Čo znamená klasické vzdelávanie dnes?

Kedysi išlo o elitný študijný kurz založený na gréčtine a latinčine, dvoch veľkých jazykoch antického sveta. Nechýbali ani dejiny, filozofia, literatúra a umenie grécko-rímskeho sveta, čo po čase prinieslo bystrejším nadšencom výrazne vysoký stupeň kultúrneho porozumenia, ktoré pretrvalo po celý život. Dnes je potrebné ho opäť predstavovať.

 

Klasické vzdelávanie bolo klasickým „vnorením sa“ do učiva. Študenti sa kedysi učili omnoho viac o úradníkoch gréckych mestských štátov a o rímskych cisároch a naspamäť vedeli omnoho viac veršov gréckej a rímskej poézie a drám, než sa učili o Tudorovcoch, Stuartovcoch a Shakespearovi. Jazyky nikdy neboli na druhom mieste – najprv bolo nutné, aby ich študenti ovládali a tým sa korunoval úspech klasického vzdelávania. Prečo? Lebo poznanie a informácie neboli dostatočné a bolo potrebné siahnuť po primárnych zdrojoch.

Klasické vzdelávanie sa nezakladalo iba na vštepovaní poznania; snažilo sa aj o uhladenie a zušľachtenie. A ani dôkladnosť, ani krása sa nedosiahla bez dobrej znalosti gréčtiny a latinčiny. Tieto jazyky poskytovali mentálnu gymnastiku aj tréning vkusu.

Dnes pojem „klasické vzdelávanie“ používame neprístojne. Za „klasické“ označíme čokoľvek, čo považujeme za vynikajúce a univerzálne. Navyše odbor klasickej filológie, ktorý naďalej označuje starý význam (štúdium gréčtiny a latinčiny), sa rozšíril aj na štúdium klasického antického sveta bez ohľadu na jazyk. Čo v praxi vidíme v katalógoch univerzitných kurzov ako „klasická antická civilizácia“ a „klasická antická literatúra“ a oboje obvykle označujú kurzy čítania v preklade.

V súčasnosti teda klasické vzdelávanie môže znamenať niečo, čo vôbec nesúvisí s jeho pôvodným významom a porovnáva sa s tým, čo by sme mohli označovať ako tradičné vzdelávanie. Tradičné vyučovanie založené na „klasických dielach“ – na knihách veľkej tradície, poskytuje vzdelanie, ktoré slúži nato, aby nás informovalo o najlepších dielach našej civilizácie a na to, aby nám poskytlo modely na rozpoznanie etických a estetických noriem. V tomto zmysle klasické vzdelávanie opisuje pátranie po tom, čo sa označuje ako „slobodné vzdelávanie“ alebo osobitnejšie vzdelanie v „humanitných predmetoch“. No ak za „klasický“ označíme prístup alebo študijný kurz bez odkazu na gréčtinu a latinčinu, tak sa zdá, že ho používame zbytočne promiskuitne.

 

 

Vráťme sa k staršej definícii klasického vzdelávania ako učebných osnov založených – ak nie výlučne – na gréčtine, latinčine a na štúdiu civilizácie, z ktorej vzišli. Hora Parnas, vápencová masa vznášajúca sa nad starobylou delfskou svätyňou, je od úsvitu Západu hlavným symbolom poetickej inšpirácie a dokonalosti. Upriamila úzkostlivé pohľady na nebesá. A postupom času stelesnila všetko, čo chce človek v najlepšom prípade dosiahnuť – a čo by aj mal chcieť. Táto hora sa stala znamením jeho lepšieho, božsky inšpirovaného ja. Hoci bol pre väčšinu pútnikov nedosiahnuteľný, Parnas poukazoval aj na poklady, ktoré múzy dávajú verným a usilovným, ktorí čakajú a pracujú. „Vyliezť na Parnas“ sa nakoniec stalo synonymom pre bolestne oslavné používanie gréčtiny a latinčiny.

Ťažká, prudká cesta klasického vzdelávania neviedla len k samotnému poznaniu, ale aj ku kultivácii mysle a ducha. Výstup mal premeniť aj intelektuálnu a estetickú povahu človeka. Klasický kurz po stáročia dominoval západnému mysleniu. Veľa z našej intelektuálnej histórie od doby temna, cez renesanciu až po moderný svet vypovedá o neúnavnej práci duchovných a laických učencov, ktorí siahali späť do antiky, aby získali, zachovali a šírili bohatstvo učenia a skúseností, ktoré obsahovala. Preto sa museli vyučovať klasické jazyky uchovávajúce toto bohatstvo.

