&17 Michaela Hrušková

 V nasledujúcich riadkoch nájdete minimálne jeden výrok už nebohého kňaza a politického väzňa, štyri slová v troch cudzích jazykoch, niekoľko návrhov na zmenu slovenského školstva  a hlavne nemalý kúsok zo srdca Mišky Hruškovej z „utešeného mesta Rajec.”

Čo študuješ?

Keďže sa rozmohli reťazce francúzskych kaviarní a druhy talianskych cestovín, rozhodla som sa pokračovať v trende štúdia týchto dvoch kultúr. Na Univerzite Komenského by som rada prehĺbila svoje poznatky v daných jazykoch tak, aby prostredníctvom môjho prekladu a tlmočenia mohli aj ostatní nájsť podobné zaľúbenie.

Prečo si v Kolégiu? 

Quo vadis. Táto otázka mi bola v pätách celý maturitný ročník. Odpoveď na moje smerovanie sa však nevyriešila ani výberom školy a tak som si povedala, že ju treba bližšie preskúmať. To, kým sme a kam ideme, nie je jednoduchá otázka. Ľudia z Kolégia ma zaujali v tom, že sa netvárili, že majú na všetko odpoveď, ale že majú otvorené mysle a srdcia na otázky, ktoré sú dôležité aj pre mňa. Čo chcem v živote robiť, ako správne prežívať svoju vieru, koľko a či vôbec investovať do priateľstva, rodiny alebo komunitného fondu. Preto som tu dnes a v spoločných rozhovoroch s filozofickými velikánmi a podobnými zvedavcami hľadám tú správnu cestu.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo? 

Vo francúzštine existuje pekné slovo tourmenté. Označuje sa tým napríklad rozbúrenosť mora alebo to, kým som bola pred Kolégiom. Vždy som mala množstvo aktivít, nápadov, možností kam ísť, čo skúsiť, ale nie vždy som dokázala pri niečom zotrvať a usilovne sa tomu venovať. Kolégium ma učí nazerať pravdivejšie na seba i na iných, byť organizovanejšou a zodpovednejšou.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Okrem vzácnej inšpiratívnej diskusie s profesorom Krčmérym, stretnutia so C. S. Lewisom prostredníctvom profesora Williamsa, rada spomínam aj na narodeninové oslavy a spoločné slávenie sviatkov v Kolégiu, ktoré sú vždy niečim výnimočné a prekvapivé.

Čím tráviš voľný čas? 

Okrem klasického talianskeho dolce farniente si občas zahrám na husle alebo popočúvam skutočných hudobníkov na nejakom tom koncerte. Od čítania textov si najradšej oddýchnem knihou a od varenia v Kolégiu pečením. Prechádzky k jazeru, vzácne rozhovory, dobrý film a popcorn si tiež nájdu miesto v mojej skromnej časovej dotácii.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná?

Učím sa odvahe odísť do neznáma a vernosti vrátiť sa domov. Učím sa odpúšťať a prosiť o odpustenie. Občas viac alebo menej úspešne.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo? 

„Nezáleží kde žiješ, ale ako žiješ.” Jednoduché slová Antona Srholca ukrývajú jeho umenie žiť v radosti a službe napriek všetkým prekážkam komunistického režimu a doby v ktorej žijeme teraz. Práve preto je pre mňa v poslednej dobe veľkou inšpiráciou.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti? 

Chcela by som byť dobrou učiteľkou. Myslím, že je potrebné deliť sa o radosť z dobre vysloveného francúzskeho r. Okrem objavovania tejto radosti by som sa rada sústredila na vzťah učiteľ – žiak a jeho dôležitosť vo výučbovom procese.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Naše školy by mali byť miestom rozvoja s dostatkom príležitostí pre každé dieťa. Nenechať sa teda zmeniť školou, ktorá tieto príležitosti neponúka, nachádzať príležitosti na štúdium aj inde a priniesť nový pohľad na dôležitosť povolania učiteľa znie ako dobrá výzva.

Aké hudobné dielo Ťa najviac zasiahlo?

Concerto Grosso D mol od Vivaldiho.

spracoval Matúš Ďuraňa

&16 Marián Janík

Pochádza z petržalskej betónovej džungle, odmieta byť označovaný za sypača,  z tanečného parketu odchádza medzi poslednými, o manželstve sníva nahlas a v analytickom myslení je vždy o kilometer dopredu (aspoň pred autorom tohto článku). This is Majo.
 

Čo študuješ?

