Stredoškolské Kolégium očami Žofie Žarnayovej

Napadlo vám niekedy nehľadieť na veci len svojimi očami, ale aj očami iných? Na veci sa potom vieme pozerať vcelku, pretože každý zdieľa svoj pohľad z miesta, na ktorom stojí. To je vec, ktorú ma naučili oči iných, hlavne oči ľudí, ktorých som spoznala vďaka Kolégiu Antona Neuwirtha. Volám sa Žofia Žarnayová a som študentkou 4. ročníka programu Stredoškolského kolégia na Gymnáziu sv. Moniky v Prešove.

 

O Kolégiu som prvýkrát počula od kamarátky z košického gymnázia, keď ho nepatrne spomenula v rozhovore. Nedalo mi to a chcela som o ňom vedieť viac. Bolo to pre mňa niečo nové a veľmi ma to zaujalo. Predstava diskusií na rôzne témy a hľadania Pravdy bola pre mňa vzrušujúca a súčasne aj celkom strašidelná, keďže nie som výrečný typ človeka. Neskôr som zistila, že Kolégium má svoj program aj na našej škole.

 

Začala som uvažovať nad tým, že sa prihlásim napriek strachu a neznámu, ktoré vo mne toto rozhodnutie vzbudzovalo. Strach kvôli mojej tichej povahe. A neznámo? Túžba po poznaní, ktorá je v každom z nás, ma tiahla až tam, kde by som sa ja sama neodvážila ísť. Táto túžba chcela prekonať môj strach uzavretosti. Chcela otvoriť moju myseľ na iných ľudí, s ktorými sa moja „kolégiovská“ cesta začala, ale aj na ľudí, teda autorov a ich diela, ktoré nás uchvacujú. 

 

Neustála otázka „A prečo?“, ktorou nás Mišo odzbrojuje skoro pri každej konverzácií, nás núti ísť zakaždým viac do hĺbky. Nie len do hĺbky tém, o ktorých sa rozprávame, diel, ktoré skúmame a obdivujeme, ale aj do hĺbky nás samých a vecí, na ktorých každý z nás postavil svoj život a hodnoty. Otázka „Prečo?“ sa stala naším svetlom na ceste za poznaním sveta, života a samých seba. Je lampášom, ktorým si svietime pod nohy, keď kráčame ďalej a ďalej za Pravdou a tiež je tou iskrou, ktorá nás povzbudzuje neustále pokračovať v hľadaní. Súčasne je táto otázka pre nás ako otravný hmyz, ktorý tak ľahko neodoženieme. (Vďaka, Mišo.)

 

Otázka „Prečo?“ sa stala naším svetlom na ceste za poznaním sveta, života a samých seba.

 

Postoje a pohľady každého z nás sa pri diskusiách v  mnohých veciach líšia a súčasne prelínajú. Je až zázračné, ako sa vedia navzájom dopĺňať a to aj napriek tomu, aké kontrastné môžu byť. No k prepájaniu pohľadov do jedného celku sa vieme dopracovať až keď sa naučíme počúvať sa navzájom a brať každý pohľad na vec ako časť skladačky, vďaka ktorej sa všetci spolu priblížime k Pravde. Častokrát musí niekto uvoľniť miesto inej časti skladačky. Toto malé gesto pokory a pochopenia pomáha všetkým napredovať ďalej na ceste k Pravde a hlavne k porozumeniu medzi nami.

 

K prepájaniu pohľadov do jedného celku sa vieme dopracovať až keď sa naučíme navzájom sa počúvať a brať každý pohľad na vec ako časť skladačky.

 

Naša tohtoročná cesta putovania za Pravdou a poznaním sa bohužiaľ už pomaly končí. Ale verím, že v každom z nás začala proces, ktorý sa tak rýchlo neskončí. Každé dielo, text, obraz, film alebo hudba v nás niečo zanechali. Postavy v dielach, autori a ich príbehy sa nám snažili ukázať niečo o tomto svete, o nás samých, o vzťahoch alebo napríklad aj o utrpení. Snažili sme sa vžiť do postáv alebo do tónov hudby. Osvojili sme si načúvanie druhým, ale aj predostieranie svojich vlastných pohľadov s väčšou odvahou, ale stále s láskavosťou a pokorou voči druhým. Ešte stále máme na čom pracovať, ale dostali sme odrazovú plošinu, od ktorej sa môžeme odraziť a ísť ďalej.