 

Ťažká cesta klasického vzdelávania neviedla len k samotnému poznaniu, ale aj ku kultivácii mysle a ducha.

 

Klasické vzdelávanie bolo kráľovnou všetkého vedeckého úsilia; predstavovalo pôvodné učebné osnovy humanitných vied. Bez ohľadu na to, akými rôznorodými a nesúvisiacimi témami sú dnes humanitné štúdiá, kedysi boli predĺženým štúdiom gréckych a rímskych úspechov v literatúre, histórii, myslení a umení. Touto cestou sa stále oplatí vykročiť.

 

 

Ak chceme oceniť hodnotu antiky, musíme vziať na vedomie, že solídna znalosť klasických jazykov, histórie a kultúry sama o sebe nevytvorí cnosť. Nemôže zasvietiť do  rohov, ktoré sme sa rozhodli udržiavať v tme, ani do tých, ktoré nemožno osvetliť. Ale môže formovať myseľ a osvetľovať cestu k porozumeniu. Preto je ušľachtilé znovu objavovať a venovať sa hlasom minulosti. Ak ich ignorujeme, je to nebezpečné pre nás a pre všetkých, o ktorých budeme akýmkoľvek spôsobom učiť. Bez jemne naladeného a často vyživovaného zmyslu pre minulosť, blízku i vzdialenú, ​​nemáme žiadnu kultúru.

 

Solídna znalosť klasických jazykov, histórie a kultúry sama o sebe nevytvorí cnosť,  ale môže formovať myseľ a osvetľovať cestu k porozumeniu.

 

Výstup na Parnas kedysi pomáhal formovať nevyformovanú myseľ. Náročné stúpanie povzbudzovalo intelektuálnu a estetickú kultúru u tých, ktorí vydržali námahu. Pomáhalo mentálnemu a dokonca emocionálnemu poriadku vyjsť z chaosu. Tento klasický tréning stále poskytuje najistejší základ pre vzdelanie národov, pretože vrchol Parnasu poskytuje kompletnejší pohľad na základy moderného sveta. Poézia, dráma, demokracia, idealizmus, vedecká zvedavosť a mnoho ďalších vecí, ktoré obohacujú naše mysle, vďaka nej chápeme a posudzujeme lepšie. Ak táto výška chýba, necháme sa unášať prúdom, plávajúc na našich vlastných vykorenených, nepatrných ostrovoch. A stávame sa krmivom pre demagógov. Preto nepotrebujeme revolúciu, ale reštauráciu.

 

 

Klasické štúdium podporuje vďačnosť za plody minulosti a umocňuje pocit, že stojíme na pleciach obrov. Študent histórie získa prostriedky nato, aby s vážnosťou a spravodlivosťou posudzoval iné časy. Naučí sa, že civilizovaná kultúra je citlivo vystavaná budova, krehké stvorenie vztýčené s monumentálnym úsilím, ktoré sa však ľahko dá zničiť.

Historik Christopher Dawson raz napísal, že kultúra – v staršom slova zmysle – je „ako mesto, ktoré bolo namáhavo vybudované postupnou prácou viacerých generácií, a nie džungľa, ktorá spontánne vyrástla slepým tlakom prírodných síl. Podstata kultúry je sprostredkovaná a nadobúdaná, a hoci ju dedí jedna generácia od druhej, je spoločenským a nie biologickým dedičstvom, tradíciou učenia, nahromadeným kapitálom vedomostí. “ A vždy jej hrozí vyhynutie. Kultúra sama o sebe nedýcha; uchovávajú ju tí, ktorí sú presvedčení o jej hodnote. Klasická vízia sa znovu a znovu obnovovala po dlhé storočia potom ako mnohí prorokovali jej zánik. 

 

Nepotrebujeme revolúciu, ale reštauráciu.

 

Klasické vzdelávanie je opäť potrebné brániť. Koniec koncov, žijeme v modernom a zriedka spochybňovanom presvedčení, že antický svet a jeho diela môžu málokoho niečo naučiť okrem špecialistov, vedcov a učiteľov klasickej filológie. Nenechajme sa pomýliť.

