&22 Veronika Bruncková

„Kolégium mi ukázalo, že múdry človek nie je slepo zahľadený do svojho odboru, ale zaujíma sa o svet, v ktorom žije, ” hovorí budúca architektka Veve svojim tichým hlasom, ktorý podľa mňa znie ako šum mora. 
 

Odkiaľ pochádzaš?

Narodila som sa v Liptovskom Mikuláši, ale odjakživa som bývala v malebnom Liptovskom Hrádku.

Prečo si v Kolégiu?

Tento rok zažívam v Kolégiu už svoj druhý ročník. Minulý rok ma presvedčil o hodnote vecí, ktoré tu dostanem, a zároveň o množstve tých, ktoré ešte len túžim spoznať. Vzhľadom na zmenu môjho pohľadu na to, ako vyzerá skutočné “učenie sa”, som sa rozhodla na tento rok prerušiť moje vysokoškolské štúdium. Zatiaľ sa zlepšujem v jazykoch, PC programoch, teórii architektúry a získavam trochu praxe. Všetko toto je totiž potrebné ako moja príprava na inžinierske štúdium, ktoré by som rada absolvovala v zahraničí. Zároveň chcem porozmýšľať nad mojím životným poslaním, ktorému sa po minulom roku otvorili nové obzory. Preto sa cez mentoring snažím zamakať na svojich talentoch, priznať si slabosti, aby som zistila, ako budem pre tento svet naozaj užitočná.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Ukázalo mi, že nič nie je nemožné a zároveň vôbec nie je potrebné mať všetko – práve vtedy zabúdame na tých najbližších a na  to, čo je v živote jednoducho pekné. Rapídne vo mne vzbudilo záujem o literatúru. Dovolilo mi spoznať inšpiratívnych ľudí a pochopiť, že sú nimi pri správnom pohľade všetci ľudia. A hlavne mi ukázalo, že múdry človek nie je slepo zahľadený do svojho odboru, ale zaujíma sa o svet, v ktorom žije.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Z akademickej oblasti ním asi ostane seminár o rozumových cnostiach, ktorý sme mali minulý rok s Martinom. V komunitnej oblasti by som nemohla zabudnúť na meninovú serenádu našich chlapcov pod oknom. V duchovnom to bude obnova na Sampore a duchovné cesty niektorých spolužiakov, ktorými sme si minulý rok spolu prešli, prechádzame a ktoré ma mnohému učia.



Čím tráviš voľný čas?

Najradšej v horách, na lyžovačkách či na túrach. Rada si so sebou vezmem dobrú knihu – tieto dni ma napríklad príjemne vyrušuje Teológia tela, ktorej sa snažím prísť na koreň. Veľmi ma baví pracovať s mladými a deťmi, učiť sa, ako im pomôcť vo formácii – čo môžem tento rok intenzívne robiť v neziskovej organizácii eRko.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná?

Toto je dosť chválenkárska otázka. Dúfam, že to nie je príliš klišé, ale úprimne na každú situáciu, keď mohol odo mňa odísť niekto šťastnejší.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Teraz napríklad Karol Wojtyla pre svoju všímavosť na spoločenské dianie, odvahu zasiahnuť a múdrosť v tom, ako to urobiť. Zo ženských vzorov nimi ostáva viera Matky Terezy.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti?

Veľmi ma zaujímajú dve oblasti: architektúra a formácia detí, mladých a rodín. Ako skĺbim tieto veci mi pri písaní týchto riadkov nie je úplne jasné, ale pomaly nachádzam spojitosti. Myslím, že zatiaľ stačí vidieť za prvú zákrutu – dokončiť štúdium architektúry a nenechať vyhasnúť túžbu venovať sa druhej oblasti. Budem rada, ak na konci života uvidím v tejto spoločnosti viac milujúcich rodín, ktorým v tom pomôže prostredie, kde žijú, a prídem na nejaké princípy, ako to robiť. A dúfam, že medzi nimi bude aj tá moja rodina s veľa deťmi.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Školstvo, lebo ak bude kvalitné, vyjdú z neho ľudia, ktorí budú meniť ďalšie oblasti. A potom ešte verejné priestory, najmä v Bratislave.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Neviem, či ma v tejto chvíli nevysmejú filmoví odborníci, pretože v tejto oblasti som skutočný laik. Tento rok ma však oslovili Strom života, Truman show a filmy od Sorentina – najmä Veľká nádhera.