 

Osvojili sme si načúvanie druhým, ale aj predostieranie svojich vlastných pohľadov s väčšou odvahou.

 

Dúfam, že aj s pomocou týchto pár nedokonalých riadkov sa môžem aspoň trocha odvďačiť ľuďom, ktorí nám cez Kolégium venovali svoj čas a snažili sa nás otravnou otázkou „Prečo?“ donútiť zamyslieť sa nad vecami, ktoré nás postupne premieňali v lepších ľudí. Ďakujeme!

Profily študentov Kolégia – Katarína Adamčáková

Spleť hravosti a pružnosti, získanej divadelnými skúsenosťami, rozvážnosť a empatickosť šmrncnutá vyštudovanou psychológiou a k tomu vždy trefná priamosť. To je naša Katka. Táto hlboká duša k nám zavítala z Bystrého na východe Slovenska. Svoje spisovateľské vlohy uplatňuje, okrem iného, aj na našom webe a improvizačnými hereckými výstupmi každodenne rozveseľuje komunitu. Viac Vám o sebe Katka povie v nasledujúcich riadkoch…

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Schopnosť vyjadriť sa, dramatickosť a rúž.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Vnímala som, že mi chýba niečo, čo mi škola nemohla dať, a že chcem rásť ako človek. Tiež som som si chcela dopriať čas nad všetkým sa zamyslieť a spoznať nových ľudí.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Je to rôzne – písaním, tancom, pri dobrej knihe, na prechádzke a v spoločnosti blízkych ľudí.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Inšpiratívni sú pre mňa ľudia, s ktorými sa bežne stretávam preto, že mi často sprostredkúvajú to, čo potrebujem aktuálne počuť.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Chcela by som využiť dary a talenty, ktoré som dostala. Tiež by som rada mala rodinu a prácu, ktorá ma bude napĺňať. 

 

Keby si vo svete mohla zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Aby ľudia viac počúvali – Boha, iných i svoje vnútro.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Veľmi ma zasiahlo predstavenie Búrka od Ostrovského, ktoré sme v Divadle Christoffer hrali. Počas nácvikov, no najmä po premiére som si uvedomila, že aj ten najnamahávejší výstup na horu na konci stojí za to.

Ak ide o knihy, ťažko sa mi vyberá jedna. V poslednej dobe ma veľmi oslovili knihy Buď, kde si (Štepán Smolen), Listy o sebavzdelávaní (Romano Guardini), Ako budovať pozitívne vzťahy (Len Kofler) a Thulkandra (C.S. Lewis).

Z hudby sú to najmä pesničky od Simy Martausovej, či Piotra Rubika.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Pokochanie sa pekným výhľadom.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Neviem, či sa to dá nazvať ako súkromné vlastníctvo, no najvďačnejšia som za moje vzťahy s blízkymi.

Ak by som predsa len mala vybrať niečo hmotné, tak by to bol môj denník. Keď si doň píšem, pomáha mi to utriediť si myšlienky. Keď sa k nemu spätne vraciam, môžem si pripomenúť skvelé zážitky a ‘stretnúť’ moje mladšie ja, čo je niekedy celkom úsmevné.

 

Keby si si mohla vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcela narodiť?

Tak nad tým rozmýšľam, že asi ako ja. Lebo aj keby som sa narodila ako niekto iný, nevedela by som to, lebo už by som to nebola ja, ale niekto iný.

 

(Ďakujem Anežke, že som si úvod nemusela písať sama.) 

Stredoškolské Kolégium očami Sebastiána Kaduka

VERITAS – to je dôvod, prečo na mojej doterajšej ceste pribudol aj krásny úsek v Kolégiu Antona Neuwirtha. 

 

Volám sa Sebastián Kaduk a som žiakom 3. ročníka na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského. Chcel by som vás aspoň na chvíľu dostať späť do mysle mladého človeka. Starší nech sa pokojne vrátia do svojich milovaných rokov, kedy bolo ich trápenie ešte len krásnym farebným obalom veľkej knihy života, a pevne verím, že mladších neodradím prežiť toto také krásne obdobie.

