&24 Róbert Toth

 „Som hrdý na to, že som so svojou pyšnou a vzpurnou povahou po všetkých tých krízach stále veriacim človekom — a že je to vlastne stále lepšie,” hovorí Robo. Keď príde na rad smiech, tak sa ozajstne smeje,  keď má premýšľať, tak premýšľa lepšie ako vyšetrovatelia v NAKA, a keď má oslavovať život… tak ho skrátka oslavuje.

Čo študuješ?

Študujem filozofiu na Teologickej fakulte Trnavskej Univerzity.

Prečo si v Kolégiu? 

S rozšírením Kolégia na dvojročné štúdium sa otvorili nové semináre — História, Umenie a Teológia, a vo všetkých troch som sa veľmi chcel niekam posunúť. Hlavným dôvodom je ale asi to, že som s Kolégiom nechcel stratiť  “kontakt” — som tu v podstate už tretí rok, keďže som druhák a medzitým som jeden rok aj stážoval ako akademický stážista. Je to úžasné miesto plné dobrých ľudí a už len fakt, že tu môžem jednoducho byť, je pre mňa asi dostačujúcim motívom.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Počas Kolégia som kompletne zmenil svoje ďalšie smerovanie. Dokončil som inžinierske štúdium informatiky v Brne a prihlásil som sa na štúdium filozofie. Najväčšia zmena je ale asi môj pohľad na komunitu a priateľstvo. Čím dlhšie tu som, tým viac vnímam, že jedna vec je rozumovo si isté veci o sebe uvedomiť, druhá vec je mať okolo seba ľudí, ktorí človeku dodajú odvahu spraviť to: napraviť tie zlé, realizovať tie dobré a odvážne.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Najväčší bol s priateľmi z KAN5 počas otvorenia tohto akademického roka, ale to by bolo nadlho a nikto by to nepochopil. Tak poviem druhý: jeden deň som sa prechádzal po jezuitskom pozemku a v určitom momente mi napadlo, že “ja – sám – teraz a úplne rozhodujem o svojom živote”. Uvedomil som si, že som úplne slobodný meniť sám seba, ovplyvňovať to, čo je v mojom vnútri. Prišla s tým aj zodpovednosť, ale kým dovtedy som svoje chyby vnímal vždy negatívne, tu sa to celé akosi prevrátilo a mne ostalo v hlave len pozvanie žiť plnší život. Niektorým to je asi prirodzené alebo na to prídu hneď, mne to trvalo a bola to pre mňa revolúcia.

Čím tráviš voľný čas?

Zbožňujem pitie dobrého čaju a strašne rád sa rozprávam s ľuďmi. Rád sa prechádzam a uvažujem, čítam knihy, ktoré nemusím, a celkovo som sám so sebou. V podstate behám medzi týmito dvoma extrémami a som s tým takto spokojný.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšný?

Že som so svojou pyšnou, hrdou a vzpurnou povahou po všetkých tých krízach stále veriaci človek — a že je to vlastne stále lepšie. Je tam strašne veľa milosti od Neho, ale každý deň je to aj moje slobodné rozhodnutie, v akom postoji chcem žiť. Každý v sebe nosíme nejakú svoju teológiu. Neexistuje človek bez boha v sebe. Otázka je, aký je to boh a nakoľko je to Boh kresťanský.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Ťažko sa mi hľadajú vzory, pretože som hyperkritický človek. Keď sa povie “svätý”, poviem si že idealizácia; a keď mi niekto opisuje skvelého človeka, ktorého nepoznám, podvedome hľadám nejaké chyby. Zo svätých je mojím vzorom Tomáš Akvinský — je to môj birmovný patrón a tak nejak ma sprevádza celým životom. Keď som si ho vyberal, netušil som, že je patrónom vzdelancov, netušil som, že sa sám budem snažiť jedným stať, nevedel som, že v Kolégiu budem bývať v jeho izbe. Čím viac čítam jeho diela, tým viac ma fascinuje jeho intelektuálna hĺbka — a ešte viac pokora, s akou to všetko považoval len za prostriedok na ceste k Bohu. Z ľudí okolo mňa obdivujem vždy nejaký ich aspekt. Moji rodičia sú pre mňa vzorom v tom, ako sa majú radi, otec v odvahe, Martin Luterán v nasledovaní svojej vízie, Juraj Šúst v jeho platónskej otvorenosti, Mirka Duranková v láskavej systematickej práci s ľuďmi. Mnohí ďalší v pokore, tá mi často chýba.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti?

