&14 Michal Gačko

 „Chcem, aby sa môj sused na dôchodku viac tešil zo života namiesto vyšetrovania, či každý poriadne umyl spoločné priestory v bytovke,” hovorí vážne inak málo vážny Mišo z ďalekého východu. 

Čo študuješ?

Tento rok ukončujem inžiniersky program v odbore informatika na FEI STU v Bratislave.

Prečo si v Kolégiu?

Lebo som veril, že svet je oveľa zaujímavejší ako písanie zdrojových kódov v kancelárii. Len som nevedel, v čom tkvie jeho čaro. To tu postupne objavujem.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Kolégium ma postupne mení, ale najväčšia zmena ešte len príde.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

Objavil som v sebe nové túžby a sny. Najnovšie sa snažím napísať krátku divadelnú hru, ktorá sa dotkne istej spoločenskej témy. A takisto krása žitia vzťahov v komunite študentov a akademikov.

 
Čím tráviš voľný čas?

Prvý semester som sa našťastie touto otázkou nemusel trápiť. Teraz často uvažujem o tom, čo chcem robiť v budúcnosti.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšný?

Našiel som v sebe odvahu urobiť dôležité rozhodnutia pre svoj osobný rast. Strávil som pol roka v Nórsku v rámci programu Erasmus a prihlásil som sa do Kolégia. V 9. ročníku na základnej škole som postúpil na krajské kolo matematickej olympiády. To je všetko, čo mi pri prečítaní tejto otázky napadá.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Osobne poznám viacero ľudí, ktorí sú mojím vzorom v konkrétnych oblastiach života. Môj otec v starostlivosti o rodinu, môj bývalý kolega v pracovnom nasadení, moji kamaráti v nazeraní na tento svet s nadhľadom. Ale vzor, podľa ktorého by som smeroval svoj život, nemám.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti?

Niečo zmysluplné, čo ma bude baviť.

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Chcel by som, aby sa ľudia zamerali na naozaj dôležité veci. Aby si viac pomáhali a boli k sebe slušní. Aby ľudia poskytujúci služby boli milší k zákazníkom. Aby vodiči zastavovali na prechodoch. Aby sa môj sused na dôchodku viac tešil zo života namiesto vyšetrovania, či každý poriadne umyl spoločné priestory v bytovke.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Good Will Hunting v réžii Gusa Van Santa.

 
 
spracoval Matúš Ďuraňa

Odkaz Michaela Novaka pre Kolégium


Michael Novak, ktorého týždenník .týždeň označil za najvplyvnejšieho Slováka, pred troma dňami zavŕšil svoju bohatú životnú púť – bohatú na veľké myšlienky, dobrý vplyv doslova na celý svet aj  život v láske, pokore a múdrosti.

Osobne sa poznal s rektorom Kolégia Martinom Luteránom aj ďalšími ľuďmi z okruhu Kolégia a Spoločenstva Ladislava Hanusa. Hoci po slovensky nerozprával, vždy sa hrdo hlásil ku svojim slovenským koreňom. V roku 2001 založil Free Society Seminar, letnú školu o základných pilieroch slobodnej spoločnosti. Časom prebralo záštitu nad seminárom Kolégium Antona Neuwirtha. S myšlienkou na zakladateľa Michaela Novaka sa tento rok uskutoční už 17.-sty ročník seminára. Študenti v Kolégiu tiež študujú jeho diela o demokracii a povahe demokratického kapitalizmu.

Michael Novak stál svojou podporou aj pri samotnou vzniku Kolégia. Prinášame vám dnes jeho slová, ktoré adresoval rektorovi Martinovi Luteránovi a všetkým ďalším hosťom pri príležitosti otvorenia vôbec prvého akademického roka v Kolégiu Antona Neuwirtha v septembri 2009. Pozrite si tiež fotky z Martinovej návštevy u Michaela v USA pred dvoma rokmi.

“Priatelia slobody z celého sveta stoja v dnešný večer pri vás. Aj priatelia humanizmu a humanitného vzdelávania kdekoľvek na zemi.

Židovská a kresťanská tradícia sú nevyčerpateľnými zdrojmi ľudskej sily, charakternosti a cností. A predovšetkým nádeje! Pretože židovstvo a kresťanstvo nás učia, že každé jedno stvorenie má svoj počiatok v láske, a že má svoj smer aj zmysel: vystavať novú civilizáciu – civilizáciu ešte väčšej spravodlivosti, pravdy, odpustenia voči iným a – povedané Dostojevského slovami – pokornej lásky.