Spracoval Matúš Ďuraňa

&21 Kristína Tomeková

  

Najžiarivejšia blondínka spomedzi všetkých trnavských mešťaniek. Jej najobľúbenejšou miestnosťou v kaštieli je knižnica, v ktorej keď neštuduje, tak si vyhráva na klavíri. 

Čo študuješ?

Študujem farmáciu na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave, aktuálne štvrtý ročník.

Prečo si v Kolégiu?

Pre hĺbku. Hĺbku v poznávaní, budovaní vzťahov i viery. Verím, že mi pomôže nájsť to „pravé orechové“, pre čo sa skutočne oplatí žiť.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo? 

Zatiaľ sú to asi len prvé krôčiky na ceste ku skutočnej zmene, ale áno, mení ma. A že v čom? Prijímať výzvy a neoznačovať ich za nezdolateľné prekážky. Meniť nemožnosti na možnosti. Kolégium mi prinavracia ten typ zmýšľania, ktorý mi vzala vysoká škola. A to zamýšľať sa nad vecami, prečo sú tak, ako sú. Hľadať pravdu a nielen sa učiť predkladané kvantum informácií. A potom je to efektívne využívanie času, ktorému sa teraz učím, a tak si popri mnohých povinnostiach dokážem nájsť čas na ešte viac (a najmä dôležitejších) vecí ako predtým. Tiež som pochopila, aké dôležité miesto by mala zastávať sebareflexia v mojom živote, a tak si na ňu začínam nachádzať viac času.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Mám veľký zážitok z našej knižnice. Je to miesto, s ktorým sa mi spája naozaj mnoho. Čítanie veľkých filozofov, štúdium do školy, rozhovory s mojimi KAN-spolužiakmi, kolokviá s ľuďmi s osobitosťou, životnou skúsenosťou a víziou, a potom – klavír. Keď v kaštieli už takmer nikto nie je a schyľuje sa k večeru, zapnem len malé svetlo, sadnem  si za klavír a počúvam hudbu, ktorú môžem vytvárať. Je to nádhera! Toto miesto naozaj dýcha krásou, ktorá ma chytá za srdce.

Čím tráviš voľný čas?

Milujem prírodu, preto vyhľadávam najmä outdoorové športy ako bicyklovanie, turistika, lyžovanie, frisbee, bedminton. Rada chodím peši. Časť zo mňa je i umelecky ladená. Podmanila si ma hra na klavíri a pri učení počúvam kompozície veľkých skladateľov. Rada sa prechádzam vonku. Sem-tam upečiem nejaký ten koláčik, zájdem do divadla, na hokej alebo sa pohrám s deťmi.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná?

Fuuh. Neviem, či by som použila slovo pyšná, pretože sa mi spája skôr s negatívnym významom tohto slova. Ale som veľmi rada, že som sa naučila žiť pre prítomnosť s vidinou na krásnu budúcnosť. Vidieť zmysel v utrpení a byť vďačná za všetko, nielen za to, čo ja schválim. (Na čo som možno fakt hrdá, je, že som si nikdy nefarbila vlasy.)

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

V mojom okolí (ale i v dejinách) vidím mnoho ľudí s rozličnými životnými skúsenosťami, ktorí sú pre mňa inšpiráciou a obohatením. Všetci títo ma vedú k zamysleniu sa, že stále je niečo, čo môžem robiť lepšie. Dokážem vďaka nim snívať a dávajú mi vedomie, že i tá najabsurdnejšia túžba, pokiaľ je dobrá, je realizovateľná.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti?

