Novinky zo života stredoškolských kolégií – Kolégia GAGLS a Kolégia GTA.

Stredoškolské kolégium mojimi očami

 

„Pravda oslobodzuje, dobro víťazí, krása priťahuje.“ Od prvého ročníka na GYMES-e (Gymnázium sv. Edity Stein v Košiciach) som si stále dookola čítala túto vetu v 128-čke (učebňa na našej škole), napísanú na banneri, kde bolo pod toto motto podpísané „akési“ Kolégium Antona Neuwirtha, vtedy ešte pre mňa neznáma inštitúcia. Táto veta vo mne driemala 3 roky, počas ktorých som postupne zisťovala o Kolégiu viac, až prišiel ten čas, kedy som si aj ja podala prihlášku do stredoškolského programu. Volám sa Michaela Sotáková a som študentkou 4. ročníka Stredoškolského kolégia na GYMES-e.

Do kolégia som sa prihlásila, pretože si myslím, že v mojej generácii je priam nevyhnutné vedieť si obhájiť svoj názor a postaviť sa za krásu hodnôt, ktorým verím. Zatiaľ sa mi zdá, že kolégium je dobrým miestom, kde sa spomenuté zručnosti dajú dobre vycibriť. Mojou druhou motiváciou bolo skutočné hľadanie pravdy skrz diela velikánov, ktorým sa podľa mňa v stredoškolských osnovách nedáva dostatočný priestor napriek tomu, že jednoznačne patria do všeobecného rozhľadu mladého človeka. A mojou treťou motiváciou bola túžba po formovaní svojho charakteru, aby som sa osobnostne dobre pripravila do sveta, kde je pravda len relatívny pojem.

Ako takáto cesta za vyššie spomenutým vyzerá? Tento ročný program sme odštartovali úvodnou víkendovkou s názvom „Prečo?“ v krásnom prostredí kaštieľa, v Ivanke pri Dunaji. Počas 4 dní sme absolvovali rovnako 4 semináre, kde sme hľadali odpovede na otázku: Prečo má celé toto zmysel? Svojimi odpoveďami nás nadchli C.S. Lewis a jeho Štúdium počas vojnyvan Goghove Stoličky, Čechov a jeho poviedka Doma, či Hitchcockov film Okno do dvora. Neostalo však len pri vážnych diskusiách, nápadité aktivity nášho teambuildingu nás vytrhli z ponurej nálady sychravého počasia. Zaspievajte výpravcovi „Láska necestuj tým vlakom…“, vymeňte 1 kg múky za čo najhodnotnejšiu vec, rozdajte 20 objatí cudzím ľuďom, odfoťte ako každý zo skupiny ponára inú časť tela do Ivanského jazera, nahrajte ukazovačku, ktorá zabaví deti Miša Čopa – to je len krátky prierez zadaní, ktoré nás čakali. Po úspešnom absolvovaní teambuildingu sme deň zakončili kolokviom so vzácnym  hosťom – prof. Krčmérym. Štyri dni ubehli rýchlo a my sme už merali cestu späť na východ.

Teraz už zoznámení s tým, čo nás čaká, sme začali naše prvé stretnutie vo veľkom štýle – Obranou Sokratovou. Vivaldiho Štyri ročné obdobia v nás prebudili kúsok umeleckých duší, neskôr sme si oprášili a prehĺbili naše AALkovské vedomosti (predmet Anglická a americká literatúra, ktorý sa na našej škole vyučuje) a rozobrali si Shakespearovho Macbetha dopodrobna. Rembrandtov Návrat sme si skúsili zvizuálniť tým, že sme sami vyskladali „živý obraz“. Počas tohto seminára bolo až fascinujúce sledovať, koľko obrovských detailov sme si na obraze nevšimli, pokiaľ sme sa nezačali dívať naozaj pozorne. Takto sa postupne učíme objavovať, akú veľkú výpovednú hodnotu tieto diela skrývajú a ako nadčasovo k nám dokážu hovoriť a „radiť nám“ aj dnes, chce to “len“ našu sústredenosť, trpezlivosť a otvorené srdcia. Nie je to však len učenie sa od starších, ktorí tu už dávno nie sú, naše KAN popoludnia naposledy okorenilo kolokvium s Milenou Dudášovou, ktorá nám dovolila nazrieť do svojho života, štúdia a pracovných skúseností. Náš zrak upriamila na myšlienku sv. Vincenta de Paul „Utekať pred životnou situáciou, do ktorej nás Boh postavil znamená utekať pred svojím šťastím.“

V prvom ročníku na GYMES-e som si len ťažko vedela predstaviť, aké pravdivé je spomínané motto Kolégia „Pravda oslobodzuje, dobro víťazí, krása priťahuje.“ No teraz už tomu začínam čím ďalej, tým viac rozumieť, vďačná za doterajší čas strávený v tomto programe, s očakávaním, čo prinesú ďalšie mesiace, ktoré sú pred nami.