Myslím, že pomaly odhaľujem svoje povolanie, ku ktorému mám talent, vzťah aj túžbu: vzdelávať mladých ľudí. Neviem ešte úplne presne akou formou, ale nejakým podobným spôsobom, ako sa to deje tu, by to bolo skvelé. Nepoznám lepší pocit ako keď vidím, že niekto rastie, posúva sa ďalej a nachádza v tom radosť.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Ukázal by som mladým ľuďom, že môžu žiť oveľa šťastnejší, plnší a slobodnejší život, z ktorého budú mať neskutočnú radosť. Všetko ostatné by sa prirodzene začalo meniť vďaka nim.

Ktorú knihu by si mal podľa Teba každý prečítať?

Majster alkohol od Jacka Londona je kniha, ktorá ma naučila veľmi veľa o slobode a kráse, hoci to tak z nadpisu nevyzerá. Ďalej je to George Bernanos – Deník venkovského faráře. Tá knižka mi povedala o hĺbke kresťanského života viac ako ktorákoľvek iná. Pozdravujem dvoch super ľudí, ktorí mi tie knihy dali do rúk. Pre mužov mi napadá ešte Adamov návrat od Richarda Rohra, čítal som ju šesťkrát a vždy ma niečo nové naučila o sebe samom.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Nie som až tak na filmy a nestáva sa mi často, že by ma nejaký až tak zasiahol. Tarkovského Andrej Rubľov bol jedným z nich, hoci som strašne nadával, keď sme to povinne pozerali v Kolégiu.

Aké hudobné dielo Ťa najviac oslovilo?

Z vážnej hudby? Miserere mei, Deus od Allegriho je úžasné dielo. Mám tiež veľmi rád Chopina a z tých “netradičnejších” Il Fásolo – Le Poème Harmonique. Aby som náhodou nevyvolal dojem vysoko-umeleckého človeka, tak pridám ešte Kolowrat – Vrany sa vracajú. Je to taký zvláštny rozorvaný štýl hudby, ktorý asi nebude sedieť mnohým. Mne vždy ukazoval kopu z mojej skrytej pýchy. A Harry Manx – Isle of Manx, lebo tak krásne divne prepája východný a západný štýl hudby.

 
 
 Spracoval Matúš Ďuraňa

pondelok  – 4. apríl 2017 – 20:00 – UPeCe Bratislava

Určite to poznáš. Prídeš zo školy a pozrieš si ďalšiu časť svojho obľúbeného seriálu. A potom ďalšiu. A ďalšiu. Keď konečne pozrieš na hodiny, je čas ísť spať.

Je pozeranie seriálov prokrastináciou alebo sa z nich aj niečo učíme? Sú seriály novodobým náboženstvom?

Či už si seriálový maniak alebo nie, príď s nami diskutovať. Vypočujeme si odborníkov, položíme im ťažké otázky a uvidíme, ako to celé s tými seriálmi dopadne.

Diskutovať s nami budú:

 

Juraj Malíčekvysokoškolský pedagóg, teoretik populárnej kultúry, o ktorej píše v časopise .týždeň
Marián Kunafilozof a vysokoškolský pedagóg

Česlav Peter Šajdafilozof a dominikán

Vstup je voľný, príď.
Ak Ti napadajú akékoľvek otázky, napíš nám, prosím, na info@kolegium.org

 

 

&23 Tatiana Takáčová

Temperament jej prúdi v krvi, srší von smiechom, červenými lícami, tými najdivnejšími slovenskými slovami, prejavuje sa dotykom štetca s papierom a upokojí sa pokojným sŕkaním čerstvo pomletej kávy. 

Odkiaľ pochádzaš?

Narodila som sa v novej nemocnici na Terase v Košiciach a teda pochádzam z Košíc (keby niekto váhal o mojej vychodňarskej krvi).

Čo študuješ?

Som študentkou jednoročného programu v Kolégiu a popri tom sa pripravujem na vysokú školu, pravdepodobne VŠVU.

Prečo si v Kolégiu?