Po stáročia stálo klasické vzdelávanie pred úlohou výuky vznešených umení (noble arts) mysle a srdca, a môže tak urobiť znova. Tieto umenia nie sú mŕtve, iba hibernujú. Bystrý a dômyselný svet v sebe musí znovu nájsť pokoru učiť sa a vyučovať tieto vznešené umenia, ak má akékoľvek zdanie civilizácie, akýkoľvek úlomok vnútornej veľkosti prežiť chaos spôsobený generáciami zabudnutia a dobre mieneného zanedbávania. Môžeme získať späť svoju pamäť a rozpovedať jej príbehy tým, ktorí čakajú, aby si ich vypočuli.

 

Tento článok vznikol v spolupráci s portálom Memoria Press.  Jeho autorkou je Tracy Lee Simons a pre Kolégium Antona Newirtha ho preložil Bohumil Petrík.

Kolégium ONLINE – nový projekt Kolégia

Kvalitné vzdelávanie vedie k lepšiemu životu, no ako sa k nemu dostať? Kolégium odpovedá na túto otázku sviežou novinkou – projektom Kolégium ONLINE. Prináša veľké témy, významných autorov, živé diskusie, skvelých lektorov a to priamo k vám, kdekoľvek ste. 

Inšpirácia pre tento projekt vzišla z dlhoročnej požiadavky absolventov a priateľov Kolégia, ktorí chceli pokračovať vo vzdelávaní, aké ponúka Kolégium. To spočíva v čítaní textov, diskusii a v spoločnom hľadaní odpovedí. Práve živú diskusiu na kvalitné témy vedenú dobrými lektormi ponúka projekt Kolégium Online verejnosti.

Podobne, ako študenti v Kolégiu, aj účastníci kurzov sa budú dopredu pripravovať čítaním textov. Cez online seminár budú o texte, ktorý predstaví istú tému, diskutovať spolu a naživo s akademikom aj medzi sebou navzájom. Jedinečnosť týchto kurzov tkvie práve v živej diskusii a v neopakovateľnosti každého seminára, pretože tie nebudú nijakým spôsobom zaznamenávané.

Kurzy projektu Kolégium Online budú viesť kvalitní, overení lektori ako Matúš Sitár, Jakub Betinský či Martin Mihalik s bohatými skúsenosťami vo vedení diskusných seminárov v Kolégiu, na slovenských univerzitách či v zahraničí. 

Témy kurzov sú intelektuálne bohaté a týkajú sa najmä filozofie a náboženstva. Filozoficky zamerané kurzy siahajú od velikána antiky Platóna a jeho dialóg Štát, až ku kontroverznému Nietzschemu a modernému existencializmu. Neobchádzajú ani tie najvyššie filozofické otázky. Kurzy zamerané na náboženstvo môžu osloviť nielen veriacich, pretože riešia veľké otázky v monoteistických náboženstvách, i to, ako sa na vieru v dnešnom svete díva Joseph Ratzinger, či ako čítať Starý zákon tak, aby mu človek porozumel.

Kolégium Online ponúka všetky tieto kurzy za veľmi výhodné ceny, ktoré sú do konca septembra nižšie o zľavu -15%. Počet miest na seminároch je pre zaručenie kvalitnej diskusie obmedzený – preto neváhajte si svojim výberom pridlho

Viac informácií a prihlasovanie nájdete na www.online.kolegium.org

Vysokoškolský program Kolégia má nového riaditeľa

Niektorí z vás to už vedia, no pre mnohých je novinka, že vysokoškolský program Kolégia má nového riaditeľa. Je ním Branislav Kuljovský, ktorý bol minulý rok interným akademikom Kolégia. Aby ste ho lepšie spoznali, položili sme mu niekoľko otázok…

 

Čo pre Teba znamená byť riaditeľom vysokoškolského programu?

V prvom rade to vo mne vzbudzuje vnútornú radosť a naplnenie. Som nesmierne rád, že môžem byť zmysluplnou súčasťou diela, ktoré sa snaží formovať myseľ a dušu mladého človeka vovádzaním ho do intelektuálného bohatstva katolíckej tradície. Zároveň, je to pre mňa výzva a určitý záväzok. Chcel by som, aby Kolégium fungovalo aspoň tak dobre ako počas pôsobenia mojej predchodkyne, Soničky Leitnerovej.

Čo Ťa zatiaľ na tejto pozícii najviac prekvapilo?

Kedže som sa stal riaditeľom práve pred začiatkom nového akademického roka, trošku ma zaskočilo to množstvo vecí, ktoré treba riešiť v súvislosti s prípravou roka. Odhalila sa predo mnou hromada úloh a detailov, ktoré som doposiaľ ako interný akademik vôbec nevnímal.

 

 

Čo praješ študentom KAN 12 a čo praješ sebe?

