Profily študentov Kolégia – Sára Reháková

S touto temperamentnou a šarmantnou dievčinou sa nikdy nebudete nudiť. Pochádza z Nového Mesta nad Váhom, no jej srdcu je blízky aj východ Slovenska, aj západ Európy – Francúzsko, kde študovala na strednej škole. Aktuálne sa, popri Kolégiu, venuje psychológii na Paneurópskej vysokej škole. Predstavujeme Vám Sáru, ženu do koča i do voza, ktorá dokáže zorganizovať oslavu pre desiatky ľudí, aj upiecť kváskový chlieb. A nie len to…

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Asi neexistujú len 3 veci, ktoré by ma charakterizovali, ale keď si už musím vybrať tak, medzi tie najzjavnejšie neodmysliteľne patrí môj smiech (tí, ktorí ma poznáte, viete, a tí, ktorí ešte nepoznáte, zistíte). Spontánnosť patrí medzi charakteristiky, ktoré mám na sebe najradšej. No a kde je zábava a veľa ľudí, tam som ja (úsmev). Mám totiž veľmi rada spoločnosť, dobré rozhovory a prežívanie radosti s mojimi najbližšími, ale i s tými, ktorých som práve spoznala. Nemôžem opomenúť ani to, že Francúzsko a francúzština sú mojou vášňou.

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Smäd po komunite ľudí, ktorá mi bude rozumieť a v ktorej sa budem môcť rozvíjať vo všetkých smeroch. Ďalej to bola i túžba spoznávať ďalej a viac do hĺbky filozofiu, umenie, či teológiu. Moje srdce dychtilo tiež po duchovnom rozvoji, pretože v čase, kedy som sa rozhodovala ísť do Kolégia, mi to chýbalo. Preto vravím, že Kolégium je pre mňa ako rezeň v trojobale, nič mu nechýba (úsmev).

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Veľmi rada trávim svoj čas v spoločnosti ostatných ľudí, len tak sa rozprávať sa na hoc aké témy, alebo v tichu sedieť a užívať si prítomnosť toho druhého. Myslím si, že práve rozhovory nás vedia posunúť veľmi ďaleko vo všetkých oblastiach.

Kto je pre Teba inšpiratívny?

To je ťažká otázka, pretože som doposiaľ stretla mnoho ľudí, ktorí boli pre mňa inšpiratívni a v mnohom mi pomohli. Avšak, z dlhodobejšieho hľadiska sú pre mňa inšpiratívne ženy mojej rodiny; babka, mamina, sestry a švagriná a to z prostého dôvodu. Sú pre mňa vzorom materstva, spoľahlivosti, láskavosti, pokory a vrúcnosti. Sú tu vždy pre mňa a pomôžu mi v každej situácii.

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Ako dobrá milujúca, láskavá manželka a matka (viacerých) detí. A ak pri tomto všetko budem zvládať i kariérny rast, tak by som chcela byť psychologičkou (ak dovtedy ja sama nebudem potrebovať psychológa – smiech).

Keby si vo svete mohla zmeniť jednu vec čo by to bolo?

Aby ľudia opäť hľadali hĺbku a krásu vecí. Aby všade hľadali dobro a žili príkladným cnostným životom.

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Za poslednú dobu to je určite divadlo, predstavenie Vojna a Mier v SND. Počas toho predstavenia som zažila asi všetky možné emócie, aké máme k dispozícii. Uvedomila som si pri tom, že vzťahy sú najdôležitejšie a máme ich budovať, navzájom sa rešpektovať a byť k sebe láskaví.

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Mozzarela s olivovým olejom, maslovými hriankami a paradajkami.

Keďže milujem Francúzsko, tak aj víno je pre mňa vždy dobrá voľba (úsmev). Najmä, keď s dobrou partiou kamarátov pri ňom a v rozhovore presedíme celú noc.

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Moje extravagantné kúsky oblečenia v šatníku a môj krížik, pretože sú to veci, ktoré vystihujú moju osobnosť.

Keby si si mohla vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcela narodiť?