Pretože som nechcela byť ako koník s klapkami, pozerať sa iba pred seba a neriešiť nič okolo. A keď chcete riešiť veci okolo seba, musíte najprv pochopiť, ako fungujú. Teda to bola primárna motivácia. A boli, samozrejme, aj nejaké bočné úmysly – napríklad spoznať ľudí z celého Slovenska, stráviť s nimi intenzívny rok a učiť sa od nich. A žiť v kaštieliku, to tiež nie je motivácia na zahodenie.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Pfú, tak to je ťažká otázka. Asi vo vnímaní svojich limitov, v snažení sa zladiť svoju búrlivú povahu s nutnosťou (ale zároveň aj príjemnosťou) niekoľkohodinových každodenných sedení nad textami. A zmenilo taktiež nazeranie na výber povolania. Že nemusím robiť to, čo očakávajú iní, ale radšej rozvíjať svoje talenty.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Najradšej mám čas, keď som s inými, a spoznávam ich cez zážitky každodennosti. Teda deň nemusí byť ničím výnimočný, stačí ak sa v ňom nájde miesto pre milý úsmev či teplé slovko druhému.

Čím tráviš voľný čas? 

Voľný čas trávim s komunitou. Pobyt s väčšou kvantitou človečiny ma nabíja energiou a dáva mi posilu v časoch, keď je tažšie. Okrem toho si dám rada kávejku, k tomu nejakú poéziu. Rada spím, veľa a často. A pohyb je tiež veľmi dôležitý. Zatiaľ som sa však nedostala k aplikácii tejto múdrosti do praxe. Ale posnažím sa (nesľubujem radšej).

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná?

Nechcem byť pyšná. Ale teším sa, keď sa mi podarí nebyť zlá na druhých ani na seba. Znie to ako blbosť, ale na čom inom záleží viac?

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Mojim vzorom sú ľudia, ktorými sa obklopujem. Tým, že s nimi prichádzam do styku každý deň, reflexia ide oveľa jednoduchšie ako s niekým, kto je strašne ďaleko, kto žil veľmi dávno. Každý z nich má niečo, čím ma obohacuje a ukazuje, že sa mám kam posúvať.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti? 

Chcela by som byť rovnako šiši, ale viac prospešná svojmu okoliu. Takže teraz pracujem na dôkladne premyslenom pláne tohto šialenstva. V reči tohto ľudu to znamená hľadanie svojho povolania, snaženie sa skĺbiť povahu a danosti s prínosom pre iných.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Bola by to skutočnosť závidenia si. Slováci sú strašne závistliví (mňa nevynímajúc). Predstavte si, koľko radosti by nám to prinieslo, keby sme sa tešili nielen z úspechov seba, ale aj tých, čo dosiahnu niečo pred nami. A ešte by som chcela zmeniť kaviarenské povedomie. Dobrá kaveja je liek na všetky neduhy Slovenska!

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa Teba každý prečítať?

Neviem, či existuje kniha, ktorú by som dala prečítať každému. Asi nie. Každý potrebuje inú medicínu. Medzi moje však patrili kniha Chatrč, Válkove Dotyky, no mojou srdcovkou je C.S.Lewis.  Píše tak jednoducho a pritom hlboko.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Viem,  že Reqiuem for a dream som videla niekoľko krát a vždy ma to unieslo. A Bedári boli jediný film, na ktorý som bola viackrát v kine, čo hovorí o jeho páčivosti celkom jasne. A mám rada rozprávky. Mary a Max, Hľadá sa Nemo a Dory a Príšerky s.r.o.

Aké hudobné dielo Ťa najviac zasiahlo?

Keď už som hovorila o filme Requiem, tak nemôžem zabudnúť ani na hudbu z tohoto filmu. Celkovo filmová hudba dokáže neuveriteľné veci. No ale zo zahraničnej hudby si vždy rada vypočujem Mumford& Sons, Ed Sheeran má nový super album, Sia má neuveriteľné zaujímavý hlas. Celkovo mám rada umelcov, ktorí sa líšia svojou tvorbou. Či už je to farbou ich hlasu – Korben Dallas alebo hĺbkou textu – Katarzia.

Spracoval Matúš Ďuraňa

&22 Veronika Bruncková

„Kolégium mi ukázalo, že múdry človek nie je slepo zahľadený do svojho odboru, ale zaujíma sa o svet, v ktorom žije, ” hovorí budúca architektka Veve svojim tichým hlasom, ktorý podľa mňa znie ako šum mora. 
 

Odkiaľ pochádzaš?

Narodila som sa v Liptovskom Mikuláši, ale odjakživa som bývala v malebnom Liptovskom Hrádku.

Prečo si v Kolégiu?