Nech “Láska, čo slnko pohýna i hviezdy” vždy sprevádza Kolégium a vyžaruje z neho až do najvzdialenejších končín zeme.”

Spomienku Martina Luterána na Michaela Novaka si môžete prečítať aj v tomto článku v Konzervatívnom denníku Postoj.

&13 Zuzana Šebejová

Celý život spätá s Bratislavou, s oratkom v Trnávke, s francúzskymi komédiami a od tohto roku aj so Stavebnou fakultou na STU. A samozrejme aj s Kolégiom.
 
Prečo si v Kolégiu?

Hľadala som zmenu, výzvu, možnosť vyjsť z komfortnej zóny, spoznať nových ľudí, obohatiť sa o nové poznatky v prostredí plnom inšpirácie, ktorým je práve Kolégium. Program, ktorý absolvujeme, je presne to, čo v mojom živote, nielen v tom študijnom, chýbalo. Ponúka mi priestor na učenie sa ako sformulovať a vyjadriť vlastný názor, a rovnako aj možnosť zamyslieť sa nielen nad textami, ale aj nad vlastným životom a mojimi hodnotami. Zároveň to všetko robiť medzi skvelými ľuďmi.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Minimálne v pohľade na samú seba – na to, čo som a nie som schopná urobiť, a v čom sa môžem zlepšovať. Zistila som, že každé čo i len malé prekonanie sa je mi vrátené niekoľkonásobne a že každý človek mi môže ísť v niečom príkladom. Rovnako sa postupne učím, že nie na všetko si človek stačí sám. Umenie spočíva v požiadaní a prijímaní pomoci, či jej poskytnutí iným.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Jeden jediný takto neviem povedať, lebo je mnoho vecí. Najväčšie zážitky sú práve v takých maličkostiach, ako sú rôzne „hecovačky” a povzbudenia v ťažších chvíľach, rozhovory v kuchyni, zábavné situácie so spolubývajúcimi na izbe, či pri varení alebo dokonca aj pri upratovaní. Taktiež sa mi stále vybavuje, ako sme sa nasmiali počas prezentačného víkendu, či s akými krásnymi pocitmi som odchádzala z víkendu na Sampore.

Čím tráviš voľný čas? 

Dospávaním, športom, dobrým filmom či knihou, s priateľmi, s rodinou, rozhovormi, občas si brnknem na klavír a keď vyjde čas, rada navštívim oratko u nás na Trnávke.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná?

Ťažko povedať, ale asi na to, že mám neustálu snahu čeliť svojim strachom. Občas ich prekonám, občas nie, ale aj to ma nakoniec niekam posunie.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Nemám konkrétnu osobu, ktorá mi je vzorom. V každom človeku vidím svojím spôsobom kúsok inšpirácie, tak ako som aj vyššie napísala.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti?

Žiť, robiť to, čo ma bude baviť tak, aby som bola šťastná ja aj ostatní. Momentálne sa vzdelávam v oblasti zameranej viac na techniku a trochu na manažment, čomu by som sa pravdepodobne chcela venovať aj v budúcnosti. Záleží od toho, aké možnosti mi život prinesie a ako ich budem vedieť využiť.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Chcela by som na Slovensku menej egoistických ľudí, hlavne na tých vyšších, rozhodujúcich pozíciách.

Ktorý film Ťa zatiaľ najviac zasiahol?

Intouchables, My name is Khan a  vďaka Aghate Christy, jej knihám a neskorším seriálom mi prirástli k srdcu záhady. Alebo aj iné francúzske komédie, ako Bienvenue chez les Ch‘tis alebo Le prénom.

 
spracoval Matúš Ďuraňa

&12 Marek Zeleniak

 „Kolégium ma naučilo vnímať svoje dary, ktoré patria druhým, ” hovorí Marek, budúci bankár a majiteľ Bardejovských kúpeľov, ktorý tancuje tango a má už spísané vlastné Vyznania.
 

Kde študuješ?

Som študentom Obchodnej fakulty na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Prečo si v Kolégiu?