Študentom prajem len jedinú vec – aby čas v Kolégiu využili naplno. Majú unikátnu príležitosť zastaviť sa a popasovať sa s veľkými otázkami života. Je veľmi pravdepodobné, že podobná možnosť sa v ich životoch už nezopakuje. Sebe prajem, aby som pri všetkých rozhodnutiach vedel správne rozlíšiť, čo našim študentom pomôže tento unikátny čas prežiť najlepšie.

Stredoškolské Kolégium očami Žofie Žarnayovej

Napadlo vám niekedy nehľadieť na veci len svojimi očami, ale aj očami iných? Na veci sa potom vieme pozerať vcelku, pretože každý zdieľa svoj pohľad z miesta, na ktorom stojí. To je vec, ktorú ma naučili oči iných, hlavne oči ľudí, ktorých som spoznala vďaka Kolégiu Antona Neuwirtha. Volám sa Žofia Žarnayová a som študentkou 4. ročníka programu Stredoškolského kolégia na Gymnáziu sv. Moniky v Prešove.

 

O Kolégiu som prvýkrát počula od kamarátky z košického gymnázia, keď ho nepatrne spomenula v rozhovore. Nedalo mi to a chcela som o ňom vedieť viac. Bolo to pre mňa niečo nové a veľmi ma to zaujalo. Predstava diskusií na rôzne témy a hľadania Pravdy bola pre mňa vzrušujúca a súčasne aj celkom strašidelná, keďže nie som výrečný typ človeka. Neskôr som zistila, že Kolégium má svoj program aj na našej škole.

 

Začala som uvažovať nad tým, že sa prihlásim napriek strachu a neznámu, ktoré vo mne toto rozhodnutie vzbudzovalo. Strach kvôli mojej tichej povahe. A neznámo? Túžba po poznaní, ktorá je v každom z nás, ma tiahla až tam, kde by som sa ja sama neodvážila ísť. Táto túžba chcela prekonať môj strach uzavretosti. Chcela otvoriť moju myseľ na iných ľudí, s ktorými sa moja „kolégiovská“ cesta začala, ale aj na ľudí, teda autorov a ich diela, ktoré nás uchvacujú. 

 

Neustála otázka „A prečo?“, ktorou nás Mišo odzbrojuje skoro pri každej konverzácií, nás núti ísť zakaždým viac do hĺbky. Nie len do hĺbky tém, o ktorých sa rozprávame, diel, ktoré skúmame a obdivujeme, ale aj do hĺbky nás samých a vecí, na ktorých každý z nás postavil svoj život a hodnoty. Otázka „Prečo?“ sa stala naším svetlom na ceste za poznaním sveta, života a samých seba. Je lampášom, ktorým si svietime pod nohy, keď kráčame ďalej a ďalej za Pravdou a tiež je tou iskrou, ktorá nás povzbudzuje neustále pokračovať v hľadaní. Súčasne je táto otázka pre nás ako otravný hmyz, ktorý tak ľahko neodoženieme. (Vďaka, Mišo.)

 

Otázka „Prečo?“ sa stala naším svetlom na ceste za poznaním sveta, života a samých seba.

 

Postoje a pohľady každého z nás sa pri diskusiách v  mnohých veciach líšia a súčasne prelínajú. Je až zázračné, ako sa vedia navzájom dopĺňať a to aj napriek tomu, aké kontrastné môžu byť. No k prepájaniu pohľadov do jedného celku sa vieme dopracovať až keď sa naučíme počúvať sa navzájom a brať každý pohľad na vec ako časť skladačky, vďaka ktorej sa všetci spolu priblížime k Pravde. Častokrát musí niekto uvoľniť miesto inej časti skladačky. Toto malé gesto pokory a pochopenia pomáha všetkým napredovať ďalej na ceste k Pravde a hlavne k porozumeniu medzi nami.

 

K prepájaniu pohľadov do jedného celku sa vieme dopracovať až keď sa naučíme navzájom sa počúvať a brať každý pohľad na vec ako časť skladačky.

 

Naša tohtoročná cesta putovania za Pravdou a poznaním sa bohužiaľ už pomaly končí. Ale verím, že v každom z nás začala proces, ktorý sa tak rýchlo neskončí. Každé dielo, text, obraz, film alebo hudba v nás niečo zanechali. Postavy v dielach, autori a ich príbehy sa nám snažili ukázať niečo o tomto svete, o nás samých, o vzťahoch alebo napríklad aj o utrpení. Snažili sme sa vžiť do postáv alebo do tónov hudby. Osvojili sme si načúvanie druhým, ale aj predostieranie svojich vlastných pohľadov s väčšou odvahou, ale stále s láskavosťou a pokorou voči druhým. Ešte stále máme na čom pracovať, ale dostali sme odrazovú plošinu, od ktorej sa môžeme odraziť a ísť ďalej.