Tento rok zažívam v Kolégiu už svoj druhý ročník. Minulý rok ma presvedčil o hodnote vecí, ktoré tu dostanem, a zároveň o množstve tých, ktoré ešte len túžim spoznať. Vzhľadom na zmenu môjho pohľadu na to, ako vyzerá skutočné “učenie sa”, som sa rozhodla na tento rok prerušiť moje vysokoškolské štúdium. Zatiaľ sa zlepšujem v jazykoch, PC programoch, teórii architektúry a získavam trochu praxe. Všetko toto je totiž potrebné ako moja príprava na inžinierske štúdium, ktoré by som rada absolvovala v zahraničí. Zároveň chcem porozmýšľať nad mojím životným poslaním, ktorému sa po minulom roku otvorili nové obzory. Preto sa cez mentoring snažím zamakať na svojich talentoch, priznať si slabosti, aby som zistila, ako budem pre tento svet naozaj užitočná.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Ukázalo mi, že nič nie je nemožné a zároveň vôbec nie je potrebné mať všetko – práve vtedy zabúdame na tých najbližších a na  to, čo je v živote jednoducho pekné. Rapídne vo mne vzbudilo záujem o literatúru. Dovolilo mi spoznať inšpiratívnych ľudí a pochopiť, že sú nimi pri správnom pohľade všetci ľudia. A hlavne mi ukázalo, že múdry človek nie je slepo zahľadený do svojho odboru, ale zaujíma sa o svet, v ktorom žije.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Z akademickej oblasti ním asi ostane seminár o rozumových cnostiach, ktorý sme mali minulý rok s Martinom. V komunitnej oblasti by som nemohla zabudnúť na meninovú serenádu našich chlapcov pod oknom. V duchovnom to bude obnova na Sampore a duchovné cesty niektorých spolužiakov, ktorými sme si minulý rok spolu prešli, prechádzame a ktoré ma mnohému učia.



Čím tráviš voľný čas?

Najradšej v horách, na lyžovačkách či na túrach. Rada si so sebou vezmem dobrú knihu – tieto dni ma napríklad príjemne vyrušuje Teológia tela, ktorej sa snažím prísť na koreň. Veľmi ma baví pracovať s mladými a deťmi, učiť sa, ako im pomôcť vo formácii – čo môžem tento rok intenzívne robiť v neziskovej organizácii eRko.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná?

Toto je dosť chválenkárska otázka. Dúfam, že to nie je príliš klišé, ale úprimne na každú situáciu, keď mohol odo mňa odísť niekto šťastnejší.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Teraz napríklad Karol Wojtyla pre svoju všímavosť na spoločenské dianie, odvahu zasiahnuť a múdrosť v tom, ako to urobiť. Zo ženských vzorov nimi ostáva viera Matky Terezy.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti?

Veľmi ma zaujímajú dve oblasti: architektúra a formácia detí, mladých a rodín. Ako skĺbim tieto veci mi pri písaní týchto riadkov nie je úplne jasné, ale pomaly nachádzam spojitosti. Myslím, že zatiaľ stačí vidieť za prvú zákrutu – dokončiť štúdium architektúry a nenechať vyhasnúť túžbu venovať sa druhej oblasti. Budem rada, ak na konci života uvidím v tejto spoločnosti viac milujúcich rodín, ktorým v tom pomôže prostredie, kde žijú, a prídem na nejaké princípy, ako to robiť. A dúfam, že medzi nimi bude aj tá moja rodina s veľa deťmi.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Školstvo, lebo ak bude kvalitné, vyjdú z neho ľudia, ktorí budú meniť ďalšie oblasti. A potom ešte verejné priestory, najmä v Bratislave.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Neviem, či ma v tejto chvíli nevysmejú filmoví odborníci, pretože v tejto oblasti som skutočný laik. Tento rok ma však oslovili Strom života, Truman show a filmy od Sorentina – najmä Veľká nádhera.

Spracoval Matúš Ďuraňa

&21 Kristína Tomeková

  

Najžiarivejšia blondínka spomedzi všetkých trnavských mešťaniek. Jej najobľúbenejšou miestnosťou v kaštieli je knižnica, v ktorej keď neštuduje, tak si vyhráva na klavíri. 

Čo študuješ?

Študujem farmáciu na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave, aktuálne štvrtý ročník.

Prečo si v Kolégiu?

Pre hĺbku. Hĺbku v poznávaní, budovaní vzťahov i viery. Verím, že mi pomôže nájsť to „pravé orechové“, pre čo sa skutočne oplatí žiť.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo? 