Kedže som veľmi romantická duša, tak prvá postava, ktorá mi zišla na um bola Lizzy Bennet z Pýchy a Predsudku. Spája sa v nej spontánnosť, krása a sloboda v nádhernom súzvuku s racionalitou a rozvážnosťou, ktorá mi niekedy chýba (smiech). Mám tiež pocit, že sa trochu podobáme v zdravej rebélii a odvahe robiť si veci po svojom.

Kvalitné vzdelávanie na Slovensku

Kolégium Antona Neuwirtha je vzdelávacou inštitúciou, ktorá organizuje vzdelávacie programy pre študentov vysokých a stredných škôl a mladých profesionálov s cieľom všestranného rozvoja ich osobností.

Vlajkovým programom Kolégia je dvojročný program internátneho typu pre študentov vysokých škôl. Mladí vďaka nemu získavajú priestor i čas na osobnostný rozvoj, venujú sa štúdiu, žijú v komunite ďalších talentovaných mladých ľudí a sú sprevádzaní akademikmi a mentormi.

Vzdelávanie, inšpirované Oxfordom, prebieha formou seminárov, diskusiami v malých skupinách s akademikom a prácou s originálnymi dielami významných mysliteľov európskej civilizácie v oblastiach histórie, filozofie, umenia, teológie a kultúry.

V centre vzdelávania v Kolégiu stojí samotný študent, jednotlivec. Študenti sa spoločne stretávajú na seminároch, vedených akademikmi, a na tutoriáloch, kde si v malých skupinkách (3 študenti + 1 akademik) prehlbujú svoje poznanie, narážajú na námietky svojich spolužiakov, učia sa diskutovať. Neoddeliteľnou súčasťou štúdia v Kolégiu je aj písanie akademických argumentačných esejí. Kurzy, ktoré študenti Kolégia počas dvoch rokov absolvujú, sú: morálna filozofia, politická filozofia, metafyzika, kresťanstvo a kultúra, umenie, slovenská história 19. a 20. storočia, teológia.
 
Študenti pravidelne stretávajú aj inšpirujúce osobnosti zo sveta politiky, podnikania, tretieho sektora, zdravotníctva, školstva, náboženstva a mnohých iných, vďaka čomu získavajú kultúrno-spoločenský rozhľad. Každý študent má svojho interného mentora a má môžnosť vybrať si aj z ponuky externých mentorov. Študenti absolvujú aj tréningy jemných zručností, sebaorganizovania a manažmentu, finančnej gramotnosti alebo aj mentálneho „well-beingu”. Zúčastnia sa duchovných obnov a majú tiež priestor na osobný duchovný rast. A to všetko sa odohráva v spoločenstve ďalších mladých ľudí, akademikov a mentorov.

Rezidenčné štúdium prebieha v kaštieli s priľahlým parkom v Ivanke pri Dunaji 15 min. vlakom od Bratislavy.

Cieľom vzdelávania v Kolégiu je stať sa kultivovaným mladým profesionálom so spoločenským rozhľadom schopným viesť kompetente diskusiu na aktuálne spoločenské témy a byť kvalitnou osobnosťou s hodnotami vo verejnom živote na Slovensku alebo v Európe alebo vo svojej profesionálnej oblasti a celkovo byť schopným viesť charakterný život.

Profily študentov Kolégia – Anežka Kadášová

Pochádza z malebnej dediny Radôstka, sama oplýva radosťou a šíri ju ďalej. Má umeleckú dušu a nadšenie pre divadlo, hudbu i spev. Nimi teší nie len svoje okolie ale aj chváli Boha. Popri Kolégiu študuje slovenský jazyk a literatúru spolu so psychológiou na Pedagogickej fakulte UK. Viac Vám o sebe Anežka prezradí v nasledujúcom rozhovore…

.

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Hudba, vášeň, bláznovstvo.

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Sprvu to bola túžba intelektuálne narásť a nadopovať sa informáciami, aby som si raz vedela dobre obhájiť svoju vieru a svoje hodnoty. To som však netušila, že v Kolégiu sa rozmýšľa trochu inak, že nejde o to, koľko vieš povedať, ale o to, či dôsledne hľadáš pravdu.

