. Hoci žijeme a sme, predsa častokrát nevieme, kým sme, a o čo vlastne sa v živote snažíme. Už len pravé poznanie seba samého ma dokáže priviesť do úžasu, ktorý, bohužiaľ, veľakrát nie je veľmi príjemný. Predstavme si teraz, aké úžasné by potom bolo o trošku viac poznať svet, ľudí, lásku, prírodu alebo dokonca samého Boha. No nebolo by to vzrušujúce?

 

Už len pravé poznanie seba samého ma dokáže priviesť do úžasu, ktorý, bohužiaľ, veľakrát nie je veľmi príjemný.

 

Poznávanie je jedna z najlepších ciest k správnemu formovaniu nášho vnútra a o to sa usiluje aj Kolégium. Nevzdelávame sa iba čítaním kníh, ale aj skúmaním obrazov, hudbou, aktivitami, dôverou, prístupom. Veď predsa krásny kvet je tvorený z dokonalej skladačky lupeňov, kvetného lôžka, stonky, lístkov, aby nie len vyzeral dobre, ale aby hlavne pevne stál. Cieľom nie je z nás urobiť múdrych pre nás samých alebo preto, aby sme v očiach iných vyzerali múdro. Je pravda, že po tom často túžime a to môže byť problém.

 

Nevzdelávame sa iba čítaním kníh, ale aj skúmaním obrazov, hudbou, aktivitami, dôverou, prístupom.

 

Naše motivácie sú často vedené nesprávnym, chamtivým smerom. Túžime po sláve, uznaní, veľkých vedomostiach, obrovských skutkoch neuvedomujúc si, že to nie je najlepšia motivácia na ceste k poznaniu. Naše predstavy po uniformách, kanceláriách, autách, domoch, nás privádzajú k tomu, že zabúdame na druhých, ale aj na seba. Nežijeme v prítomnosti, ako nás to učil C. S. Lewis, ale v našich vzdialených a nereálnych predstavách, ktorých výsledkom býva sklamanie a bolesť. Neuvedomujeme si, že poznaním berie každý z nás na seba zodpovednosť, že to, čo vie, má aj spravodlivo používať.

 

No nie je márnosť, keď nás poznanie robí pyšnými? Pýcha v nás pomaly, ale isto, brzdí našu túžbu po pravde a dosádza namiesto nej predstavy, ktoré sa k nej ani neblížia.  A tak sa veľmi jednoduchou chybou stávame niekým, kým nie sme, a pozeráme sa na ľudí z vrchu. Nevidíme však, čo nádherné máme nad sebou…

 

Naše rozhodnutie musí byť pevné a správne. Preto musíme stráviť hodiny nad knihami, filmami, obrazmi alebo pri diskusnom stole.

 

Myslím, že poznanie bez pokory nemá na tomto svete miesto, a predsa je ho tu veľa. Mladý človek musí rozmýšľať, veď to dokázali aj ľudia tisícročia pred nami. Nemôžeme konať iba na základe nejakých túžob a pudov. Naše rozhodnutie musí byť pevné a správne. Preto musíme stráviť hodiny nad knihami, filmami, obrazmi alebo pri diskusnom stole. Učíme sa poslúchať názory iných, viesť dialóg, priznať chybu v názore, ospravedlniť sa. Lebo inak život prežijeme v predstavách a nikdy sa nenadýchneme príjemného jarného severného vetra prítomnosti.

 

 

Sebastián Kaduk

Profily študentov Kolégia- Michal Granát

Tohto rodáka z Dubnice nad Váhom si hneď všimnete nie len kvôli jeho výške, ale aj pre jeho priliehavý zmysel pre humor. Má rád rozhovory, ktoré idú na hĺbku, a svojimi zručnosťami slúži nám všetkým ako školník. Popri Kolégiu študuje posledný rok v odbore Kybernetika na FEI STU a pikoškou je, že je zasnúbený. Viac Vám o sebe prezradí on sám… 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Detská túžba objavovať, mladícka nestálosť a starecká odmeranosť.

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Myslím, že to bola kríza dospievania. Ponuka Kolégia reflektovala moje vtedajšie potreby. Konkrétne nimi boli priestor a sprevádzanie pri hľadaní odpovedí na “večné” otázky, čas pre seba, duchovný rozvoj a komunita, ktorá to všetko prežíva spolu.

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Dobre strávený čas je pre mňa ten, ktorý za taký označím i spätne. Väčšinou je to služba ľuďom, čas venovaný Bohu a, samozrejme, sebe. Táto posledná skupina je, myslím, najširšia a patrí do nej šport, priatelia a hudba.

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Všetci zasvätení. Celý život odovzdali Bohu a mne robia problém i minúty (úsmev).

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Po pravde o nej premýšľam často a predstavy mám naozaj rôzne. Najväčší pokoj mi však prináša tá najobyčajnejšia: dom v malej dedinke, v ňom šťastná rodina, ktorá spolu s inými tvorí živú komunitu a všetkých nás spája jeden cieľ. 

Keby si vo svete mohol zmeniť jednu vec čo by to bolo?

Rozhodne školstvo – také mocné a také zanedbané.

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Halík – Chci abys byl – dostal som nový, taký potrebný pohľad na život.
Pašie od p. Pavol Kršák – treba si vypočuť…

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Obľúbenú pieseň a sladký dezert v krušných časoch. A čas so snúbenicou, samozrejme (úsmev).