Niečo, čo má zmysel a hodnotu. Chcem pomáhať ľuďom a meniť veci okolo seba k lepšiemu. Formu toho však stále hľadám. No už teraz sa na to teším.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Chcela by som, aby každému „horelo srdiečko“ pre správne veci, a to si myslím, že začína výchovou v rodine. Preto by som si veľmi priala, keby všetci rodičia mali správne nastavené hodnoty a viedli k nim i svoje deti a k tomu sa dá prispieť i kvalitným vzdelaním. Myslím, že forma štúdia, akú máme dnes na Slovensku, nie je zrovna najlepšia. Vidím potrebu viesť deti v menších skupinkách ku kreativite a vlastnej tvorivosti, viesť ich k samostatnému mysleniu a logickému uvažovaniu a nedbať hlavný dôraz na množstvo namemorovaných informácií. Už sa učitelia prestali pýtať žiaka na jeho vlastný názor. Nezaujíma ich, aké stanovisko má, čo si o tom myslí, ale koľko toho vie. A to považujem za veľký omyl nášho školstva. Nie je predsa dôležité mať/poznať informáciu, ale vedieť s ňou pracovať.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Les Misérables (Bedári). Vykresľuje niekoľko kritických aspektov – vojnu, nedostatky v zákone, nespravodlivosť, neslobodu, otroctvo, samotu. No zároveň poukazuje na správne hodnoty ľudí – odvaha, spravodlivosť, dôstojnosť ľudského života, láska, obetavosť. Stvárňuje mnoho zlého i dobrého v rôznych formách, ktoré možno vidieť i v súčasnosti. Pozýva pozorovateľa k zamysleniu.


  
Spracoval Matúš Ďuraňa

&20 Matúš Ďuraňa

Poznáte to – jestvujú ľudia (a nie je ich veľa), ktorí majú takú krásnu slovenčinu a používajú také nezvyčajné slová, že najradšej by ste ich len počúvali. A keď sa k tejto neobyčajnej schopnosti pridá aj dôvtip, s akým prepájajú vážnosť so žartom, je to hotová výkladná skriňa nášho jazyka. Takou výkladnou skriňou je aj Matúš. 

Čo študuješ?

Študoval som semester žurnalistiky na FiF UK v Bratislave. Teraz tam už aktívne neštudujem, pretože som bol prijatý na réžiu a scenár dokumentárneho filmu na VŠMU.

Prečo si v Kolégiu? 

Veril som, že Kolégium mi dokáže pomôcť stať sa lepším človekom. No možno to nie je úplná pravda. V skutočnosti som nebol presvedčený, čo presne chcem študovať, čomu sa v živote chcem a mám venovať. Tušil som, že Kolégium ma v tom viac či menej záhadným spôsobom usmerní. Od momentu, keď som v to začal veriť, som nedokázal myslieť ďalej ako na to, že pôjdem do Kolégia.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo? 

Ťažko sa mi oddeľuje vplyv samotného Kolégia od faktu, že som prvý rok mimo rodičovského domu. Čoraz viac si uvedomujem dospelý vek, ktorý sa ku mne približuje rýchlejšie, ako som si predtým myslel. Kolégium na naučilo intenzívnejšie vnímať a tešiť sa zo zázrakov, ktoré sa nám každodenne stávajú, keď pre nás začnú byť dobro, pravda a krása skutočnými hodnotami.

Aký je tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Samporské túlanie sa lesmi a lúkami, každé z mojich stretnutí s mentorom a Tempus fugit*. Ten čas medzi semestrami, ktorý sa dá nielen stráviť prípravami na skúšky, bol asi mojim najkrajším časom v Kolégiu.

Čím tráviš voľný čas? 

Buď sa strácam niekde v prírode a v horách a športujem alebo sa nachádzam v uliciach mesta, v baroch a kaviarňach. Tam len vychutnávam čas, rozprávam sa s priateľmi alebo len pozorujem. Keď som doma, pozerám s rodičmi šport, hlavne biatlon. A vôbec, robím samé krásne veci, ktoré sú v očiach našej spoločnosti neskutočne zbytočné.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšný? 

Asi že som sa rozhodol hľadať a nachádzať Boha. Mojou pýchou teda asi je, že som sa rozhodol učiť pokore.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo? 

Je to napríklad predavačka v ivanskej samoške, ktorá sa prihovorí každému zákazníkovi, a trápi sa nad tým, prečo toľko ľudia chlascú. Je to i Victor Kossakovsky za to, aké krásne filmy točí. Je to i môj otec, ktorý sa dokáže zastaviť a vychutnať si prítomný moment, i moja mama za to, ako odhodlane a vytrvalo dokáže pracovať a prinášať obety.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti? 