Popri Kolégiu študujem fyziku tuhých látok na Univerzite Komenského a jadrové a fyzikálne inžinierstvo na Slovenskej technickej univerzite.

Prečo si v Kolégiu?

Som veľmi zvedavý chlapec a túžim po poznaní. Na univerzite som, žiaľ, nenašiel univerzálne poznanie. Prírodu som spoznal do veľkej hĺbky, ale chýbal tomu kontext, šírka. Vnímal som, že poznám len malý výsek z reality a preto moja túžba ostávala nenaplnená. Tiež som chcel byť súčasťou komunity rovnako zmýšľajúcich ľudí, ktorí milujú múdrosť, spoznávajú pravdu a žijú podľa nej.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Štúdium v Kolégiu je náročné, a preto mi dalo príležitosť naplno využiť moju pracovitosť a cieľavedomosť. Priviedlo ma k systematickému čítaniu život meniacich kníh, ku ktorým by som sa sám nedostal. Tiež k rozvoju klasických slobodných umení, k formovaniu mojich myšlienok a hlavne ku kritickému rozmýšľaniu do hĺbky. Kolégium môže aj za moje čiastočné skultúrnenie, osobnostnú formáciu a dalo vzniknúť mnohým priateľstvám.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Dni náročného štúdia, dni príprav na polročné skúšky, tzv. tempus fugit, krásne reprezentovali dielo Kolégia. Počas spoločných príprav sme celé dni trávili horlivo sa venujúc akademickým textom. Do úplného mentálneho vyčerpania sme lúskali Aristotela, podpichovali sa otázkami, spoznávali človeka, hľadali sme pravdu a snažili sme sa ju aplikovať na náš každodenný život. Toto celé sa dialo vo veselej a milej priateľskej atmosfére. Dni sa začínali a končili spoločnou modlitbou a polil ich spoločný obed. Počas týchto dní som si najviac uvedomil dopad Kolégia na môj život.


Čím tráviš voľný čas?
 

Väčšinu času trávim štúdiom a to málo, čo mi ostane, trávim hlavne so svojou milou alebo si idem zacvičiť a zahrať futbal.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšný?

Nie som zvlášť pyšný na nič. Veľké životné diela ma ešte len čakajú. Zatiaľ som pracoval iba na sebe a stav, v ktorom som, a “úspechy”, ktoré som dosiahol, majú na svedomí viac ostatní ako ja. Zatiaľ som len počúval múdrejších a snažil sa rozumne rozhodovať, čo je viac prirodzené ako pýchy hodné. Ale predsa len, vždy ma napĺňa, keď sa dozviem, že som v niečom inšpiráciou pre mojich kamarátov.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Okrem Supermana a podobných ideálov ma inšpirujú niektorí moji učitelia, moji priatelia, moja milá a hlavne moja milovaná mamička – tí všetci mi svojim životom pripomínajú, aby moje morálne schopnosti nezaostávali za intelektuálnymi.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti?

Chcem byť dobrým človekom, mužom, otcom a chcem žiť tak, aby som k tomu inšpiroval aj ostatných.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Na Slovensku by som zmenil vzdelávanie – aby univerzity nevychovávali fachidiotov, ale komplexne rozvinuté osobnosti.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa Teba každý prečítať?

How to read a book od Mortimera J. Adlera. Je klasickým návodom na rozvinutie umenia čítania. Čítanie nie je pasívna činnosť, primárne neslúži na pobavenie alebo oddýchnutie. Aktívne čítanie zahŕňa pýtanie sa otázok a hľadanie odpovedí, rozširuje našu myseľ a učí nás veľa o sebe a o svete. Keď už viete čítať, táto knižka v závere obsahuje zoznam kníh, tradičných veľdiel, ktoré by si mal prečítať úplne každý.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Lego Movie od Phila Lorda a Christophera Millera.

 
spracoval Matúš Ďuraňa

&15 Laura Senderáková

Keď Lauru nenájdete ani v Kolégiu, ani v rodnom Prešove, ani na logopédii, ani na prechádzke v prírode, pozrite sa pre istotu aj na Nový Zéland. Tam ju určite nájdete. 

Čo študuješ?

Som na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a študujem logopédiu.

Prečo si v Kolégiu?

Lebo som túžila vyťažiť z mojich študentských rokov čo najviac – čo najviac sa naučiť a načerpať. Kolégium mi prišlo ako výborné miesto na naplnenie týchto mojich túžob (a k tomu ako bonus bývanie v kaštieli).