 

Som obyčajný mladý chalan, nie veľmi špecifický pre svoje schopnosti, ale predsa len obdarený nejakým talentom tak, ako každý z nás, ľudí. V skorej mladosti bol môj vzťah ku knihám ale aj celkovo ku poznávaniu veľmi nepatrný, až vlažný. Postupom času a dospievaním som sa na veci začal pozerať trošku inak. Vďaka dominikánom sa mi štúdium a poznávanie stali blízkym, ba priam obľúbeným a dramatickým spôsobom pozerania za obzor našej každodennej scenérie.

 

V skorej mladosti bol môj vzťah ku knihám ale aj celkovo ku poznávaniu veľmi nepatrný, až vlažný.

 

Tak ako veľa mladých aj mňa zaujímajú otázky týkajúce sa prítomnosti, ktorú vidíme, Boha, ktorý nás živí, lásky, vďaka ktorej žijeme, vzťahov, ktoré nás napĺňajú a v ktorých sa dávame. A v neposlednom rade je to otázka nášho miesta na tomto svete. Každý z nás hľadá svoje životné povolanie, stav, kde by sa cítil naplnený a spokojný. Nechávame sa ovplyvniť našimi príbuznými, priateľmi a inými. A tak im dávame možnosť urobiť to jedinečné rozhodnutie za nás. Tým strácame krásnu a predsa neistú cestu poznávania seba samého. Hoci žijeme a sme, predsa častokrát nevieme, kým sme, a o čo vlastne sa v živote snažíme. Už len pravé poznanie seba samého ma dokáže priviesť do úžasu, ktorý, bohužiaľ, veľakrát nie je veľmi príjemný. Predstavme si teraz, aké úžasné by potom bolo o trošku viac poznať svet, ľudí, lásku, prírodu alebo dokonca samého Boha. No nebolo by to vzrušujúce?

 

Už len pravé poznanie seba samého ma dokáže priviesť do úžasu, ktorý, bohužiaľ, veľakrát nie je veľmi príjemný.

 

Poznávanie je jedna z najlepších ciest k správnemu formovaniu nášho vnútra a o to sa usiluje aj Kolégium. Nevzdelávame sa iba čítaním kníh, ale aj skúmaním obrazov, hudbou, aktivitami, dôverou, prístupom. Veď predsa krásny kvet je tvorený z dokonalej skladačky lupeňov, kvetného lôžka, stonky, lístkov, aby nie len vyzeral dobre, ale aby hlavne pevne stál. Cieľom nie je z nás urobiť múdrych pre nás samých alebo preto, aby sme v očiach iných vyzerali múdro. Je pravda, že po tom často túžime a to môže byť problém.

 

Nevzdelávame sa iba čítaním kníh, ale aj skúmaním obrazov, hudbou, aktivitami, dôverou, prístupom.

 

Naše motivácie sú často vedené nesprávnym, chamtivým smerom. Túžime po sláve, uznaní, veľkých vedomostiach, obrovských skutkoch neuvedomujúc si, že to nie je najlepšia motivácia na ceste k poznaniu. Naše predstavy po uniformách, kanceláriách, autách, domoch, nás privádzajú k tomu, že zabúdame na druhých, ale aj na seba. Nežijeme v prítomnosti, ako nás to učil C. S. Lewis, ale v našich vzdialených a nereálnych predstavách, ktorých výsledkom býva sklamanie a bolesť. Neuvedomujeme si, že poznaním berie každý z nás na seba zodpovednosť, že to, čo vie, má aj spravodlivo používať.

 

No nie je márnosť, keď nás poznanie robí pyšnými? Pýcha v nás pomaly, ale isto, brzdí našu túžbu po pravde a dosádza namiesto nej predstavy, ktoré sa k nej ani neblížia.  A tak sa veľmi jednoduchou chybou stávame niekým, kým nie sme, a pozeráme sa na ľudí z vrchu. Nevidíme však, čo nádherné máme nad sebou…

 

Naše rozhodnutie musí byť pevné a správne. Preto musíme stráviť hodiny nad knihami, filmami, obrazmi alebo pri diskusnom stole.