Zatiaľ sú to asi len prvé krôčiky na ceste ku skutočnej zmene, ale áno, mení ma. A že v čom? Prijímať výzvy a neoznačovať ich za nezdolateľné prekážky. Meniť nemožnosti na možnosti. Kolégium mi prinavracia ten typ zmýšľania, ktorý mi vzala vysoká škola. A to zamýšľať sa nad vecami, prečo sú tak, ako sú. Hľadať pravdu a nielen sa učiť predkladané kvantum informácií. A potom je to efektívne využívanie času, ktorému sa teraz učím, a tak si popri mnohých povinnostiach dokážem nájsť čas na ešte viac (a najmä dôležitejších) vecí ako predtým. Tiež som pochopila, aké dôležité miesto by mala zastávať sebareflexia v mojom živote, a tak si na ňu začínam nachádzať viac času.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Mám veľký zážitok z našej knižnice. Je to miesto, s ktorým sa mi spája naozaj mnoho. Čítanie veľkých filozofov, štúdium do školy, rozhovory s mojimi KAN-spolužiakmi, kolokviá s ľuďmi s osobitosťou, životnou skúsenosťou a víziou, a potom – klavír. Keď v kaštieli už takmer nikto nie je a schyľuje sa k večeru, zapnem len malé svetlo, sadnem  si za klavír a počúvam hudbu, ktorú môžem vytvárať. Je to nádhera! Toto miesto naozaj dýcha krásou, ktorá ma chytá za srdce.

Čím tráviš voľný čas?

Milujem prírodu, preto vyhľadávam najmä outdoorové športy ako bicyklovanie, turistika, lyžovanie, frisbee, bedminton. Rada chodím peši. Časť zo mňa je i umelecky ladená. Podmanila si ma hra na klavíri a pri učení počúvam kompozície veľkých skladateľov. Rada sa prechádzam vonku. Sem-tam upečiem nejaký ten koláčik, zájdem do divadla, na hokej alebo sa pohrám s deťmi.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná?

Fuuh. Neviem, či by som použila slovo pyšná, pretože sa mi spája skôr s negatívnym významom tohto slova. Ale som veľmi rada, že som sa naučila žiť pre prítomnosť s vidinou na krásnu budúcnosť. Vidieť zmysel v utrpení a byť vďačná za všetko, nielen za to, čo ja schválim. (Na čo som možno fakt hrdá, je, že som si nikdy nefarbila vlasy.)

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

V mojom okolí (ale i v dejinách) vidím mnoho ľudí s rozličnými životnými skúsenosťami, ktorí sú pre mňa inšpiráciou a obohatením. Všetci títo ma vedú k zamysleniu sa, že stále je niečo, čo môžem robiť lepšie. Dokážem vďaka nim snívať a dávajú mi vedomie, že i tá najabsurdnejšia túžba, pokiaľ je dobrá, je realizovateľná.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti?

Niečo, čo má zmysel a hodnotu. Chcem pomáhať ľuďom a meniť veci okolo seba k lepšiemu. Formu toho však stále hľadám. No už teraz sa na to teším.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Chcela by som, aby každému „horelo srdiečko“ pre správne veci, a to si myslím, že začína výchovou v rodine. Preto by som si veľmi priala, keby všetci rodičia mali správne nastavené hodnoty a viedli k nim i svoje deti a k tomu sa dá prispieť i kvalitným vzdelaním. Myslím, že forma štúdia, akú máme dnes na Slovensku, nie je zrovna najlepšia. Vidím potrebu viesť deti v menších skupinkách ku kreativite a vlastnej tvorivosti, viesť ich k samostatnému mysleniu a logickému uvažovaniu a nedbať hlavný dôraz na množstvo namemorovaných informácií. Už sa učitelia prestali pýtať žiaka na jeho vlastný názor. Nezaujíma ich, aké stanovisko má, čo si o tom myslí, ale koľko toho vie. A to považujem za veľký omyl nášho školstva. Nie je predsa dôležité mať/poznať informáciu, ale vedieť s ňou pracovať.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Les Misérables (Bedári). Vykresľuje niekoľko kritických aspektov – vojnu, nedostatky v zákone, nespravodlivosť, neslobodu, otroctvo, samotu. No zároveň poukazuje na správne hodnoty ľudí – odvaha, spravodlivosť, dôstojnosť ľudského života, láska, obetavosť. Stvárňuje mnoho zlého i dobrého v rôznych formách, ktoré možno vidieť i v súčasnosti. Pozýva pozorovateľa k zamysleniu.