 

Osvojili sme si načúvanie druhým, ale aj predostieranie svojich vlastných pohľadov s väčšou odvahou.

 

Dúfam, že aj s pomocou týchto pár nedokonalých riadkov sa môžem aspoň trocha odvďačiť ľuďom, ktorí nám cez Kolégium venovali svoj čas a snažili sa nás otravnou otázkou „Prečo?“ donútiť zamyslieť sa nad vecami, ktoré nás postupne premieňali v lepších ľudí. Ďakujeme!

Profily študentov Kolégia – Katarína Adamčáková

Spleť hravosti a pružnosti, získanej divadelnými skúsenosťami, rozvážnosť a empatickosť šmrncnutá vyštudovanou psychológiou a k tomu vždy trefná priamosť. To je naša Katka. Táto hlboká duša k nám zavítala z Bystrého na východe Slovenska. Svoje spisovateľské vlohy uplatňuje, okrem iného, aj na našom webe a improvizačnými hereckými výstupmi každodenne rozveseľuje komunitu. Viac Vám o sebe Katka povie v nasledujúcich riadkoch…

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Schopnosť vyjadriť sa, dramatickosť a rúž.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Vnímala som, že mi chýba niečo, čo mi škola nemohla dať, a že chcem rásť ako človek. Tiež som som si chcela dopriať čas nad všetkým sa zamyslieť a spoznať nových ľudí.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Je to rôzne – písaním, tancom, pri dobrej knihe, na prechádzke a v spoločnosti blízkych ľudí.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Inšpiratívni sú pre mňa ľudia, s ktorými sa bežne stretávam preto, že mi často sprostredkúvajú to, čo potrebujem aktuálne počuť.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Chcela by som využiť dary a talenty, ktoré som dostala. Tiež by som rada mala rodinu a prácu, ktorá ma bude napĺňať. 

 

Keby si vo svete mohla zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Aby ľudia viac počúvali – Boha, iných i svoje vnútro.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Veľmi ma zasiahlo predstavenie Búrka od Ostrovského, ktoré sme v Divadle Christoffer hrali. Počas nácvikov, no najmä po premiére som si uvedomila, že aj ten najnamahávejší výstup na horu na konci stojí za to.

Ak ide o knihy, ťažko sa mi vyberá jedna. V poslednej dobe ma veľmi oslovili knihy Buď, kde si (Štepán Smolen), Listy o sebavzdelávaní (Romano Guardini), Ako budovať pozitívne vzťahy (Len Kofler) a Thulkandra (C.S. Lewis).

Z hudby sú to najmä pesničky od Simy Martausovej, či Piotra Rubika.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Pokochanie sa pekným výhľadom.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Neviem, či sa to dá nazvať ako súkromné vlastníctvo, no najvďačnejšia som za moje vzťahy s blízkymi.

Ak by som predsa len mala vybrať niečo hmotné, tak by to bol môj denník. Keď si doň píšem, pomáha mi to utriediť si myšlienky. Keď sa k nemu spätne vraciam, môžem si pripomenúť skvelé zážitky a ‘stretnúť’ moje mladšie ja, čo je niekedy celkom úsmevné.

 

Keby si si mohla vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcela narodiť?

Tak nad tým rozmýšľam, že asi ako ja. Lebo aj keby som sa narodila ako niekto iný, nevedela by som to, lebo už by som to nebola ja, ale niekto iný.

 

(Ďakujem Anežke, že som si úvod nemusela písať sama.) 

Stredoškolské Kolégium očami Sebastiána Kaduka

VERITAS – to je dôvod, prečo na mojej doterajšej ceste pribudol aj krásny úsek v Kolégiu Antona Neuwirtha. 

 

Volám sa Sebastián Kaduk a som žiakom 3. ročníka na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského. Chcel by som vás aspoň na chvíľu dostať späť do mysle mladého človeka. Starší nech sa pokojne vrátia do svojich milovaných rokov, kedy bolo ich trápenie ešte len krásnym farebným obalom veľkej knihy života, a pevne verím, že mladších neodradím prežiť toto také krásne obdobie.