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Veľmi rôzne. Niekedy som rada len tak s ľuďmi, pri dobrej káve a pri vášnivej diskusií. Tu v Kolégiu si často užívam rôzne bláznovstvá a vtipíky, napríklad keď sa zo mňa a Katky na chvíľu stanú Mara s Hanou, ženy v rokoch sršiace sedliackou múdrosťou :) Inokedy sa venujem písaniu básní, úvah, niekedy zložím nejakú tú pesničku a keď som už príliš prerozmýšľaná, veľmi rada si len tak zatancujem. Donedávna som sa v rámci svojho voľného času veľmi aktívne venovala aj divadlu a taktiež duchovnej službe vrámci môjho spolčenstva Efata.

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Veľkou inšpiráciou mi je Tereza Slavkovská, ktorá je veľmi hlbokou a krásnou ženou, dobrou umelkyňou. Okrem iných vecí už niekoľko rokov má na starosti v projekte Godzone scénky a minidivadielka, ktoré sú naozaj kvalitné a majú vznešený cieľ- odovzdať evanjelium.

Potom sú to všetky matky v mojom okolí, ktoré popri správnej výchove detí a milovaní manžela zvládajú fungovať aj v spoločenstvách, ďalej budovať vzťahy a ísť si za snami.

A taktiež divadelníci, aj hudobníci s ktorými som spolupracovala, alebo spolupracujem a ktorí sú so mnou trpezliví, vidia vo mne potenciál a veria mi. Aj ja by som takou chcela byť :)

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Túžim s Bohom milovať manžela a byť milovaná Bohom a manželom. Tak nejak spoločne :) Túžim byť tou, ktorá bude schopná vidieť všetko dobré v ľuďoch, všetky ich talenty a dary. Tou, ktorá sa bude na svoje deti, aj na ľudí s ktorými bude pracovať pozerať ako na jedinečných ľudí, ktorí dokážu priniesť to, čo už nik iný nedokáže. To si už viem predstaviť aj v školstve, aj keď nie tak jasne. Hlavne viem, že by som veľmi chcela ďalej tvoriť. Možno raz budem ľuďom spievať pre radosť, možno sa opäť objavím na javisku. Možno by som rada viedla spoločne ľudí a s nimi tvorila čosi nové. Príbehy s hĺbkou, dobrým posolstvom, niečo, čo v človeku zanechá stopu. Sama som zvedavá, čo mi budúcnosť prinesie.

Keby si vo svete mohla zmeniť jednu vec čo by to bolo?

Aby sme ku každému mali jedinečný prístup a nebrali ho len ako číslo, alebo jedného z miliónov rovnakých ľudí, aby mal každý dostatok priestoru k sebavyjadreniu.

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Z kníh zaiste Biblia, lebo to je nevyčerpateľné bohatstvo.

Z divadelných predstavení ma asi najviac zasiahla Poločná omša od Karvaša, pretože emócie a myšlienky z tejto hry pretrvávali ešte týždne po tom, čo som ju videla. Skutočne som sa začala inak pozerať na našu históriu aj na dnešný svet. A to je jasný dôkaz toho, že to bolo skvelé predstavenie.

Veľmi mi rezonuje aj bábkové predstavenie Škaredé káčatko. Veľmi pekne odovzdávalo dobrú myšlienku a zároveň bolo tak kvalitne spracované, že aj dospelý sa v tom našiel a taktiež sa veľa nasmial na nie stupidnom humore. Vtedy ma to veľmi inšpirovalo viac tvoriť, pre dospelých aj pre deti. Potešovať druhých, ale zároveň odovzdávať čosi dobré, budovať.

Je toho neúrekom, ale musím ešte spomenúť prekrásnu Ikonu Panny Márie, Radosť všetkých radostí. Vďaka nej som naozaj začala Máriu vnímať ako milujúcu matku, ktorá je vždy na blízku.