  
Spracoval Matúš Ďuraňa

&20 Matúš Ďuraňa

Poznáte to – jestvujú ľudia (a nie je ich veľa), ktorí majú takú krásnu slovenčinu a používajú také nezvyčajné slová, že najradšej by ste ich len počúvali. A keď sa k tejto neobyčajnej schopnosti pridá aj dôvtip, s akým prepájajú vážnosť so žartom, je to hotová výkladná skriňa nášho jazyka. Takou výkladnou skriňou je aj Matúš. 

Čo študuješ?

Študoval som semester žurnalistiky na FiF UK v Bratislave. Teraz tam už aktívne neštudujem, pretože som bol prijatý na réžiu a scenár dokumentárneho filmu na VŠMU.

Prečo si v Kolégiu? 

Veril som, že Kolégium mi dokáže pomôcť stať sa lepším človekom. No možno to nie je úplná pravda. V skutočnosti som nebol presvedčený, čo presne chcem študovať, čomu sa v živote chcem a mám venovať. Tušil som, že Kolégium ma v tom viac či menej záhadným spôsobom usmerní. Od momentu, keď som v to začal veriť, som nedokázal myslieť ďalej ako na to, že pôjdem do Kolégia.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo? 

Ťažko sa mi oddeľuje vplyv samotného Kolégia od faktu, že som prvý rok mimo rodičovského domu. Čoraz viac si uvedomujem dospelý vek, ktorý sa ku mne približuje rýchlejšie, ako som si predtým myslel. Kolégium na naučilo intenzívnejšie vnímať a tešiť sa zo zázrakov, ktoré sa nám každodenne stávajú, keď pre nás začnú byť dobro, pravda a krása skutočnými hodnotami.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Samporské túlanie sa lesmi a lúkami, každé z mojich stretnutí s mentorom a Tempus fugit*. Ten čas medzi semestrami, ktorý sa dá nielen stráviť prípravami na skúšky, bol asi mojim najkrajším časom v Kolégiu.

Čím tráviš voľný čas? 

Buď sa strácam niekde v prírode a v horách a športujem alebo sa nachádzam v uliciach mesta, v baroch a kaviarňach. Tam len vychutnávam čas, rozprávam sa s priateľmi alebo len pozorujem. Keď som doma, pozerám s rodičmi šport, hlavne biatlon. A vôbec, robím samé krásne veci, ktoré sú v očiach našej spoločnosti neskutočne zbytočné.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšný? 

Asi že som sa rozhodol hľadať a nachádzať Boha. Mojou pýchou teda asi je, že som sa rozhodol učiť pokore.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo? 

Je to napríklad predavačka v ivanskej samoške, ktorá sa prihovorí každému zákazníkovi, a trápi sa nad tým, prečo toľko ľudia chlascú. Je to i Victor Kossakovsky za to, aké krásne filmy točí. Je to i môj otec, ktorý sa dokáže zastaviť a vychutnať si prítomný moment, i moja mama za to, ako odhodlane a vytrvalo dokáže pracovať a prinášať obety.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti? 

Nakoniec to vyzerá, že budem robiť filmy a umenie. Inak by som chcel stále poznávať človeka a svet a azda sa stať aj dobrým manželom, rodičom a priateľom.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Prekreslil by som Bratislavu tak, aby bola obývateľnejším mestom. No hnevajú ma zanedbané polia, opustené sady a vinohrady, vyrúbané lesy a vôbec verejný priestor, na ktorý všetci kašlú. Aj tá predavačka má pravdu, že Slováci veľa pijú.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Obrazy starého sveta, Záhrada a Ružové sny mi pomohli objaviť poéziu vo filme.

*Tempus Fugit (alebo aj denný režim skúškový) je obdobie v Kolégiu medzi zimným a letným semestrom. Študenti si spoločne navrhnú organizáciu dní, podľa ktorej sa riadia. Tak napríklad budíček je ráno o siedmej, o pol ôsmej sú ranné chvály, nasledujú raňajky, potom štúdium v knižnici (kde sa udržiava počas celého Tempus Fugit ticho), stolujú pri spoločnom obede, ktorý pre všetkých pripravila jedna dvojica spomedzi nich. Po obede nasleduje voľný čas, potom sa za štúdium strieda s večerou, svätou omšou a deň sa končí spoločným oddychovým programom a modlitbou.

Spracovali: Matúš Ďuraňa, Soňa Matiová

&19 Lucia Strížencová

 

Našu Strižu z Bratislavy, ako ju tu a každý všade volá, sme počas posledných mesiacov mohli vidieť  buď ako si na smrť vyčerpaná podopiera hlavu nad knihami alebo ako sa celá spokojná usmieva z lezeckej steny či z lanovky. 
 