 

Som obyčajný mladý chalan, nie veľmi špecifický pre svoje schopnosti, ale predsa len obdarený nejakým talentom tak, ako každý z nás, ľudí. V skorej mladosti bol môj vzťah ku knihám ale aj celkovo ku poznávaniu veľmi nepatrný, až vlažný. Postupom času a dospievaním som sa na veci začal pozerať trošku inak. Vďaka dominikánom sa mi štúdium a poznávanie stali blízkym, ba priam obľúbeným a dramatickým spôsobom pozerania za obzor našej každodennej scenérie.

 

V skorej mladosti bol môj vzťah ku knihám ale aj celkovo ku poznávaniu veľmi nepatrný, až vlažný.

 

Tak ako veľa mladých aj mňa zaujímajú otázky týkajúce sa prítomnosti, ktorú vidíme, Boha, ktorý nás živí, lásky, vďaka ktorej žijeme, vzťahov, ktoré nás napĺňajú a v ktorých sa dávame. A v neposlednom rade je to otázka nášho miesta na tomto svete. Každý z nás hľadá svoje životné povolanie, stav, kde by sa cítil naplnený a spokojný. Nechávame sa ovplyvniť našimi príbuznými, priateľmi a inými. A tak im dávame možnosť urobiť to jedinečné rozhodnutie za nás. Tým strácame krásnu a predsa neistú cestu poznávania seba samého. Hoci žijeme a sme, predsa častokrát nevieme, kým sme, a o čo vlastne sa v živote snažíme. Už len pravé poznanie seba samého ma dokáže priviesť do úžasu, ktorý, bohužiaľ, veľakrát nie je veľmi príjemný. Predstavme si teraz, aké úžasné by potom bolo o trošku viac poznať svet, ľudí, lásku, prírodu alebo dokonca samého Boha. No nebolo by to vzrušujúce?

 

Už len pravé poznanie seba samého ma dokáže priviesť do úžasu, ktorý, bohužiaľ, veľakrát nie je veľmi príjemný.

 

Poznávanie je jedna z najlepších ciest k správnemu formovaniu nášho vnútra a o to sa usiluje aj Kolégium. Nevzdelávame sa iba čítaním kníh, ale aj skúmaním obrazov, hudbou, aktivitami, dôverou, prístupom. Veď predsa krásny kvet je tvorený z dokonalej skladačky lupeňov, kvetného lôžka, stonky, lístkov, aby nie len vyzeral dobre, ale aby hlavne pevne stál. Cieľom nie je z nás urobiť múdrych pre nás samých alebo preto, aby sme v očiach iných vyzerali múdro. Je pravda, že po tom často túžime a to môže byť problém.

 

Nevzdelávame sa iba čítaním kníh, ale aj skúmaním obrazov, hudbou, aktivitami, dôverou, prístupom.

 

Naše motivácie sú často vedené nesprávnym, chamtivým smerom. Túžime po sláve, uznaní, veľkých vedomostiach, obrovských skutkoch neuvedomujúc si, že to nie je najlepšia motivácia na ceste k poznaniu. Naše predstavy po uniformách, kanceláriách, autách, domoch, nás privádzajú k tomu, že zabúdame na druhých, ale aj na seba. Nežijeme v prítomnosti, ako nás to učil C. S. Lewis, ale v našich vzdialených a nereálnych predstavách, ktorých výsledkom býva sklamanie a bolesť. Neuvedomujeme si, že poznaním berie každý z nás na seba zodpovednosť, že to, čo vie, má aj spravodlivo používať.

 

No nie je márnosť, keď nás poznanie robí pyšnými? Pýcha v nás pomaly, ale isto, brzdí našu túžbu po pravde a dosádza namiesto nej predstavy, ktoré sa k nej ani neblížia.  A tak sa veľmi jednoduchou chybou stávame niekým, kým nie sme, a pozeráme sa na ľudí z vrchu. Nevidíme však, čo nádherné máme nad sebou…

 

Naše rozhodnutie musí byť pevné a správne. Preto musíme stráviť hodiny nad knihami, filmami, obrazmi alebo pri diskusnom stole.

 

Myslím, že poznanie bez pokory nemá na tomto svete miesto, a predsa je ho tu veľa. Mladý človek musí rozmýšľať, veď to dokázali aj ľudia tisícročia pred nami. Nemôžeme konať iba na základe nejakých túžob a pudov. Naše rozhodnutie musí byť pevné a správne. Preto musíme stráviť hodiny nad knihami, filmami, obrazmi alebo pri diskusnom stole. Učíme sa poslúchať názory iných, viesť dialóg, priznať chybu v názore, ospravedlniť sa. Lebo inak život prežijeme v predstavách a nikdy sa nenadýchneme príjemného jarného severného vetra prítomnosti.