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo? 

Často tu zakusujem, že druhí ľudia (so svojimi návykmi, názormi, povahami) môžu byť pre mňa veľkým obohatením. Ale na to, aby ma mohli obohatiť, sa musím najprv vzdať presvedčenia “ja viem všetko najlepšie”.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Komunita je super! Je veľmi príjemné bývať s ľuďmi, ktorí sa navzájom o seba zaujímajú.

Čím tráviš voľný čas?

Najmä stretávaním sa s mne blízkymi ľuďmi. Alebo robením iných príjemných (a pekných) vecí, ako napr. prechádzka v prírode, čítanie príjemnej knihy, počúvanie rozhlasovej hry.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná?

Táto otázka trošku zaváňa hlavným hriechom. Tak si ju trošku preformulujem: najviac hrdá som na to, že som sa dopracovala ku logopédii, že som sa v nej veľmi našla, a že ma veľmi napĺňa.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Mám rôzne vzory v rôznych oblastiach môjho života. Napríklad chcela by som mať manželstvo, aké majú moji rodičia. Chcela by som byť dobrou a zapálenou logopedičkou, ako je moja učiteľka. Byť obetavá ako Miška. Vyrovnaná ako Mária. Hľadať Pánovu vôľu ako Lucia …

Čo by si chcela robiť v budúcnosti?

Chcela by som byť dobrou manželkou a mamkou a popritom robiť logopédiu (robiť ju kvalitne a so srdcom) a pomáhať deťom a ich rodičom.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Aby si všetci rodičia uvedomovali, aké nesmierne dôležité je pre ich deti to, že cítia lásku. Taktiež aby rodičia venovali svojím deťom dostatok času.

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa Teba každý prečítať?

Lewisove Narnie. Keď nie sebe, tak aspoň svojim deťom by ich mal každý prečítať.

spracoval Matúš Ďuraňa

&14 Michal Gačko

 „Chcem, aby sa môj sused na dôchodku viac tešil zo života namiesto vyšetrovania, či každý poriadne umyl spoločné priestory v bytovke,” hovorí vážne inak málo vážny Mišo z ďalekého východu. 

Čo študuješ?

Tento rok ukončujem inžiniersky program v odbore informatika na FEI STU v Bratislave.

Prečo si v Kolégiu?

Lebo som veril, že svet je oveľa zaujímavejší ako písanie zdrojových kódov v kancelárii. Len som nevedel, v čom tkvie jeho čaro. To tu postupne objavujem.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Kolégium ma postupne mení, ale najväčšia zmena ešte len príde.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Objavil som v sebe nové túžby a sny. Najnovšie sa snažím napísať krátku divadelnú hru, ktorá sa dotkne istej spoločenskej témy. A takisto krása žitia vzťahov v komunite študentov a akademikov.

 
Čím tráviš voľný čas?

Prvý semester som sa našťastie touto otázkou nemusel trápiť. Teraz často uvažujem o tom, čo chcem robiť v budúcnosti.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšný?

Našiel som v sebe odvahu urobiť dôležité rozhodnutia pre svoj osobný rast. Strávil som pol roka v Nórsku v rámci programu Erasmus a prihlásil som sa do Kolégia. V 9. ročníku na základnej škole som postúpil na krajské kolo matematickej olympiády. To je všetko, čo mi pri prečítaní tejto otázky napadá.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Osobne poznám viacero ľudí, ktorí sú mojím vzorom v konkrétnych oblastiach života. Môj otec v starostlivosti o rodinu, môj bývalý kolega v pracovnom nasadení, moji kamaráti v nazeraní na tento svet s nadhľadom. Ale vzor, podľa ktorého by som smeroval svoj život, nemám.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti?

Niečo zmysluplné, čo ma bude baviť.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Chcel by som, aby sa ľudia zamerali na naozaj dôležité veci. Aby si viac pomáhali a boli k sebe slušní. Aby ľudia poskytujúci služby boli milší k zákazníkom. Aby vodiči zastavovali na prechodoch. Aby sa môj sused na dôchodku viac tešil zo života namiesto vyšetrovania, či každý poriadne umyl spoločné priestory v bytovke.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Good Will Hunting v réžii Gusa Van Santa.

 
 
spracoval Matúš Ďuraňa

Odkaz Michaela Novaka pre Kolégium


Michael Novak, ktorého týždenník .týždeň označil za najvplyvnejšieho Slováka, pred troma dňami zavŕšil svoju bohatú životnú púť – bohatú na veľké myšlienky, dobrý vplyv doslova na celý svet aj  život v láske, pokore a múdrosti.