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Listy od Kristíny (pozn. snúbenica), svoje stage piano.

Keby si si mohol vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcel narodiť?

Ako Chesterton, lebo sa mi páči svojou odviazanosťou od sveta a schopnosťou jasne vidieť a pomenovať jadro vecí.  

Citadela – Nový projekt klasického katolíckeho vzdelávania pre žiakov prvého stupňa

Kolégium A. Neuwirtha​ v spolupráci so ​Spojenou školou sv. Uršule​ otvára od nového školského roka

základoškolskú vzdelávaciu skupinu pre žiakov prvého stupňa.

V Bratislave vzniká nový vzdelávací projekt pre žiakov prvého stupňa s názvom ​Citadela​, ktorý ponúka kvalitné vzdelanie založené na koncepte katolíckeho klasického vzdelávania. Iniciátorom projektu je Kolégium Antona Neuwirtha, ktoré už roky úspešne rozvíja projekty vzdelávania vysokoškolákov (dvojročný akademický program) a stredoškolákov (​Akadémia veľkých diel​). Projekt Citadela je logickým pokračovaním poslania Kolégia ponúkať kvalitné vzdelávanie založené na kresťanských hodnotách.

Nová základoškolská skupina vznikne od septembra 2020 ​v spolupráci so Spojenou školou sv. Uršule v Bratislave​, ktorá bude zároveň kmeňovou základnou školou žiakov Citadely. Na tejto škole budú žiaci každý polrok preskúšaní zo ​štátneho vzdelávacieho programu​ a zároveň budú čerpať aj zo skúseností a zázemia renomovanej cirkevnej školy. Citadela ponúka premyslený vzdelávací program, ktorý podľa konceptu katolíckeho klasického vzdelávania pripravuje na pôde Kolégia tím skúsených pedagógov.

Princípy katolíckeho klasického vzdelávania stoja na tradícii západnej kultúry a bohatstve i kráse katolíckej viery a myslenia. Zjednocujú vzdelávací program, pedagogické metódy aj kultúru vzdelávacej skupiny, ktorá spája ​vysoké a jasné hodnotové nároky​ s ​rešpektujúcim prístupom​ ku každému dieťaťu.

Cieľom je odovzdať deťom to najlepšie – poznávanie právd, dobra a krásy nazhromaždené za stáročia našej civilizácie, obsiahnuté v logicky prepojenom programe. Popri silnom akademickom aspekte deti zažijú stretnutia s veľkými dielami hudby, maľby, vedy a literatúry a tiež aktívny čas v prírode.

Registrácia detí je otvorená do nedele 5.4. 2020​. Ambíciou Citadely je už v školskom roku 2020/2021 ponúknuť vzdelávací priestor nielen pre žiakov prvých ročníkov, ale aj pre staršie deti (ZŠ 2-4). Štúdium bude spoplatnené školným, ktoré môže byť upravené v závislosti od majetkových pomerov rodičov. Vzdelávanie bude prebiehať v dvoch lokalitách v závislosti od konkrétneho záujmu: v priestoroch v bratislavskom prvom obvode a v historickom kaštieli v Ivanke pri Dunaji.

V rámci Kolégia A. Neuwirtha je súčasťou prípravného tímu okrem pedagogických spolupracovníkov rektor Kolégia Antona Neuwirtha ​Martin Luterán​ a riaditeľka Citadely ​Slávka Kubíková​, autorka dvoch úspešných slovenských kníh o výchove: ​Klub nerozbitných detí​ a ​Krotitelia displejov​. Významnou poradnou kapacitou prispieva k vzniku Citadely Douglas Minson, odborník na katolícke klasické vzdelávanie z USA a riaditeľ partnerskej školy ​Our Lady of Mount Carmel​ v Boonton, New Jersey.

Rodičia, ktorí majú záujem o viac informácií sa môžu zúčastniť dvoch informačných stretnutí. Uskutočnia sa v pondelok 16. marca 2020 o 17:00 v priestoroch Spojenej školy sv. Uršuly na Nedbalovej 4 v Bratislave a v stredu 1. apríla 2020 o 17:00 v priestoroch Kolégia Antona Neuwirtha v kaštieli v Ivanke pri Dunaji.

www.citadela.kolegium.org

Stretnutie s religionistom Pavlom Kosnáčom v Brne

Pozývame všetkých 2. marca o 20.15 h. na Fare pri Kostole sv. Jakuba v Brna mladých podebatovať s absolventom Kolégia Palim o tom, či je lepšie radšej študovať alebo sa angažovať a ako je to uňho.

Pavol Kosnáč je doktorandom na Katedre politológie Masarykovej univerzity v Brne. Jeho súčasná práca kombinuje metódy politológie, psychológie, terénnej antropológie, kognitívnych vied a neurovied. Študoval komparatívnu religionistiku v Bratislave a Oxforde so zameraním na nové náboženské hnutia, kresťanstvo a islam.

Zaujíma ho najmä nová a alternatívna religiozita, ako aj súvislosti medzi náboženstvom, ideológiou, násilím a vojnou. Posledných šesť rokov študoval motivácie a hodnotové stromy zahraničných bojovníkov a členov polovojenských organizácií vo východnej Európe a na Blízkom východe.
Príležitostne tiež pracuje ako konzultant a terénny pracovník pre humanitárne organizácie a univerzity v rôznych častiach sveta, v súčasnosti v Iraku, Sýrii a Thajsku.