 

 

Sebastián Kaduk

Citadela – Nový projekt klasického katolíckeho vzdelávania pre žiakov prvého stupňa

Kolégium A. Neuwirtha​ v spolupráci so ​Spojenou školou sv. Uršule​ otvára od nového školského roka

základoškolskú vzdelávaciu skupinu pre žiakov prvého stupňa.

V Bratislave vzniká nový vzdelávací projekt pre žiakov prvého stupňa s názvom ​Citadela​, ktorý ponúka kvalitné vzdelanie založené na koncepte katolíckeho klasického vzdelávania. Iniciátorom projektu je Kolégium Antona Neuwirtha, ktoré už roky úspešne rozvíja projekty vzdelávania vysokoškolákov (dvojročný akademický program) a stredoškolákov (​Akadémia veľkých diel​). Projekt Citadela je logickým pokračovaním poslania Kolégia ponúkať kvalitné vzdelávanie založené na kresťanských hodnotách.

Nová základoškolská skupina vznikne od septembra 2020 ​v spolupráci so Spojenou školou sv. Uršule v Bratislave​, ktorá bude zároveň kmeňovou základnou školou žiakov Citadely. Na tejto škole budú žiaci každý polrok preskúšaní zo ​štátneho vzdelávacieho programu​ a zároveň budú čerpať aj zo skúseností a zázemia renomovanej cirkevnej školy. Citadela ponúka premyslený vzdelávací program, ktorý podľa konceptu katolíckeho klasického vzdelávania pripravuje na pôde Kolégia tím skúsených pedagógov.

Princípy katolíckeho klasického vzdelávania stoja na tradícii západnej kultúry a bohatstve i kráse katolíckej viery a myslenia. Zjednocujú vzdelávací program, pedagogické metódy aj kultúru vzdelávacej skupiny, ktorá spája ​vysoké a jasné hodnotové nároky​ s ​rešpektujúcim prístupom​ ku každému dieťaťu.

Cieľom je odovzdať deťom to najlepšie – poznávanie právd, dobra a krásy nazhromaždené za stáročia našej civilizácie, obsiahnuté v logicky prepojenom programe. Popri silnom akademickom aspekte deti zažijú stretnutia s veľkými dielami hudby, maľby, vedy a literatúry a tiež aktívny čas v prírode.

Registrácia detí je otvorená do nedele 5.4. 2020​. Ambíciou Citadely je už v školskom roku 2020/2021 ponúknuť vzdelávací priestor nielen pre žiakov prvých ročníkov, ale aj pre staršie deti (ZŠ 2-4). Štúdium bude spoplatnené školným, ktoré môže byť upravené v závislosti od majetkových pomerov rodičov. Vzdelávanie bude prebiehať v dvoch lokalitách v závislosti od konkrétneho záujmu: v priestoroch v bratislavskom prvom obvode a v historickom kaštieli v Ivanke pri Dunaji.

V rámci Kolégia A. Neuwirtha je súčasťou prípravného tímu okrem pedagogických spolupracovníkov rektor Kolégia Antona Neuwirtha ​Martin Luterán​ a riaditeľka Citadely ​Slávka Kubíková​, autorka dvoch úspešných slovenských kníh o výchove: ​Klub nerozbitných detí​ a ​Krotitelia displejov​. Významnou poradnou kapacitou prispieva k vzniku Citadely Douglas Minson, odborník na katolícke klasické vzdelávanie z USA a riaditeľ partnerskej školy ​Our Lady of Mount Carmel​ v Boonton, New Jersey.

Rodičia, ktorí majú záujem o viac informácií sa môžu zúčastniť dvoch informačných stretnutí. Uskutočnia sa v pondelok 16. marca 2020 o 17:00 v priestoroch Spojenej školy sv. Uršuly na Nedbalovej 4 v Bratislave a v stredu 1. apríla 2020 o 17:00 v priestoroch Kolégia Antona Neuwirtha v kaštieli v Ivanke pri Dunaji.

www.citadela.kolegium.org

Stretnutie s religionistom Pavlom Kosnáčom v Brne

Pozývame všetkých 2. marca o 20.15 h. na Fare pri Kostole sv. Jakuba v Brna mladých podebatovať s absolventom Kolégia Palim o tom, či je lepšie radšej študovať alebo sa angažovať a ako je to uňho.