Nakoniec to vyzerá, že budem robiť filmy a umenie. Inak by som chcel stále poznávať človeka a svet a azda sa stať aj dobrým manželom, rodičom a priateľom.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Prekreslil by som Bratislavu tak, aby bola obývateľnejším mestom. No hnevajú ma zanedbané polia, opustené sady a vinohrady, vyrúbané lesy a vôbec verejný priestor, na ktorý všetci kašlú. Aj tá predavačka má pravdu, že Slováci veľa pijú.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Obrazy starého sveta, Záhrada a Ružové sny mi pomohli objaviť poéziu vo filme.

*Tempus Fugit (alebo aj denný režim skúškový) je obdobie v Kolégiu medzi zimným a letným semestrom. Študenti si spoločne navrhnú organizáciu dní, podľa ktorej sa riadia. Tak napríklad budíček je ráno o siedmej, o pol ôsmej sú ranné chvály, nasledujú raňajky, potom štúdium v knižnici (kde sa udržiava počas celého Tempus Fugit ticho), stolujú pri spoločnom obede, ktorý pre všetkých pripravila jedna dvojica spomedzi nich. Po obede nasleduje voľný čas, potom sa za štúdium strieda s večerou, svätou omšou a deň sa končí spoločným oddychovým programom a modlitbou.

Spracovali: Matúš Ďuraňa, Soňa Matiová

&19 Lucia Strížencová

 

Našu Strižu z Bratislavy, ako ju tu a každý všade volá, sme počas posledných mesiacov mohli vidieť  buď ako si na smrť vyčerpaná podopiera hlavu nad knihami alebo ako sa celá spokojná usmieva z lezeckej steny či z lanovky. 
 

Čo študuješ?

Biomedicínsku fyziku na Fakulte matematiky fyziky a informatiky UK v Bratislave.

Prečo si v Kolégiu?

Pretože rada poznávam, diskutujem a nechávam sa inšpirovať. Pretože ma fascinovalo, ako tu ľudia myslia a s akým zápalom idú do vecí. Pretože som chcela trošku vyjsť z mojej bublinky a vzbudiť u seba záujem o dianie okolo seba, objaviť nové miesta, kde by som mohla pomôcť a realizovať sa a vlastne tak objaviť moje poslanie. Pretože som mala viacerých kamarátov, ktorí boli v Kolégiu a uverila som ich nadšeným tváram a slovám, ako veľa im Kolégium dalo. A pretože si uvedomujem, že to stojí za to, aj keď zvládať to nie je jednoduché.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Toto je ťažké hodnotiť tak skoro. Kolégium určite rozširuje moje obzory, nadchýna ma pre nové veci, spoznávam v ňom svoje limity a učím sa tu pokore. Nechcem použiť frázičku kritické myslenie, lebo po prvé – oháňa sa ňou na každom rohu a je už naozaj klišé, a po druhé – ja som asi kritická až moc.  Ale pravdou je, že skutočne sa tu učím rozmýšľať v inej rovine.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Najväčším zážitkom je určite to, že môžem bývať s partiou takých rôznych ľudí, ktorí študujú dosť rozdielne veci, ale spája ich zápal pre ich štúdium, rozmýšľanie a dobro. Aj po pol roku som stále očarená koncentráciou takých dobrých a šikovných ľudí, pritom rôznych. Také niečo som ešte nezažila. Parádnymi zážitkami boli aj mnohé rozhovory, tance, boj s inváziou lienok alebo guľovačka pred kaštieľom.

Čím tráviš voľný čas?

Počas semestra popri kombinácii školy a Kolégia také nepoznám. Inak sú to výlety s rodinou a kamarátmi, lyže, snowboard, turistika, lezenie, longboard, fajná knižka alebo si rada zahrám na hoboji.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná?

Nezdá sa mi, že by som mala byť na čokoľvek pyšná, veď pýcha peklom dýcha. Povedzme ale, že som rada za svoju pevnú vôľu, aj keď niekedy to vie byť na škodu.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Mohla by som tu teraz napísať konkrétne mená či už svätcov alebo dobrých a šikovných ľudí žijúcich okolo mňa i vo svete, pričom každý z nich je pre mňa vzorom v určitej oblasti. Avšak vo všeobecnosti sú pre mňa vzorom múdri ľudia, z ktorých vyžaruje láska a sú užitoční tomuto svetu.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti?