O Kolégiu som sa dozvedel v USA na výmennom pobyte vo Wisconsine ešte počas tretieho ročníka na strednej škole. Vedel som, že chcem viac, a to najmä v oblasti osobnostného rozvoja, prehĺbenia môjho vzťahu s Bohom a sebapoznania. Kolégium mi ponúka presne tieto možnosti a to do konca v kolektíve inšpiratívnych a nadaných mladých ľudí. Tento rok je mojím tretím rokom v Kolégiu a s odstupom času zisťujem a vnímam, že som sa rozhodol správne. Mať radosť zo štúdia aj po celom dni v knižnici by som na mojej univerzite zažil len ťažko.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Naučil som sa žiť pre iných a s inými, byť menej sebecký a vnímať moje dary, ktoré patria druhým, a je správne ich takto používať.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia?

V prvom roku to bola moja 187-stranová reflexia vlastného života. V druhom roku to bola príprava konca roka pre 350 ľudí a tento rok sú to spoločné obedy, pri ktorých veľa krát vnímam, ako sa ľudia vedia obetovať, aj keď sami nestíhajú a majú toho vyše hlavu.

Čím tráviš voľný čas?

Vždy si nájdem čas na priateľov aj mimo Kolégia. Čítam knihy len preto, lebo môžem, alebo si idem zatancovať tango – či už do Bratislavy alebo u nás v Ivanke.

Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšný?

Na to, že odkedy si pamätám, som sa vždy pýtal a chcel poznať pravdu aj za cenu, že ma ľudia okolo nechápali.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo?

Mojim najväčším vzorom je Ježiš Kristus, ale v rámci smrteľníkov je ním Tomáš Baťa, ktorý spojil tvrdú prácu, excelentnosť, vytrvalosť a ľudskosť, čím prispel k výchove mladej generácie podnikateľov v Československu.

Čo by si chcel robiť v budúcnosti?

Chcel by som si založiť banku alebo investičný fond a odkúpiť kúpele na východnom Slovensku (do 12 rokov).

Keby si mohol zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo?

Chcel by som, aby každý, kto pracuje len manuálne, mal povinné štúdium 5 hodín týždenne (jazyky, umenie, literatúra, matematika, filozofia, dejiny – čokoľvek intelektuálne so spoločnou diskusiou) a každý, kto pracuje viac psychicky mal povinne 5 hodín týždenne športovať (silový alebo kardio tréning, plávanie, lezenie, bojové športy) – tým by sme viac investovali do prevencie ako do neefektívneho zdravotníctva (10€ výdavkov na prevenciu = 1000€ na liečbu chorého pacienta).

Ktorú knihu (okrem Biblie) by si mal podľa Teba každý prečítať?

7 návykov vysoko efektívnych ľudí od Stephena Coveyho a Etiku Nikomachovu od Aristotela.

 
spracoval Matúš Ďuraňa

&11 Anna Lacková

  

 Je mi cťou Vám v rozhovore  predstaviť oficiálnu sprievodkyňu korunovačného mesta Uhorska, ktorá vo voľnom čase najmä kávičkuje a prechádza sa po kaštieľnom parku ,a ktorá svoj vzor našla v najbližšej rodine. 
 Kde študuješ?

Študujem manažment na nemeckom programe na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave.

Prečo si v Kolégiu?

Som v Kolégiu pre to, aby sa zo mňa stala najlepšia možná verzia mňa samej. V Kolégiu spoznávam samu seba a vďaka filozofom mám možnosť sa zamyslieť nad svojím životom a prehodnotiť niektoré jeho oblasti.

V čom Ťa Kolégium zatiaľ najviac zmenilo?

Kolégium ma naučilo byť oveľa pozornejšou pre potreby iných. Častejšie si všímam, keď niekto potrebuje povzbudiť, pomôcť alebo vypočuť. Učím sa myslieť menej na seba a viac na druhých.

Aký je Tvoj doterajší najväčší zážitok z Kolégia? 

Jeden najkrajší zážitok sa vybrať nedá, tak skúsim zopár: ranné prechádzky s kávičkou po parku, spoločné varenie, beánja, vianočné večierky, Ondrejská zábava, mikulášske raňajky…

Čím tráviš voľný čas?
Keď mám čas, tak ho rada trávim rozhovormi pri kávičke s ľuďmi, ktorí sú mi blízki. Keď sa nájde ešte viac času, tak s radosťou si idem zabehať alebo sa poprechádzam v Ivanke.
Na čo si vo svojom živote zatiaľ najviac pyšná?Som veľmi hrdá na to, že som oficiálna Sprievodkyňa Bratislavy.