Čo študuješ?

Biomedicínsku fyziku na Fakulte matematiky fyziky a informatiky UK v Bratislave.

Prečo si v Kolégiu?

Pretože rada poznávam, diskutujem a nechávam sa inšpirovať. Pretože ma fascinovalo, ako tu ľudia myslia a s akým zápalom idú do vecí. Pretože som chcela trošku vyjsť z mojej bublinky a vzbudiť u seba záujem o dianie okolo seba, objaviť nové miesta, kde by som mohla pomôcť a realizovať sa a vlastne tak objaviť moje poslanie. Pretože som mala viacerých kamarátov, ktorí boli v Kolégiu a uverila som ich nadšeným tváram a slovám, ako veľa im Kolégium dalo. A pretože si uvedomujem, že to stojí za to, aj keď zvládať to nie je jednoduché.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Toto je ťažké hodnotiť tak skoro. Kolégium určite rozširuje moje obzory, nadchýna ma pre nové veci, spoznávam v ňom svoje limity a učím sa tu pokore. Nechcem použiť frázičku kritické myslenie, lebo po prvé – oháňa sa ňou na každom rohu a je už naozaj klišé, a po druhé – ja som asi kritická až moc.  Ale pravdou je, že skutočne sa tu učím rozmýšľať v inej rovine.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Najväčším zážitkom je určite to, že môžem bývať s partiou takých rôznych ľudí, ktorí študujú dosť rozdielne veci, ale spája ich zápal pre ich štúdium, rozmýšľanie a dobro. Aj po pol roku som stále očarená koncentráciou takých dobrých a šikovných ľudí, pritom rôznych. Také niečo som ešte nezažila. Parádnymi zážitkami boli aj mnohé rozhovory, tance, boj s inváziou lienok alebo guľovačka pred kaštieľom.

Čím tráviš voľný čas?

Počas semestra popri kombinácii školy a Kolégia také nepoznám. Inak sú to výlety s rodinou a kamarátmi, lyže, snowboard, turistika, lezenie, longboard, fajná knižka alebo si rada zahrám na hoboji.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná?

Nezdá sa mi, že by som mala byť na čokoľvek pyšná, veď pýcha peklom dýcha. Povedzme ale, že som rada za svoju pevnú vôľu, aj keď niekedy to vie byť na škodu.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Mohla by som tu teraz napísať konkrétne mená či už svätcov alebo dobrých a šikovných ľudí žijúcich okolo mňa i vo svete, pričom každý z nich je pre mňa vzorom v určitej oblasti. Avšak vo všeobecnosti sú pre mňa vzorom múdri ľudia, z ktorých vyžaruje láska a sú užitoční tomuto svetu.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti?

Toto je otázka, na ktorú ešte neviem odpovedať. Veľmi rada by som však robila niečo v odbore, ktorý študujem.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Aby sme sa všetci prestali stále sťažovať na situáciu a  na všetko, čo tu máme. Radšej nech sa každý zamyslí, čo by bolo v jeho moci zmeniť a ísť do toho! Ak chcem zmeniť Slovensko, začnem od seba.

Ktorú knihu by si mal podľa Teba každý prečítať?

Spomienky Jána Bosca. Bol to celkom fajn týpek.

 
Spracoval Matúš Ďuraňa
 

&18 Miroslav Vidlička

Miro už stihol za svoj život dvakrát navštíviť USA a kandidovať za poslanca do mestského zastupiteľstva v jeho rodnom Novom Meste nad Váhom. Inak je to naozaj slušák, ktorý chodí v lakovkách aj na záchod. 

Čo študuješ?

Študujem ekonomickú analýzu na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Prečo si v Kolégiu?

Osobná skúsenosť. Chcel som znovu zažiť to, čo na Letnej univerzite. Tým je riešenie zaujímavých tém so zaujímavými ľuďmi a rozvíjať pri tom svoju osobnosť.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

V spôsobe myslenia a prehodnocovania.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Uvedomenie si, že v akom krátkom čase ma Kolégium dokázalo posunúť ďalej v myslení.


Čím tráviš voľný čas?
 

Mimo KAN a súkromného života síce zostáva málo času, ale snažím sa ho využiť na zlepšovanie prostredia v škole prostredníctvom študentského parlamentu.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšný?