 

Myslím, že poznanie bez pokory nemá na tomto svete miesto, a predsa je ho tu veľa. Mladý človek musí rozmýšľať, veď to dokázali aj ľudia tisícročia pred nami. Nemôžeme konať iba na základe nejakých túžob a pudov. Naše rozhodnutie musí byť pevné a správne. Preto musíme stráviť hodiny nad knihami, filmami, obrazmi alebo pri diskusnom stole. Učíme sa poslúchať názory iných, viesť dialóg, priznať chybu v názore, ospravedlniť sa. Lebo inak život prežijeme v predstavách a nikdy sa nenadýchneme príjemného jarného severného vetra prítomnosti.

 

 

Sebastián Kaduk

Citadela – Nový projekt klasického katolíckeho vzdelávania pre žiakov prvého stupňa

Kolégium A. Neuwirtha​ v spolupráci so ​Spojenou školou sv. Uršule​ otvára od nového školského roka

základoškolskú vzdelávaciu skupinu pre žiakov prvého stupňa.

V Bratislave vzniká nový vzdelávací projekt pre žiakov prvého stupňa s názvom ​Citadela​, ktorý ponúka kvalitné vzdelanie založené na koncepte katolíckeho klasického vzdelávania. Iniciátorom projektu je Kolégium Antona Neuwirtha, ktoré už roky úspešne rozvíja projekty vzdelávania vysokoškolákov (dvojročný akademický program) a stredoškolákov (​Akadémia veľkých diel​). Projekt Citadela je logickým pokračovaním poslania Kolégia ponúkať kvalitné vzdelávanie založené na kresťanských hodnotách.

Nová základoškolská skupina vznikne od septembra 2020 ​v spolupráci so Spojenou školou sv. Uršule v Bratislave​, ktorá bude zároveň kmeňovou základnou školou žiakov Citadely. Na tejto škole budú žiaci každý polrok preskúšaní zo ​štátneho vzdelávacieho programu​ a zároveň budú čerpať aj zo skúseností a zázemia renomovanej cirkevnej školy. Citadela ponúka premyslený vzdelávací program, ktorý podľa konceptu katolíckeho klasického vzdelávania pripravuje na pôde Kolégia tím skúsených pedagógov.

Princípy katolíckeho klasického vzdelávania stoja na tradícii západnej kultúry a bohatstve i kráse katolíckej viery a myslenia. Zjednocujú vzdelávací program, pedagogické metódy aj kultúru vzdelávacej skupiny, ktorá spája ​vysoké a jasné hodnotové nároky​ s ​rešpektujúcim prístupom​ ku každému dieťaťu.

Cieľom je odovzdať deťom to najlepšie – poznávanie právd, dobra a krásy nazhromaždené za stáročia našej civilizácie, obsiahnuté v logicky prepojenom programe. Popri silnom akademickom aspekte deti zažijú stretnutia s veľkými dielami hudby, maľby, vedy a literatúry a tiež aktívny čas v prírode.

Registrácia detí je otvorená do nedele 5.4. 2020​. Ambíciou Citadely je už v školskom roku 2020/2021 ponúknuť vzdelávací priestor nielen pre žiakov prvých ročníkov, ale aj pre staršie deti (ZŠ 2-4). Štúdium bude spoplatnené školným, ktoré môže byť upravené v závislosti od majetkových pomerov rodičov. Vzdelávanie bude prebiehať v dvoch lokalitách v závislosti od konkrétneho záujmu: v priestoroch v bratislavskom prvom obvode a v historickom kaštieli v Ivanke pri Dunaji.

V rámci Kolégia A. Neuwirtha je súčasťou prípravného tímu okrem pedagogických spolupracovníkov rektor Kolégia Antona Neuwirtha ​Martin Luterán​ a riaditeľka Citadely ​Slávka Kubíková​, autorka dvoch úspešných slovenských kníh o výchove: ​Klub nerozbitných detí​ a ​Krotitelia displejov​. Významnou poradnou kapacitou prispieva k vzniku Citadely Douglas Minson, odborník na katolícke klasické vzdelávanie z USA a riaditeľ partnerskej školy ​Our Lady of Mount Carmel​ v Boonton, New Jersey.