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Dobrú kávu a spánok poobede, ak si ho môžem dovoliť :)

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Gitaru, lebo som s ňou strávila veľa času, už je ako moje dieťa :) A Potom fotky a spomienkový zápisník, pretože vždy je pekné sa s nadhľadom pozerať na minulé zážitky a porovnávať, v čom je teraz môj život iný, kam som sa posunula…

Keby si si mohla vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcela narodiť?

Buď ako Rapunzel, pretože je tak milo bláznivá, alebo ako Eliška z princezny ze Mlejna (nikdy a v ničom si neviem vybrať jednu možnosť… ), pretože vedela milovať vždy a všetkých a znázorňovala také čisté žieňa.

Profily študentov Kolégia – Michal Kotrč

Možno sa zdá byť na prvý pohľad nenápadný, no osloví Vás svojou empatiou a schopnosťou počúvať. Vytrvalo hľadá svoju cestu. Je znamenitý športovec; kedy-tedy zabehne k jazeru i okolo neho, zahrá si s nami futbal či frisbee, alebo prevetrá svoj bicykel. Predstavujeme Vám Michala Kotrča, rodáka zo Žiliny, ktorý popri Kolégiu dokončuje štúdium Ekonómie a financií na Karlovej univerzite.

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Skladací bicykel, košeľa, Nokia 5140.

Čo Ťa priviedlo do KAN?

Do Kolégia ma priviedla túžba zoznámiť sa s veľkými mysliteľmi tohto sveta a túžba zoznámiť sa s ľuďmi s rovnakou túžbou. A tiež túžba pochopiť viac svoju vieru. Pre druhých, ale aj pre seba.

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Na bicykli. Uvedomujem si úžasné benefity, ktoré prináša cestovanie, no cestovanie konvenčnými dopravnými prostriedkami sa mi spája buď s pocitom nevoľnosti alebo veľkou uhlíkovou stopou (Greta Thunberg rules!). Keď som na bicykli, tak akoby som ani necestoval, a pritom prežívam všetky cestovateľské radosti i neradosti o to intenzívnejšie!

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Tomáš Halík. Nebojí sa ozvať, keď hlas Cirkvi nepočuť. Poskytuje ukážkový príklad, ako viesť dialóg s neveriacimi. Jeho múdrosť si cení aj sekulárne prostredie. Je veľmi obetavý; vo svojej farnosti zvykne spovedať až do noci.

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Rád by som prispel k tomu, aby štát prinášal spoločnosti viac hodnoty za peniaze.

Keby si vo svete mohol zmeniť jednu vec čo by to bolo?

Bol by som rád, keby ľudia, ktorí z titulu funkcie či majetku požívajú istú autoritu, žili v duchu „noblesse oblige“, aby to teda boli ľudia ušľachtilých spôsobov a šľachetného myslenia. A aby sa tak stali obhajcami, podporovateľmi a predstaviteľmi toho najlepšieho, čo tento svet vytvoril.

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Na východ od raja od Johna Steinbecka. Tá kniha je plná nadčasových motívov ako žiadostivosť, cnosť, hriešnosť, láska či priateľstvo. Každá hlavná postava v tomto diele prechádza vývinom, ktorý poukazuje na jednu oslobodzujúcu skutočnosť, a síce, že všetci ľudia máme vo svojej moci vybrať si vlastnú životnú cestu.

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Veľmi rád si pozriem Simpsonovcov.

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Mechanické hodinky po mojom starom otcovi, ktorý ich zas dostal od môjho prastarého otca. Pripomínajú mi krásne časy, ktoré som mohol stráviť so starým otcom a zároveň predstavujú pre mňa záväzok, aby som svojím životom bol hodný nosiť hodinky po takých skvelých mužoch.

Keby si si mohol vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcel narodiť?