Kto je Tvojím vzorom? Prečo? 

Mojím vzorom je moja maminka. Veľmi na nej obdivujem jej obetavosť i neustály úsmev na tvári napriek všetkým problémom. Je ochotná pomôcť druhým vždy, keď má na to priestor. V živote k všetkým problémom pristupuje s veľkou vierou. Všetko, čo robí, ma neustále motivuje stať sa lepšou.

Čo by si chcela robiť v budúcnosti? 

V prvom rade chcem byť dobrým človekom! A moja práca by nemala spočívať len v samotnej náplni práce, ale chcela by som robiť viac. Vždy som chcela byť manažérkou, ktorá si všíma, čo potrebujú ostatní. Nechcem ich vnímať ako svojich “podriadených”, ale ako ľudí, ktorí si zaslúžia moju pozornosť a moje porozumenie. Nechcem ich rozdávať úlohy, ale chcela by som, aby sa s mojou pomocou stávali lepšími.

Keby si mohla zmeniť na Slovensku aspoň jednu vec, čo by to bolo? 

Keby som mohla zmeniť na Slovensku jednu vec, tak by som určite zaviedla silnejší systém motivácie – pre deti, študentov, ale aj pracujúcich a dôchodcov. Ako najväčšiu potrebu na Slovensku vnímam to, že ľudia nemajú chuť ani žiadny zápal pre napĺňanie svojich povinností a životného poslania.

Aké hudobné dielo Ťa najviac zasiahlo?

The Call od Reginy Spector – najmä pri štúdiu v zahraničí, resp. po návrate domov.

 
spracoval: Matúš Ďuraňa

Študuješ v zahraničí? Máme pre Teba letnú školu

Študuješ v zahraničí? Táto ponuka je tu pre Teba! Pozývame Ťa na letnú školu “Salaš” do Ivanky pri Dunaji. Hlavnou témou bude SLOVENSKO NA POVOLEBNÝCH A EURÓPSKYCH KRIŽOVATKÁCH. 

Ak si doteraz pozoroval svoju rodnú krajinu len prostredníctvom médií a rozhovorov s priateľmi, na SALAŠi budeš môcť diskutovať s ľuďmi, ktorí boli počas posledného roku v blízkosti veľkých tém Slovenska. Stretneš sa a budeš diskutovať s ďalšími ambicióznymi Slovákmi, ktorí pôsobia na prestížnych univerzitách a aktuálne problémy rodnej krajiny budeš môcť prebrať aj s osobnosťami ako Martin Dubéci či Richard Rybníček.

SALAŠ sa bude konať v Ivanke pri Dunaji od 1. do 6. júla. Prihlasovanie sme predĺžili do 19. júna!

Účastnícky poplatok je 69 Eur. Organizátorom je Kolégium Antona Neuwirtha.

Viac informácií o Salaši nájdeš tu. Tešíme sa na Teba!

}

Ešte váhaš, či sa prihlásiš do Kolégia?

Ako sa hovorí, lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Preto Ťa pozývame na jednu nezáväznú návštevu ivanského kaštieľa, kde Kolégium sídli. Aké to pre Teba môže priniesť výhody?

DOD

 

 

 

 

Ako sa k nám dostaneš? Pozri tu.

Daj nám vedieť, že sa k nám chystáš na tomto linku a sleduj udalosť na FB.document.currentScript.parentNode.insertBefore(s, document.currentScript);

Zajac, Komorník, Luterán, Tancer a Mojžiš: Čo robiť počas vysokej školy?

23. februára sme v Univerzitnom pastoračnom centre v Bratislave organizovali prednášku s názvom Vysoká škola: párty, knižnica alebo startup? Zúčastnilo sa jej viac ako dvesto mladých ľudí.

Hosťami boli Peter Zajac, literárny vedec, bývalý politik a vysokoškolský pedagóg, Peter Komorník, zakladateľ startupu Sli.do, Martin Luterán, rektor KAN, Jozef Tancer a Martin Mojžiš, obaja vysokoškolskí pedagógovia a členovia Iniciatívy vysokoškolských učiteľov. Diskusiu moderovala redaktorka .týždňa a absolventka KAN Iva Mrvová.

Všetkým, ktorí sa boli pozrieť a samozrejme, aj hosťom, ďakujeme. Tým, ktorým to v posledný februárový utorok nevyšlo, ponúkame fotky a záznam diskusie.

if (document.currentScript) {