Osobne sa poznal s rektorom Kolégia Martinom Luteránom aj ďalšími ľuďmi z okruhu Kolégia a Spoločenstva Ladislava Hanusa. Hoci po slovensky nerozprával, vždy sa hrdo hlásil ku svojim slovenským koreňom. V roku 2001 založil Free Society Seminar, letnú školu o základných pilieroch slobodnej spoločnosti. Časom prebralo záštitu nad seminárom Kolégium Antona Neuwirtha. S myšlienkou na zakladateľa Michaela Novaka sa tento rok uskutoční už 17.-sty ročník seminára. Študenti v Kolégiu tiež študujú jeho diela o demokracii a povahe demokratického kapitalizmu.

Michael Novak stál svojou podporou aj pri samotnou vzniku Kolégia. Prinášame vám dnes jeho slová, ktoré adresoval rektorovi Martinovi Luteránovi a všetkým ďalším hosťom pri príležitosti otvorenia vôbec prvého akademického roka v Kolégiu Antona Neuwirtha v septembri 2009. Pozrite si tiež fotky z Martinovej návštevy u Michaela v USA pred dvoma rokmi.

“Priatelia slobody z celého sveta stoja v dnešný večer pri vás. Aj priatelia humanizmu a humanitného vzdelávania kdekoľvek na zemi.

Židovská a kresťanská tradícia sú nevyčerpateľnými zdrojmi ľudskej sily, charakternosti a cností. A predovšetkým nádeje! Pretože židovstvo a kresťanstvo nás učia, že každé jedno stvorenie má svoj počiatok v láske, a že má svoj smer aj zmysel: vystavať novú civilizáciu – civilizáciu ešte väčšej spravodlivosti, pravdy, odpustenia voči iným a – povedané Dostojevského slovami – pokornej lásky.

Nech “Láska, čo slnko pohýna i hviezdy” vždy sprevádza Kolégium a vyžaruje z neho až do najvzdialenejších končín zeme.”

Spomienku Martina Luterána na Michaela Novaka si môžete prečítať aj v tomto článku v Konzervatívnom denníku Postoj.

&13 Zuzana Šebejová

Celý život spätá s Bratislavou, s oratkom v Trnávke, s francúzskymi komédiami a od tohto roku aj so Stavebnou fakultou na STU. A samozrejme aj s Kolégiom.
 
Prečo si v Kolégiu?

Hľadala som zmenu, výzvu, možnosť vyjsť z komfortnej zóny, spoznať nových ľudí, obohatiť sa o nové poznatky v prostredí plnom inšpirácie, ktorým je práve Kolégium. Program, ktorý absolvujeme, je presne to, čo v mojom živote, nielen v tom študijnom, chýbalo. Ponúka mi priestor na učenie sa ako sformulovať a vyjadriť vlastný názor, a rovnako aj možnosť zamyslieť sa nielen nad textami, ale aj nad vlastným životom a mojimi hodnotami. Zároveň to všetko robiť medzi skvelými ľuďmi.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Minimálne v pohľade na samú seba – na to, čo som a nie som schopná urobiť, a v čom sa môžem zlepšovať. Zistila som, že každé čo i len malé prekonanie sa je mi vrátené niekoľkonásobne a že každý človek mi môže ísť v niečom príkladom. Rovnako sa postupne učím, že nie na všetko si človek stačí sám. Umenie spočíva v požiadaní a prijímaní pomoci, či jej poskytnutí iným.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Jeden jediný takto neviem povedať, lebo je mnoho vecí. Najväčšie zážitky sú práve v takých maličkostiach, ako sú rôzne „hecovačky” a povzbudenia v ťažších chvíľach, rozhovory v kuchyni, zábavné situácie so spolubývajúcimi na izbe, či pri varení alebo dokonca aj pri upratovaní. Taktiež sa mi stále vybavuje, ako sme sa nasmiali počas prezentačného víkendu, či s akými krásnymi pocitmi som odchádzala z víkendu na Sampore.

Čím tráviš voľný čas? 

Dospávaním, športom, dobrým filmom či knihou, s priateľmi, s rodinou, rozhovormi, občas si brnknem na klavír a keď vyjde čas, rada navštívim oratko u nás na Trnávke.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná?