Chcel by som byť Cyrus Smith z Verneho Tajomného ostrova. Byť podobne vynaliezavý, odvážny a verný svojim priateľom. Nemusieť nikam cestovať, poctivo a energicky sa venovať kultivovaniu svojho zdivočeného okolia. Z jedného pšeničného zrnka si po štyroch rokoch vypestovať štyristo miliárd zrniek. Piecť si vlastný chlieb. Skrotiť miestneho orangutana a nazvať ho pán Jup.
A napokon statočne brániť túto civilizáciu pred pirátmi aj s pomocou neznámeho priateľa!

Profily študentov Kolégia – Kristína Gašperová

Kristínka je rodená Žilinčanka. Ovláda hru na viacero hudobných nástrojov, no zo všetkých sa najviac venuje klavíru, ktorý študuje na VŠMU. Okrem toho je nadaná aj pohybovo; v minulosti sa aktívne venovala krasokorčuľovaniu či spoločenským tancom. Sme radi, že ju máme v komunite, lebo nás zavše obdarí svojim úsmevom, poslúži hudbou a spevom na omši alebo sa o nás stará ako komunitná koordinátorka. Nuž, nech Vám o sebe prezradí viac sama…

.

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Hudba, empatia, kučery.

Čo Ťa priviedlo do KAN?

Priviedla ma sem túžba študovať a poznávať. Veľmi sa mi páčila filozofia a kritické myslenie, ktoré som chcela v KAN rozvinúť. Okrem toho som po dlhom čase na 8-ročnom gymnáziu chcela konečne zažiť to, že budem obklopená ľuďmi, ktorí sú mi v niečom podobní, ktorým nie sú veci ľahostajné, ale zaujímajú sa o ne.

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Väčšinou trávim čas tým, že si plním všetky svoje povinnosti – odškrtávam ich z “to do listu”, a keď zrovna nie som zamestnaná týmto, zastavím sa a užívam si prítomný okamih. Napríklad vo vlaku len tak pozerám z okna, počúvam Mozarta, v kresle popíjam teplý čaj… Rada si doprajem chvíľu “vypnutia” z bežných vecí, ktoré ma ale tiež veľmi bavia (napríklad cvičenie na klavíri alebo príprava do KAN).

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Neviem si vybrať konkrétne jedného človeka. Asi sú pre mňa inšpiratívni všetci ľudia okolo mňa, aj keď každý iným spôsobom. Niekto svojím prístupom k životu, niekto tým, ako robí svoju prácu, ďalší tým, čo hovorí, a iný tým ako pristupuje k druhým.

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Rada by som mala rodinu, a tiež sa čo najviac venovala hudbe – učeniu, interpretácii a tak, čo príde. Neviem síce ako to skĺbiť, ale nejako sa to už vyvinie (úsmev).

Keby si vo svete mohla zmeniť jednu vec čo by to bolo?

Zrušila by som obliečky na periny (smiech.) Fakt nemám rada keď musím prezliekať obliečky, tak by som ich proste zrušila.

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Posledne ma veľmi povzbudila životopisná kniha o sv. Terezke z Lisieux. Zaujal ma jej prístup k životu, jej Malá cesta, ktorá je vlastne v niečom veľkou, pretože ten, kto si ňou prejde, to naozaj nemá v živote ľahké a ružové, ale učí sa pokore, úprimnosti a rozdávaniu sa druhým… Práve tým, že sa človek “zmenšuje”, rastie. Keď si spomínam na túto knihu, nemám slov, naozaj ju odporúčam prečítať – Svätá Terézia z Lisieux – životopis (Anton Hlinka).
No a určite ma vždy inšpiruje hudba. Okrem inšpirácie je pre mňa aj zdrojom potešenia a chvíľkou vydýchnutia počas dňa.

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Koláče, čokoládu, teplý čaj, hudbu a horúcu vaňu.

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Najviac si cením to, čo bolo drahé, ale zarobila som si na to sama.

Keby si si mohla vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcel narodiť?

Nechcela by som sa narodiť inak, než ako som sa narodila. Nie že by som niekoho neobdivovala, alebo neuznávala, ale som spokojná so svojím životom a vďačná za všetko, čo mám.