Rodičia, ktorí majú záujem o viac informácií sa môžu zúčastniť dvoch informačných stretnutí. Uskutočnia sa v pondelok 16. marca 2020 o 17:00 v priestoroch Spojenej školy sv. Uršuly na Nedbalovej 4 v Bratislave a v stredu 1. apríla 2020 o 17:00 v priestoroch Kolégia Antona Neuwirtha v kaštieli v Ivanke pri Dunaji.

www.citadela.kolegium.org

Stretnutie s religionistom Pavlom Kosnáčom v Brne

Pozývame všetkých 2. marca o 20.15 h. na Fare pri Kostole sv. Jakuba v Brna mladých podebatovať s absolventom Kolégia Palim o tom, či je lepšie radšej študovať alebo sa angažovať a ako je to uňho.

Pavol Kosnáč je doktorandom na Katedre politológie Masarykovej univerzity v Brne. Jeho súčasná práca kombinuje metódy politológie, psychológie, terénnej antropológie, kognitívnych vied a neurovied. Študoval komparatívnu religionistiku v Bratislave a Oxforde so zameraním na nové náboženské hnutia, kresťanstvo a islam.

Zaujíma ho najmä nová a alternatívna religiozita, ako aj súvislosti medzi náboženstvom, ideológiou, násilím a vojnou. Posledných šesť rokov študoval motivácie a hodnotové stromy zahraničných bojovníkov a členov polovojenských organizácií vo východnej Európe a na Blízkom východe.
Príležitostne tiež pracuje ako konzultant a terénny pracovník pre humanitárne organizácie a univerzity v rôznych častiach sveta, v súčasnosti v Iraku, Sýrii a Thajsku.

„Je klamať vždy zlé?” – pýtal sa rektor Kolégia študentov na ukážkovom seminári z filozofie.

 Aj takéto témy môžu študenti riešiť, ak si podajú prihlášku na štúdium v Kolégiu, teraz vo zvýhodnenom termíne do 1. marca.

Ivanka pri Dunaji, 20. február 2020

Vysokoškoláci a maturanti zažili v kaštieli v Ivanke pri Dunaji stredajší večer s tímom Kolégia Antona Neuwirtha. Podujatie Deň otvorených dverí je obľúbenou možnosťou nakuknúť do sviežeho kolégiovského života. Viacerí návštevníci uviedli, že sa prišli utvrdiť v tom, že ich rozhodnutie prísť študovať do Kolégia je správne. Prihlášku na vysokoškolský program si môžu záujemcovia podať do 1. mája 2020 a výhodnejšie do 1. marca 2020.

Hlavnú časť programu tvoril ukážkový seminár rektora Kolégia Martina Luterána o tom, či klamať je vždy zlé. „Nebol to úplne taký pravý kolégiovský seminár, pretože študenti nemali pred ním prečítané texty a urobenú prípravu,” hovorí Martin s úsmevom. „Napriek tomu som mladých viedol cestou rozvíjania myšlienok, definovania si pojmov, nabaľovania úsudkov do logických súvislostí s cieľom zastaviť sa a uvažovať nad podstatou ľudských skutkov, prečo robíme, to čo robíme a aké to má v našich životoch dôsledky.”

Po seminári nasledovala prehliadka kaštieľa, kde Kolégium sídli, s poukázaním na tri piliere Kolégia: akademický, ktorého zosobnením je knižnica, komunitný, ktorého vyjadrením je kuchyňa a duchovný pilier, ktorého zhmotnením je kaštieľska kaplnka. Po spoločnej večeri mali mladí komunitný večer 

s aktuálnymi študentmi, kde sa mohli pýtať na všetko, čo ich zaujíma.

Vlajkovým programom Kolégia Antona Neuwirtha je dvojročný program internátneho typu pre študentov vysokých škôl. „Mladí vďaka nemu získavajú priestor i čas na osobnostný rozvoj, žijú 

v komunite ďalších talentovaných mladých ľudí a študujú úplne novým spôsobom: nevyžadujeme od nich memorovanie faktov, ale skôr diskusiu a ich vlastné názory; nečítame skriptá, ale originálne diela. Navyše, každý študent má aj vlastného mentora a raz do mesiaca absolvuje tréning jemných zručností,” priblížila systém vzdelávania riaditeľka Kolégia Soňa Leitnerová. 