Ťažko povedať, ale asi na to, že mám neustálu snahu čeliť svojim strachom. Občas ich prekonám, občas nie, ale aj to ma nakoniec niekam posunie.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Nemám konkrétnu osobu, ktorá mi je vzorom. V každom človeku vidím svojím spôsobom kúsok inšpirácie, tak ako som aj vyššie napísala.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti?

Žiť, robiť to, čo ma bude baviť tak, aby som bola šťastná ja aj ostatní. Momentálne sa vzdelávam v oblasti zameranej viac na techniku a trochu na manažment, čomu by som sa pravdepodobne chcela venovať aj v budúcnosti. Záleží od toho, aké možnosti mi život prinesie a ako ich budem vedieť využiť.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Chcela by som na Slovensku menej egoistických ľudí, hlavne na tých vyšších, rozhodujúcich pozíciách.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Intouchables, My name is Khan a  vďaka Aghate Christy, jej knihám a neskorším seriálom mi prirástli k srdcu záhady. Alebo aj iné francúzske komédie, ako Bienvenue chez les Ch‘tis alebo Le prénom.

 
spracoval Matúš Ďuraňa

&12 Marek Zeleniak

 „Kolégium ma naučilo vnímať svoje dary, ktoré patria druhým, ” hovorí Marek, budúci bankár a majiteľ Bardejovských kúpeľov, ktorý tancuje tango a má už spísané vlastné Vyznania.
 

Kde študuješ?

Som študentom Obchodnej fakulty na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Prečo si v Kolégiu?

O Kolégiu som sa dozvedel v USA na výmennom pobyte vo Wisconsine ešte počas tretieho ročníka na strednej škole. Vedel som, že chcem viac, a to najmä v oblasti osobnostného rozvoja, prehĺbenia môjho vzťahu s Bohom a sebapoznania. Kolégium mi ponúka presne tieto možnosti a to do konca v kolektíve inšpiratívnych a nadaných mladých ľudí. Tento rok je mojím tretím rokom v Kolégiu a s odstupom času zisťujem a vnímam, že som sa rozhodol správne. Mať radosť zo štúdia aj po celom dni v knižnici by som na mojej univerzite zažil len ťažko.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Naučil som sa žiť pre iných a s inými, byť menej sebecký a vnímať moje dary, ktoré patria druhým, a je správne ich takto používať.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

V prvom roku to bola moja 187-stranová reflexia vlastného života. V druhom roku to bola príprava konca roka pre 350 ľudí a tento rok sú to spoločné obedy, pri ktorých veľa krát vnímam, ako sa ľudia vedia obetovať, aj keď sami nestíhajú a majú toho vyše hlavu.

Čím tráviš voľný čas?

Vždy si nájdem čas na priateľov aj mimo Kolégia. Čítam knihy len preto, lebo môžem, alebo si idem zatancovať tango – či už do Bratislavy alebo u nás v Ivanke.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšný?

Na to, že odkedy si pamätám, som sa vždy pýtal a chcel poznať pravdu aj za cenu, že ma ľudia okolo nechápali.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Mojim najväčším vzorom je Ježiš Kristus, ale v rámci smrteľníkov je ním Tomáš Baťa, ktorý spojil tvrdú prácu, excelentnosť, vytrvalosť a ľudskosť, čím prispel k výchove mladej generácie podnikateľov v Československu.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti?

Chcel by som si založiť banku alebo investičný fond a odkúpiť kúpele na východnom Slovensku (do 12 rokov).

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Chcel by som, aby každý, kto pracuje len manuálne, mal povinné štúdium 5 hodín týždenne (jazyky, umenie, literatúra, matematika, filozofia, dejiny – čokoľvek intelektuálne so spoločnou diskusiou) a každý, kto pracuje viac psychicky mal povinne 5 hodín týždenne športovať (silový alebo kardio tréning, plávanie, lezenie, bojové športy) – tým by sme viac investovali do prevencie ako do neefektívneho zdravotníctva (10€ výdavkov na prevenciu = 1000€ na liečbu chorého pacienta).

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa Teba každý prečítať?

7 návykov vysoko efektívnych ľudí od Stephena Coveyho a Etiku Nikomachovu od Aristotela.

 
spracoval Matúš Ďuraňa

&11 Anna Lacková

  

 Je mi cťou Vám v rozhovore  predstaviť oficiálnu sprievodkyňu korunovačného mesta Uhorska, ktorá vo voľnom čase najmä kávičkuje a prechádza sa po kaštieľnom parku ,a ktorá svoj vzor našla v najbližšej rodine. 
 Kde študuješ?