Profily študentov Kolégia – Jozef Wallenfels

Jožko k nám prišiel z Považskej Bystrice. Pochádza z lekárskej rodiny, no on sa rozhodol študovať právo na Právnickej fakulte UK. Tento usmievavý mladý muž je členom katolíckeho spoločenstva Efata a spolu s pár ďalšími priateľmi stojí za výrobou evanjelizačných ponožiek s názvom Chválonožky. Ďalšie informácie o ňom nájdete v nasledujúcom rozhovore…

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Poriadkumilovnosť, úprimnosť, ambicióznosť.

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Verím, že to boli Božie cesty (úsmev). V máji 2018 som sa zúčastnil Bratislavských Hanusových dní a štyria ľudia, z ktorých dvoch som absolútne ani nepoznal, sa ma spýtali, či by som nechcel ísť študovať do Kolégia. Najskôr som odpovedal váhavo, že možno by som to aj skúsil, ale včera bol posledný deň na prihlásenie sa. No potom mi posledný z tých ľudí povedal: “Nie, ten deadline na prihlásenie je dnes do polnoci.” Pozrel som na hodinky a bolo asi 22:15. Tak som len narýchlo zavolal mamine, či si myslí, že je to dobrý nápad. Keď po úvodnom šoku odpovedala kladne, vyplnil som prihlášku, šiel na výberový víkend, prijali ma a teraz som tu.

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Organizovane (smiech). Aby ale moja odpoveď nebola príliš krátka, treba povedať, že najradšej trávim čas so svojou priateľkou Miškou, s mojimi rodičmi, bratmi a širšou rodinou, ale tiež s mojim spoločenstvom Efata v Považskej Bystrici.

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Inšpiratívni sú všetci tí, ktorí dokázali v živote veľa trpieť pre svoje presvedčenie a vieru v dobro, pravdu a krásu.

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Veľmi rád by som doštudoval právo a začal toto štúdium zúročovať v prospech nejakej dobrej myšlienky, napríklad v boji proti korupcii alebo v pro-life hnutí. Taktiež sa pohrávam s myšlienkou angažovať sa v politike, ale to rozhodne nie v blízkej budúcnosti. A to najdôležitejšie nakoniec: rád by som si založil rodinu a stal dobrým a spoľahlivým manželom a otcom.

Keby si vo svete mohol zmeniť jednu vec čo by to bolo?

Aby deň mal tak 50 hodín (smiech).

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Vymenujem toho viac. Z kníh je to určite Biblia a povinné čítanie Jozef Mak. Z divadla Nepolepšený svätec a Povolanie pápež. Z hudby worshipové piesne priamo zložené mojimi kamarátmi zo spoločenstva.

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Poriadok v mojej izbe.

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Krížik, ktorý som dostal od môjho najlepšieho priateľa. Dal mi ho vo chvíli, kedy som prvý krát zakúsil, že Boh existuje a že ma má rád.

Keby si si mohol vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcel narodiť?

Asi by som aj napriek takejto možnosti chcel ostať predsa len sám sebou.

Bioetika – prečo sme vymysleli novú vedu?

27. novembra 2019 o 19:00 sa uskutoční na internáte Svoradov v Bratislave prednáška na tému: “Bioetika – prečo sme vymysleli novú vedu?”

Kolégium sa snaží oživiť tradíciu Svoradovského internátu, ktoré bolo počas komunizmu zázemím pre katolícku vysokoškolskú inteligenciu. Okrem iných na ňom býval i Anton Neuwirth.

Tieto akademické prednášky na rôzne témy sú určené širokej verejnosti a sú dvakrát za semester  – vždy v stredu v mesiaci október, november, marec a apríl.

Tento raz budme hovoriť o objavoch v genetike, transplantáciách orgánov, mimotelovom oplodnení, pokusoch na ľuďoch a o ohrození planéty.

Prednášať bude Mgr. Mária Kolesárová, PhD., ktorá  je odbornou asistentkou na Ústave sociálneho lekárstva a lekárskej etiky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vyštudovala aplikovanú etiku, má doktorát z bioetiky, absolvovala stáže v Oxforde, Miláne a Washingtone.

Srdečne vás pozývame!