Toto je otázka, na ktorú ešte neviem odpovedať. Veľmi rada by som však robila niečo v odbore, ktorý študujem.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Aby sme sa všetci prestali stále sťažovať na situáciu a  na všetko, čo tu máme. Radšej nech sa každý zamyslí, čo by bolo v jeho moci zmeniť a ísť do toho! Ak chcem zmeniť Slovensko, začnem od seba.

Ktorú knihu by si mal podľa Teba každý prečítať?

Spomienky Jána Bosca. Bol to celkom fajn týpek.

 
Spracoval Matúš Ďuraňa
 

&18 Miroslav Vidlička

Miro už stihol za svoj život dvakrát navštíviť USA a kandidovať za poslanca do mestského zastupiteľstva v jeho rodnom Novom Meste nad Váhom. Inak je to naozaj slušák, ktorý chodí v lakovkách aj na záchod. 

Čo študuješ?

Študujem ekonomickú analýzu na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Prečo si v Kolégiu?

Osobná skúsenosť. Chcel som znovu zažiť to, čo na Letnej univerzite. Tým je riešenie zaujímavých tém so zaujímavými ľuďmi a rozvíjať pri tom svoju osobnosť.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

V spôsobe myslenia a prehodnocovania.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Uvedomenie si, že v akom krátkom čase ma Kolégium dokázalo posunúť ďalej v myslení.


Čím tráviš voľný čas?
 

Mimo KAN a súkromného života síce zostáva málo času, ale snažím sa ho využiť na zlepšovanie prostredia v škole prostredníctvom študentského parlamentu.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšný?

Na menšie úspechy, keď sa mi podarí motivovať alebo potiahnuť ľudí.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Otec. Lebo bol mužom, ktorý bol dobrým príkladom po duchovnej, otcovskej a aj podnikateľskej stránke.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti?

To je to, na čo sa snažím prísť. Rozhodujem sa medzi niekoľkými smermi.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Školstvo, lebo je základom k zmene. Ako povedal Nelson Mandela: „Education is the most powerful weapon which you can use to change the world.” A je to naozaj tak. Ak chceme čokoľvek zmeniť, tak musíme zmeniť školstvo, lebo to je to, čo vychováva budúcu generáciu. Ak nebude lepšie vychovaná ďalšia generácia, nemôžeme čakať, že bude lepšie voliť a ak nebudú lepšie voliť, len ťažko sa môže niečo zmeniť.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa Teba každý prečítať?

Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí, ktorú napísal Dale Carnegie.

spracoval Matúš Ďuraňa

Dá sa autizmus úspešne liečiť?

Čoraz viac počúvame o deťoch s autizmom. Zdá sa nám to len alebo sa skutočne rodí čím ďalej tým viac detí s týmto ochorením? Ak je to naozaj tak, čo je príčinou tohto stavu? A dá sa autizmus úspešne vyliečiť?


Organizačný tím Kolégia Vás pozýva na marcovú svoradovskú prednášku spojenú s diskusiou práve na tému autizmu. Rečníčkou bude prof. Daniela Ostatníková.

Známa slovenská neurofyziologička, prednostka Fyziologického ústavu a Akademického centra výskumu autizmu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, prorektorka UK pre medzinárodné vzťahy.

Prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD.
Prednáška spojená s diskusiou bude 22. marca 2017 (streda) o 19:00 v študovni internátu Svoradov. Internát nájdete na tejto adrese.

O Svoradovských prednáškach


Svoradovské prednášky sú pravidelné prednášky a diskusie pre verejnosť, ktoré organizuje Kolégium Antona Neuwirtha. Odohrávajú sa na bratislavskom internáte Svoradov – na mieste, kde sa počas komunizmu stretávali šikovní angažovaní študenti a potajme spoločne premýšľali a diskutovali o lepšej vízii pre našu krajinu.

Cieľom prednášok je vzbudiť medzi Slovákmi záujem o spoločnosť, ľudí aj svet – aby sme sa nad vecami zamýšľali a vďaka tomu žili plnohodnotnejší život. Lebo poznanie a vzdelávanie je dobré a krásne :-)

Tešíme sa aj na Vás!
Ak sa chcete čokoľvek spýtať, napíšte nám, prosím, na info@kolegium.org.
Vstup je voľný.