Študujem manažment na nemeckom programe na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave.

Prečo si v Kolégiu?

Som v Kolégiu pre to, aby sa zo mňa stala najlepšia možná verzia mňa samej. V Kolégiu spoznávam samu seba a vďaka filozofom mám možnosť sa zamyslieť nad svojím životom a prehodnotiť niektoré jeho oblasti.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Kolégium ma naučilo byť oveľa pozornejšou pre potreby iných. Častejšie si všímam, keď niekto potrebuje povzbudiť, pomôcť alebo vypočuť. Učím sa myslieť menej na seba a viac na druhých.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Jeden najkrajší zážitok sa vybrať nedá, tak skúsim zopár: ranné prechádzky s kávičkou po parku, spoločné varenie, beánja, vianočné večierky, Ondrejská zábava, mikulášske raňajky…

Čím tráviš voľný čas?
Keď mám čas, tak ho rada trávim rozhovormi pri kávičke s ľuďmi, ktorí sú mi blízki. Keď sa nájde ešte viac času, tak s radosťou si idem zabehať alebo sa poprechádzam v Ivanke.
Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná?Som veľmi hrdá na to, že som oficiálna Sprievodkyňa Bratislavy.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo? 

Mojím vzorom je moja maminka. Veľmi na nej obdivujem jej obetavosť i neustály úsmev na tvári napriek všetkým problémom. Je ochotná pomôcť druhým vždy, keď má na to priestor. V živote k všetkým problémom pristupuje s veľkou vierou. Všetko, čo robí, ma neustále motivuje stať sa lepšou.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti? 

V prvom rade chcem byť dobrým človekom! A moja práca by nemala spočívať len v samotnej náplni práce, ale chcela by som robiť viac. Vždy som chcela byť manažérkou, ktorá si všíma, čo potrebujú ostatní. Nechcem ich vnímať ako svojich “podriadených”, ale ako ľudí, ktorí si zaslúžia moju pozornosť a moje porozumenie. Nechcem ich rozdávať úlohy, ale chcela by som, aby sa s mojou pomocou stávali lepšími.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Keby som mohla zmeniť na Slovensku jednu vec, tak by som určite zaviedla silnejší systém motivácie – pre deti, študentov, ale aj pracujúcich a dôchodcov. Ako najväčšiu potrebu na Slovensku vnímam to, že ľudia nemajú chuť ani žiadny zápal pre napĺňanie svojich povinností a životného poslania.

Aké hudobné dielo Ťa najviac zasiahlo?

The Call od Reginy Spector – najmä pri štúdiu v zahraničí, resp. po návrate domov.

 
spracoval: Matúš Ďuraňa

Študuješ v zahraničí? Máme pre Teba letnú školu

Študuješ v zahraničí? Táto ponuka je tu pre Teba! Pozývame Ťa na letnú školu “Salaš” do Ivanky pri Dunaji. Hlavnou témou bude SLOVENSKO NA POVOLEBNÝCH A EURÓPSKYCH KRIŽOVATKÁCH. 

Ak si doteraz pozoroval svoju rodnú krajinu len prostredníctvom médií a rozhovorov s priateľmi, na SALAŠi budeš môcť diskutovať s ľuďmi, ktorí boli počas posledného roku v blízkosti veľkých tém Slovenska. Stretneš sa a budeš diskutovať s ďalšími ambicióznymi Slovákmi, ktorí pôsobia na prestížnych univerzitách a aktuálne problémy rodnej krajiny budeš môcť prebrať aj s osobnosťami ako Martin Dubéci či Richard Rybníček.

SALAŠ sa bude konať v Ivanke pri Dunaji od 1. do 6. júla. Prihlasovanie sme predĺžili do 19. júna!

Účastnícky poplatok je 69 Eur. Organizátorom je Kolégium Antona Neuwirtha.

Viac informácií o Salaši nájdeš tu. Tešíme sa na Teba!

}

Ešte váhaš, či sa prihlásiš do Kolégia?

Ako sa hovorí, lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Preto Ťa pozývame na jednu nezáväznú návštevu ivanského kaštieľa, kde Kolégium sídli. Aké to pre Teba môže priniesť výhody?

DOD

 

 

 

 

Ako sa k nám dostaneš? Pozri tu.

Daj nám vedieť, že sa k nám chystáš na tomto linku a sleduj udalosť na FB.document.currentScript.parentNode.insertBefore(s, document.currentScript);