Michaela Sotáková – študentka GYMES-u

Ako plynie kolegiálny život stredoškolákov?

Spomínam si na deň, kedy sme sa ako gymesácki tretiaci tešili, že namiesto hodiny slovenčiny budeme mať nejakú prezentáciu čohosi. Kolégium Antona Neuwirtha nám bolo prezentované ako niečo, čo nás veľa naučí, je to dobré a chceme sa tam pridať. Pamätám si aj na ten deň, keď som váhala nad prihlásením, aj na deň, keď sme už mali prijímacie pohovory. Je zvláštne, ako som sa vtedy bála rozmýšľať.

A teraz som tu. Spolu s mojimi „kolegami“ sa učíme myslieť nad vecami, nad ktorými by sme pred pár mesiacmi len kývli hlavami, chápať myšlienky a pocity múdrych hláv a spoznávať samých seba, naše hlavy, myšlienky a naše pocity. Pomaly ale s určitosťou začínam vnímať KAN nielen ako súčasť môjho stredoškolského rozvrhu a povinného čítania, ale i ako šancu prehĺbiť si vzťah k mysleniu a vzdelávaniu sa.

Po skvelej víkendovke v Ivanke pri Dunaji, o ktorej si môžete prečítať tu sme mali veľkú radosť z toho, čo nás tento rok bude čakať. Hneď nasledujúci týždeň sme na seminári rozoberali dielo Obrana Sokratova. Prekvapovalo nás, že nám slová staré stovky rokov dokázali aj dnes prehovoriť do duše. Dokázali nám priblížiť to, aká dôležitá je pravda a aké dôležité je jej hľadanie. Mňa osobne to utvrdilo v mojom presvedčení, že je lepšia pravda, aj keď možno krutá a niekedy ťažko sa počúvajúca, než klamstvo, ktoré je ľahko prijateľné a dá pokoj nevedomému človeku. Prehĺbilo to vo mne pozíciu hodnoty pravdy, úprimnosti a priamosti.

Neskôr prišlo naše prvé dopoludňajšie stretnutie, ktoré sa nieslo v témach zmyslu života a ľudských pocitov. Prvá časť pozostávala z rozboru diela Hľadanie zmyslu života od Viktora Frankla. Opäť nás prekvapila možnosť aplikácie autorových myšlienok do každodenného života dnešného človeka, aj keď príklady a opisy sa naoko sústreďovali na koncentračný tábor, ktorý spisovateľ Viktor Frankl zažil. Rozprávali sme sa o utrpení a o tom, ako sa s ním človek vysporiadava, aj o tom, že človek potrebuje dať veciam zmysel.

Veľmi ma zaujala pasáž so zmyslom života a šachom:

„Keby sme sa na zmysel života pýtali všeobecne, bolo by to podobné, ako keby sme sa pýtali šachového majstra: „Povedzte mi, aký je ten najlepší ťah na svete?“ Jednoducho neexistuje niečo ako najlepší alebo dobrý ťah, kým sa nevzťahuje ku konkrétnej situácii v hre a ku konkrétnej osobnosti súpera.“ (Frankl, V. Hľadanie zmyslu života)

V druhej časti sme zas zažili niečo nové. Po rozobratí textov naše umelecké duše potešil Výkrik. Slávny obraz od Edvarda Muncha. Prebehla diskusia o jeho historickom kontexte, o autorovi, o význame jeho práce a o rôznych verziách obrazu. Takisto ako predtým, aj na tomto seminári sme preniesli význam a obsah diela do dnešného sveta. Do sveta moderného človeka. Rozprávali sme sa o tom, ako človek nežije na konštantnej čiare, ktorá je pokojná a nehýbe sa. Práve to, že sa rozhodujeme medzi dobrým a zlým, správnym a nesprávnym, šťastným a smutným – nás robí ľuďmi, hýbe to našim životom a robí z pomyselnej čiary života  sínusoidu. Tento seminár bol zatiaľ zo všetkých doterajších môj najobľúbenejší – zobrala som si z neho nový postoj na smútok, na moje malé životné „výkriky“.

 

V kolégiu sa máme veľmi dobre. Z toho „čohosi“ vzniklo niečo veľmi zaujímavé, niečo, čo premenilo môj strach z rozmýšľania na radosť z toho, že premýšľam a túžim po pravde. Na semináre sa tešíme, s radosťou diskutujeme o rôznych témach. Sme radi, že máme šancu chápať a spoznávať samých seba, naše myšlienky a pocity.  Tešíme sa, čo nám prinesú ďalšie príležitosti a hodiny strávené dychberúcimi debatami.

Laura Valigová

Gymnázium sv. Edity Steinovej