 

Čo majú spoločné Čína, Tomáš Akvinský a Oxford?

Aj keď bol Tomáš Akvinský z Talianska, poďme si posvietiť na to, ako jeho životné veľdielo preniklo až do vzdialenej Číny.

Organizačný tím Kolégia vás pozýva na nevšednú diskusiu, ktorej bude predsedať vzácny hosť – profesor William E. Carroll, akademik Oxfordskej univerzity, prednášajúci na viacerých popredných svetových univerzitách. V nedeľu, 26. marca 2017 o 14:00 v Kolégiu.

Budeme diskutovať o tom, aký vplyv malo učenie Tomáša Akvinského na čínske myslenie, filozofov a teológov. V čom s ním súhlasili a v čom sa rozchádzali? Aká je pozícia Akvinského učenia v Číne dnes? Na rad prídu, samozrejme, aj vaše otázky. Okrem tém súvisiacich s Akvinským sa budete môcť spýtať aj to, či by sa oplatilo ísť do Číny na študijný pobyt alebo aká je čínska univerzitná kultúra.

Prof. W. E. Carroll učí na Teologickej fakulte Oxfordskej univerzity a je autorom kníh Aquinas on Creation, La Creación y las Ciencias Naturales: Actualidad de Santo Tomás de Aquino, Galileo: Science and Faith. Pravidelne publikuje vedecké články na tému stvorenia sveta vo vzťahu k viere a rozumu. V Slovenskom preklade vyšla jeho kniha Creation and Science (Stvorenie a veda). Kúpiť si ju môžete v obchode Kolégia.


Diskusia bude prebiehať v angličtine.
Pozrite si na Facebooku, kto na ňu príde.

O tom, že na diskusiu prídete, nám prosím napíšte na rsvp@kolegium.org.
Ak máte akékoľvek otázky, napíšte nám na sona.matiova@kolegium.org.

Tešíme sa na vás :)

&17 Michaela Hrušková

 V nasledujúcich riadkoch nájdete minimálne jeden výrok už nebohého kňaza a politického väzňa, štyri slová v troch cudzích jazykoch, niekoľko návrhov na zmenu slovenského školstva  a hlavne nemalý kúsok zo srdca Mišky Hruškovej z „utešeného mesta Rajec.”

Čo študuješ?

Keďže sa rozmohli reťazce francúzskych kaviarní a druhy talianskych cestovín, rozhodla som sa pokračovať v trende štúdia týchto dvoch kultúr. Na Univerzite Komenského by som rada prehĺbila svoje poznatky v daných jazykoch tak, aby prostredníctvom môjho prekladu a tlmočenia mohli aj ostatní nájsť podobné zaľúbenie.

Prečo si v Kolégiu? 

Quo vadis. Táto otázka mi bola v pätách celý maturitný ročník. Odpoveď na moje smerovanie sa však nevyriešila ani výberom školy a tak som si povedala, že ju treba bližšie preskúmať. To, kým sme a kam ideme, nie je jednoduchá otázka. Ľudia z Kolégia ma zaujali v tom, že sa netvárili, že majú na všetko odpoveď, ale že majú otvorené mysle a srdcia na otázky, ktoré sú dôležité aj pre mňa. Čo chcem v živote robiť, ako správne prežívať svoju vieru, koľko a či vôbec investovať do priateľstva, rodiny alebo komunitného fondu. Preto som tu dnes a v spoločných rozhovoroch s filozofickými velikánmi a podobnými zvedavcami hľadám tú správnu cestu.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo? 

Vo francúzštine existuje pekné slovo tourmenté. Označuje sa tým napríklad rozbúrenosť mora alebo to, kým som bola pred Kolégiom. Vždy som mala množstvo aktivít, nápadov, možností kam ísť, čo skúsiť, ale nie vždy som dokázala pri niečom zotrvať a usilovne sa tomu venovať. Kolégium ma učí nazerať pravdivejšie na seba i na iných, byť organizovanejšou a zodpovednejšou.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Okrem vzácnej inšpiratívnej diskusie s profesorom Krčmérym, stretnutia so C. S. Lewisom prostredníctvom profesora Williamsa, rada spomínam aj na narodeninové oslavy a spoločné slávenie sviatkov v Kolégiu, ktoré sú vždy niečim výnimočné a prekvapivé.