Na menšie úspechy, keď sa mi podarí motivovať alebo potiahnuť ľudí.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Otec. Lebo bol mužom, ktorý bol dobrým príkladom po duchovnej, otcovskej a aj podnikateľskej stránke.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti?

To je to, na čo sa snažím prísť. Rozhodujem sa medzi niekoľkými smermi.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Školstvo, lebo je základom k zmene. Ako povedal Nelson Mandela: „Education is the most powerful weapon which you can use to change the world.” A je to naozaj tak. Ak chceme čokoľvek zmeniť, tak musíme zmeniť školstvo, lebo to je to, čo vychováva budúcu generáciu. Ak nebude lepšie vychovaná ďalšia generácia, nemôžeme čakať, že bude lepšie voliť a ak nebudú lepšie voliť, len ťažko sa môže niečo zmeniť.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa Teba každý prečítať?

Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí, ktorú napísal Dale Carnegie.

spracoval Matúš Ďuraňa

Dá sa autizmus úspešne liečiť?

Čoraz viac počúvame o deťoch s autizmom. Zdá sa nám to len alebo sa skutočne rodí čím ďalej tým viac detí s týmto ochorením? Ak je to naozaj tak, čo je príčinou tohto stavu? A dá sa autizmus úspešne vyliečiť?


Organizačný tím Kolégia Vás pozýva na marcovú svoradovskú prednášku spojenú s diskusiou práve na tému autizmu. Rečníčkou bude prof. Daniela Ostatníková.

Známa slovenská neurofyziologička, prednostka Fyziologického ústavu a Akademického centra výskumu autizmu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, prorektorka UK pre medzinárodné vzťahy.

Prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD.
Prednáška spojená s diskusiou bude 22. marca 2017 (streda) o 19:00 v študovni internátu Svoradov. Internát nájdete na tejto adrese.

O Svoradovských prednáškach


Svoradovské prednášky sú pravidelné prednášky a diskusie pre verejnosť, ktoré organizuje Kolégium Antona Neuwirtha. Odohrávajú sa na bratislavskom internáte Svoradov – na mieste, kde sa počas komunizmu stretávali šikovní angažovaní študenti a potajme spoločne premýšľali a diskutovali o lepšej vízii pre našu krajinu.

Cieľom prednášok je vzbudiť medzi Slovákmi záujem o spoločnosť, ľudí aj svet – aby sme sa nad vecami zamýšľali a vďaka tomu žili plnohodnotnejší život. Lebo poznanie a vzdelávanie je dobré a krásne :-)

Tešíme sa aj na Vás!
Ak sa chcete čokoľvek spýtať, napíšte nám, prosím, na info@kolegium.org.
Vstup je voľný.

 

Čo majú spoločné Čína, Tomáš Akvinský a Oxford?

Aj keď bol Tomáš Akvinský z Talianska, poďme si posvietiť na to, ako jeho životné veľdielo preniklo až do vzdialenej Číny.

Organizačný tím Kolégia vás pozýva na nevšednú diskusiu, ktorej bude predsedať vzácny hosť – profesor William E. Carroll, akademik Oxfordskej univerzity, prednášajúci na viacerých popredných svetových univerzitách. V nedeľu, 26. marca 2017 o 14:00 v Kolégiu.

Budeme diskutovať o tom, aký vplyv malo učenie Tomáša Akvinského na čínske myslenie, filozofov a teológov. V čom s ním súhlasili a v čom sa rozchádzali? Aká je pozícia Akvinského učenia v Číne dnes? Na rad prídu, samozrejme, aj vaše otázky. Okrem tém súvisiacich s Akvinským sa budete môcť spýtať aj to, či by sa oplatilo ísť do Číny na študijný pobyt alebo aká je čínska univerzitná kultúra.

Prof. W. E. Carroll učí na Teologickej fakulte Oxfordskej univerzity a je autorom kníh Aquinas on Creation, La Creación y las Ciencias Naturales: Actualidad de Santo Tomás de Aquino, Galileo: Science and Faith. Pravidelne publikuje vedecké články na tému stvorenia sveta vo vzťahu k viere a rozumu. V Slovenskom preklade vyšla jeho kniha Creation and Science (Stvorenie a veda). Kúpiť si ju môžete v obchode Kolégia.


Diskusia bude prebiehať v angličtine.
Pozrite si na Facebooku, kto na ňu príde.

O tom, že na diskusiu prídete, nám prosím napíšte na rsvp@kolegium.org.
Ak máte akékoľvek otázky, napíšte nám na sona.matiova@kolegium.org.

Tešíme sa na vás :)