Pavol Kosnáč je doktorandom na Katedre politológie Masarykovej univerzity v Brne. Jeho súčasná práca kombinuje metódy politológie, psychológie, terénnej antropológie, kognitívnych vied a neurovied. Študoval komparatívnu religionistiku v Bratislave a Oxforde so zameraním na nové náboženské hnutia, kresťanstvo a islam.

Zaujíma ho najmä nová a alternatívna religiozita, ako aj súvislosti medzi náboženstvom, ideológiou, násilím a vojnou. Posledných šesť rokov študoval motivácie a hodnotové stromy zahraničných bojovníkov a členov polovojenských organizácií vo východnej Európe a na Blízkom východe.
Príležitostne tiež pracuje ako konzultant a terénny pracovník pre humanitárne organizácie a univerzity v rôznych častiach sveta, v súčasnosti v Iraku, Sýrii a Thajsku.

„Je klamať vždy zlé?” – pýtal sa rektor Kolégia študentov na ukážkovom seminári z filozofie.

 Aj takéto témy môžu študenti riešiť, ak si podajú prihlášku na štúdium v Kolégiu, teraz vo zvýhodnenom termíne do 1. marca.

Ivanka pri Dunaji, 20. február 2020

Vysokoškoláci a maturanti zažili v kaštieli v Ivanke pri Dunaji stredajší večer s tímom Kolégia Antona Neuwirtha. Podujatie Deň otvorených dverí je obľúbenou možnosťou nakuknúť do sviežeho kolégiovského života. Viacerí návštevníci uviedli, že sa prišli utvrdiť v tom, že ich rozhodnutie prísť študovať do Kolégia je správne. Prihlášku na vysokoškolský program si môžu záujemcovia podať do 1. mája 2020 a výhodnejšie do 1. marca 2020.

Hlavnú časť programu tvoril ukážkový seminár rektora Kolégia Martina Luterána o tom, či klamať je vždy zlé. „Nebol to úplne taký pravý kolégiovský seminár, pretože študenti nemali pred ním prečítané texty a urobenú prípravu,” hovorí Martin s úsmevom. „Napriek tomu som mladých viedol cestou rozvíjania myšlienok, definovania si pojmov, nabaľovania úsudkov do logických súvislostí s cieľom zastaviť sa a uvažovať nad podstatou ľudských skutkov, prečo robíme, to čo robíme a aké to má v našich životoch dôsledky.”

Po seminári nasledovala prehliadka kaštieľa, kde Kolégium sídli, s poukázaním na tri piliere Kolégia: akademický, ktorého zosobnením je knižnica, komunitný, ktorého vyjadrením je kuchyňa a duchovný pilier, ktorého zhmotnením je kaštieľska kaplnka. Po spoločnej večeri mali mladí komunitný večer 

s aktuálnymi študentmi, kde sa mohli pýtať na všetko, čo ich zaujíma.

Vlajkovým programom Kolégia Antona Neuwirtha je dvojročný program internátneho typu pre študentov vysokých škôl. „Mladí vďaka nemu získavajú priestor i čas na osobnostný rozvoj, žijú 

v komunite ďalších talentovaných mladých ľudí a študujú úplne novým spôsobom: nevyžadujeme od nich memorovanie faktov, ale skôr diskusiu a ich vlastné názory; nečítame skriptá, ale originálne diela. Navyše, každý študent má aj vlastného mentora a raz do mesiaca absolvuje tréning jemných zručností,” priblížila systém vzdelávania riaditeľka Kolégia Soňa Leitnerová. 

Vzdelávanie prebieha formou seminárov a tutoriálov, prácou s originálnymi dielami veľkých autorov európskej civilizácie v oblasti histórie, filozofie, umenia, teológie a kultúry. Súčasťou je písanie esejí, trénovanie kritického myslenia, stretávanie sa s osobnosťami z rôznych oblastí verejného spoločenského života, formulovanie vlastného názoru a budovanie charakteru.

Kolégium sídli v kaštieli v Ivanke pri Dunaji, 15 min. vlakom od Bratislavy. Štúdium končí v júni promóciou, kedy človek nemôže mať viac ako 26 rokov.

Pre záujemcov je možnosť využiť formulár na prihlásenie cez: kolegium.org/prihlasovanie

V prípade, že si záujemca podá prihlášku vo zvýhodnenom termíne do 1. 3. 2020 a bude prijatý, Kolégium mu zaplatí septembrové školné.