Vzdelávanie prebieha formou seminárov a tutoriálov, prácou s originálnymi dielami veľkých autorov európskej civilizácie v oblasti histórie, filozofie, umenia, teológie a kultúry. Súčasťou je písanie esejí, trénovanie kritického myslenia, stretávanie sa s osobnosťami z rôznych oblastí verejného spoločenského života, formulovanie vlastného názoru a budovanie charakteru.

Kolégium sídli v kaštieli v Ivanke pri Dunaji, 15 min. vlakom od Bratislavy. Štúdium končí v júni promóciou, kedy človek nemôže mať viac ako 26 rokov.

Pre záujemcov je možnosť využiť formulár na prihlásenie cez: kolegium.org/prihlasovanie

V prípade, že si záujemca podá prihlášku vo zvýhodnenom termíne do 1. 3. 2020 a bude prijatý, Kolégium mu zaplatí septembrové školné.

 

Publicistka Iva Mrvová v bratislavskom UPeCe

Kolégium Antona Neuwirtha srdečne pozýva mladých v pondelok 24. februára 2020 o 20.00 h. do bratislavského UPeCe na diskusiu: “Mám sa radšej angažovať alebo radšej študovať?”, kde bude hostkou Michala Magušina publicistka Iva Mrvová.

Iva písala pre Aktuality.sk, Denník SME či týždenník .týždeň. Zaujíma ju medzináboženský, no najmä medziľudský dialóg. Navštívila viaceré krajiny Blízkeho východu, kde skúmala náboženský extrémizmus. V súčasnosti pripravuje knihu o Slovákoch, ktorí v Iraku pomáhali zachrániť ženy, sexuálne otrokyne spod Islamského štátu.
Srdečne všetkých mladých pozývame zamyslieť sa s Ivou, či sa treba viac angažovať alebo študovať a ako to bolo a je v jej živote.

Kvalitné vzdelávanie na Slovensku

Kolégium Antona Neuwirtha je vzdelávacou inštitúciou, ktorá organizuje vzdelávacie programy pre študentov vysokých a stredných škôl a mladých profesionálov s cieľom všestranného rozvoja ich osobností.

Vlajkovým programom Kolégia je dvojročný program internátneho typu pre študentov vysokých škôl. Mladí vďaka nemu získavajú priestor i čas na osobnostný rozvoj, venujú sa štúdiu, žijú v komunite ďalších talentovaných mladých ľudí a sú sprevádzaní akademikmi a mentormi.

Vzdelávanie, inšpirované Oxfordom, prebieha formou seminárov, diskusiami v malých skupinách s akademikom a prácou s originálnymi dielami významných mysliteľov európskej civilizácie v oblastiach histórie, filozofie, umenia, teológie a kultúry.

V centre vzdelávania v Kolégiu stojí samotný študent, jednotlivec. Študenti sa spoločne stretávajú na seminároch, vedených akademikmi, a na tutoriáloch, kde si v malých skupinkách (3 študenti + 1 akademik) prehlbujú svoje poznanie, narážajú na námietky svojich spolužiakov, učia sa diskutovať. Neoddeliteľnou súčasťou štúdia v Kolégiu je aj písanie akademických argumentačných esejí. Kurzy, ktoré študenti Kolégia počas dvoch rokov absolvujú, sú: morálna filozofia, politická filozofia, metafyzika, kresťanstvo a kultúra, umenie, slovenská história 19. a 20. storočia, teológia.
 
Študenti pravidelne stretávajú aj inšpirujúce osobnosti zo sveta politiky, podnikania, tretieho sektora, zdravotníctva, školstva, náboženstva a mnohých iných, vďaka čomu získavajú kultúrno-spoločenský rozhľad. Každý študent má svojho interného mentora a má môžnosť vybrať si aj z ponuky externých mentorov. Študenti absolvujú aj tréningy jemných zručností, sebaorganizovania a manažmentu, finančnej gramotnosti alebo aj mentálneho „well-beingu”. Zúčastnia sa duchovných obnov a majú tiež priestor na osobný duchovný rast. A to všetko sa odohráva v spoločenstve ďalších mladých ľudí, akademikov a mentorov.