Čím tráviš voľný čas? 

Okrem klasického talianskeho dolce farniente si občas zahrám na husle alebo popočúvam skutočných hudobníkov na nejakom tom koncerte. Od čítania textov si najradšej oddýchnem knihou a od varenia v Kolégiu pečením. Prechádzky k jazeru, vzácne rozhovory, dobrý film a popcorn si tiež nájdu miesto v mojej skromnej časovej dotácii.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná?

Učím sa odvahe odísť do neznáma a vernosti vrátiť sa domov. Učím sa odpúšťať a prosiť o odpustenie. Občas viac alebo menej úspešne.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo? 

„Nezáleží kde žiješ, ale ako žiješ.” Jednoduché slová Antona Srholca ukrývajú jeho umenie žiť v radosti a službe napriek všetkým prekážkam komunistického režimu a doby v ktorej žijeme teraz. Práve preto je pre mňa v poslednej dobe veľkou inšpiráciou.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti? 

Chcela by som byť dobrou učiteľkou. Myslím, že je potrebné deliť sa o radosť z dobre vysloveného francúzskeho r. Okrem objavovania tejto radosti by som sa rada sústredila na vzťah učiteľ – žiak a jeho dôležitosť vo výučbovom procese.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Naše školy by mali byť miestom rozvoja s dostatkom príležitostí pre každé dieťa. Nenechať sa teda zmeniť školou, ktorá tieto príležitosti neponúka, nachádzať príležitosti na štúdium aj inde a priniesť nový pohľad na dôležitosť povolania učiteľa znie ako dobrá výzva.

Aké hudobné dielo Ťa najviac zasiahlo?

Concerto Grosso D mol od Vivaldiho.

spracoval Matúš Ďuraňa

&16 Marián Janík

Pochádza z petržalskej betónovej džungle, odmieta byť označovaný za sypača,  z tanečného parketu odchádza medzi poslednými, o manželstve sníva nahlas a v analytickom myslení je vždy o kilometer dopredu (aspoň pred autorom tohto článku). This is Majo.
 

Čo študuješ?

Popri Kolégiu študujem fyziku tuhých látok na Univerzite Komenského a jadrové a fyzikálne inžinierstvo na Slovenskej technickej univerzite.

Prečo si v Kolégiu?

Som veľmi zvedavý chlapec a túžim po poznaní. Na univerzite som, žiaľ, nenašiel univerzálne poznanie. Prírodu som spoznal do veľkej hĺbky, ale chýbal tomu kontext, šírka. Vnímal som, že poznám len malý výsek z reality a preto moja túžba ostávala nenaplnená. Tiež som chcel byť súčasťou komunity rovnako zmýšľajúcich ľudí, ktorí milujú múdrosť, spoznávajú pravdu a žijú podľa nej.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Štúdium v Kolégiu je náročné, a preto mi dalo príležitosť naplno využiť moju pracovitosť a cieľavedomosť. Priviedlo ma k systematickému čítaniu život meniacich kníh, ku ktorým by som sa sám nedostal. Tiež k rozvoju klasických slobodných umení, k formovaniu mojich myšlienok a hlavne ku kritickému rozmýšľaniu do hĺbky. Kolégium môže aj za moje čiastočné skultúrnenie, osobnostnú formáciu a dalo vzniknúť mnohým priateľstvám.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Dni náročného štúdia, dni príprav na polročné skúšky, tzv. tempus fugit, krásne reprezentovali dielo Kolégia. Počas spoločných príprav sme celé dni trávili horlivo sa venujúc akademickým textom. Do úplného mentálneho vyčerpania sme lúskali Aristotela, podpichovali sa otázkami, spoznávali človeka, hľadali sme pravdu a snažili sme sa ju aplikovať na náš každodenný život. Toto celé sa dialo vo veselej a milej priateľskej atmosfére. Dni sa začínali a končili spoločnou modlitbou a polil ich spoločný obed. Počas týchto dní som si najviac uvedomil dopad Kolégia na môj život.


Čím tráviš voľný čas?
 

Väčšinu času trávim štúdiom a to málo, čo mi ostane, trávim hlavne so svojou milou alebo si idem zacvičiť a zahrať futbal.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšný?

Nie som zvlášť pyšný na nič. Veľké životné diela ma ešte len čakajú. Zatiaľ som pracoval iba na sebe a stav, v ktorom som, a “úspechy”, ktoré som dosiahol, majú na svedomí viac ostatní ako ja. Zatiaľ som len počúval múdrejších a snažil sa rozumne rozhodovať, čo je viac prirodzené ako pýchy hodné. Ale predsa len, vždy ma napĺňa, keď sa dozviem, že som v niečom inšpiráciou pre mojich kamarátov.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Okrem Supermana a podobných ideálov ma inšpirujú niektorí moji učitelia, moji priatelia, moja milá a hlavne moja milovaná mamička – tí všetci mi svojim životom pripomínajú, aby moje morálne schopnosti nezaostávali za intelektuálnymi.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti?

Chcem byť dobrým človekom, mužom, otcom a chcem žiť tak, aby som k tomu inšpiroval aj ostatných.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Na Slovensku by som zmenil vzdelávanie – aby univerzity nevychovávali fachidiotov, ale komplexne rozvinuté osobnosti.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa Teba každý prečítať?

How to read a book od Mortimera J. Adlera. Je klasickým návodom na rozvinutie umenia čítania. Čítanie nie je pasívna činnosť, primárne neslúži na pobavenie alebo oddýchnutie. Aktívne čítanie zahŕňa pýtanie sa otázok a hľadanie odpovedí, rozširuje našu myseľ a učí nás veľa o sebe a o svete. Keď už viete čítať, táto knižka v závere obsahuje zoznam kníh, tradičných veľdiel, ktoré by si mal prečítať úplne každý.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Lego Movie od Phila Lorda a Christophera Millera.

 
spracoval Matúš Ďuraňa

&15 Laura Senderáková

Keď Lauru nenájdete ani v Kolégiu, ani v rodnom Prešove, ani na logopédii, ani na prechádzke v prírode, pozrite sa pre istotu aj na Nový Zéland. Tam ju určite nájdete. 

Čo študuješ?

Som na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a študujem logopédiu.

Prečo si v Kolégiu?

Lebo som túžila vyťažiť z mojich študentských rokov čo najviac – čo najviac sa naučiť a načerpať. Kolégium mi prišlo ako výborné miesto na naplnenie týchto mojich túžob (a k tomu ako bonus bývanie v kaštieli).

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo? 

Často tu zakusujem, že druhí ľudia (so svojimi návykmi, názormi, povahami) môžu byť pre mňa veľkým obohatením. Ale na to, aby ma mohli obohatiť, sa musím najprv vzdať presvedčenia “ja viem všetko najlepšie”.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Komunita je super! Je veľmi príjemné bývať s ľuďmi, ktorí sa navzájom o seba zaujímajú.

Čím tráviš voľný čas?

Najmä stretávaním sa s mne blízkymi ľuďmi. Alebo robením iných príjemných (a pekných) vecí, ako napr. prechádzka v prírode, čítanie príjemnej knihy, počúvanie rozhlasovej hry.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná?

Táto otázka trošku zaváňa hlavným hriechom. Tak si ju trošku preformulujem: najviac hrdá som na to, že som sa dopracovala ku logopédii, že som sa v nej veľmi našla, a že ma veľmi napĺňa.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Mám rôzne vzory v rôznych oblastiach môjho života. Napríklad chcela by som mať manželstvo, aké majú moji rodičia. Chcela by som byť dobrou a zapálenou logopedičkou, ako je moja učiteľka. Byť obetavá ako Miška. Vyrovnaná ako Mária. Hľadať Pánovu vôľu ako Lucia …

Čo by si chcela robiť v budúcnosti?

Chcela by som byť dobrou manželkou a mamkou a popritom robiť logopédiu (robiť ju kvalitne a so srdcom) a pomáhať deťom a ich rodičom.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Aby si všetci rodičia uvedomovali, aké nesmierne dôležité je pre ich deti to, že cítia lásku. Taktiež aby rodičia venovali svojím deťom dostatok času.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa Teba každý prečítať?

Lewisove Narnie. Keď nie sebe, tak aspoň svojim deťom by ich mal každý prečítať.

spracoval Matúš Ďuraňa