Rezidenčné štúdium prebieha v kaštieli s priľahlým parkom v Ivanke pri Dunaji 15 min. vlakom od Bratislavy.

Cieľom vzdelávania v Kolégiu je stať sa kultivovaným mladým profesionálom so spoločenským rozhľadom schopným viesť kompetente diskusiu na aktuálne spoločenské témy a byť kvalitnou osobnosťou s hodnotami vo verejnom živote na Slovensku alebo v Európe alebo vo svojej profesionálnej oblasti a celkovo byť schopným viesť charakterný život.

DOD v Kolégiu – spôsob, ako nahliadnuť do nášho kolégiovského života

Na Dni otvorených dverí v Kolégiu Ťa čaká ukážkový seminár na tému: „Je klamať vždy zlé?” s rektorom Kolégia Martinom Luteránom, ďalej prehliadka kaštieľa, kde sídlime, spoločná večera a neformálny večer so študentmi.
Ivanka pri Dunaji sa nachádza 15 min. vlakom od hlavnej stanice v Bratislave.
Kaštieľ od stanice v Ivanke 10 min. pešo. Dá sa ú nás aj prespať. 

Prihlás sa tu: https://bit.ly/39lHVEE
Tešíme sa na Teba!

 

Profily študentov Kolégia – Samuel Prílepok

Je vtipný, skromný a všímavý. Okrem toho, že sa snaží pestovať dobré spôsoby, má rád šport a nerobí mu problém sa aj v decembri vykúpať v jazere. Samuel Prílepok minulý rok úspešne ukončil bakalárske štúdium žurnalistiky a histórie na Masarykovej univerzite v Brne. V Kolégiu je na jednoročnom programe a stará sa nám o dobrú náladu a knihy…

.

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Slovné hračky, moje “vyčesané” vlasy a to, že som zo Zázrivej. To sa do vás vryje, aj keď nechcete.

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Myslel som si, že som sa prišiel vzdelávať, ale teraz sa mi javí, že za tým bola Prozreteľnosť.

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Keď mám chvíľu, rád čítam literatúru faktu, ale aj beletriu, behám a hrám futbal. V Kolégiu mi sprvoti chýbalo to posledné, ale už chodíme hrávať, takže som spokojný.

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Moja sestra, lebo je chápavý, empatický a milujúci človek len preto, že si myslí, že by to tak malo byť.

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Veľmi si ju nepredstavujem. “V ľudskom srdci je veľa myšlienok, podarí sa však (iba) rozhodnutie Pánovo,” píše sa v Prísloviach a na inom mieste zas “človek si v duchu rozvažuje svoju púť, ale Pán riadi jeho krok.” Odráža sa to aj v ľudovej slovesnosti, pod starým známym “človek mieni, Pán Boh mení,” takže sa radšej nechám prekvapiť.

Keby si vo svete mohol zmeniť jednu vec čo by to bolo?

Aby slovné hračky získali univerzálny charakter, aby tak bolo viac srandy vo svete.

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Dielo Marka Váchu. Zatiaľ som od neho nečítal ani nepočul nič, čo by vyslovene bolo slabé. A nehovorím len o duchovných veciach, ale aj o biológii, etike atď. Minimálne vie, o čom hovorí a nemusíme so všetkým súhlasiť, ale na takom malom priestore dokáže povedať veľmi veľa.

A potom by som každému odporučil prečítať si báseň od Rudyarda Kiplinga “If” – tú by som pokojne nazval mojím manifestom.

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Kúpiť si hrozno, keď sa dá. Hrozno je super.

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Omnia mea mecum porto…

Keby si si mohol vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcel narodiť?

Chcel by som byť vlkom, lebo je to krásne a nepochopené zviera. Nie že by som aj ja bol krásne a nepochopené zviera, ale práve preto by som chcel byť vlkom. Navyše, vlk je rodinne založený (minimálne sa tak tvári), a to sa v kresťanských kruhoch ráta (úsmev).