Profily študentov Kolégia – Lucia Duľová

Lucka dokáže človeka s ľahkosťou povzbudiť, aj potešiť. Táto rodená Košičanka sa rada podelí o svoje úvahy či dilemy, nad ktorými sa pri štúdiu práva zamýšľa. Prekonáva sa pri rannom behu a popri plnení si povinností sa podchvíľou pokochá výhľadom z balkóna na park. V komunite sa nám stará o dochvíľnosť a viac sa o nej dozviete v nasledujúcom rozhovore…

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Hravá povaha, študijný apetít a večne stratený mobil.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Túžba si v období vstupu do “dospelosti” veci poriadne premyslieť. Pri prechode zo strednej na výšku človek už oveľa viac preberá smerovanie svojho života.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

V prírode, s priateľmi, pri knihách.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Moji učitelia, pre ich múdrosť a poctivosť myslenia. A moji priatelia.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Radostne.

 

Keby si vo svete mohla zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Bezzmyselnosť.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Kniha To Kill a Mockingbird, pretože pri nej som sa prvý krát  do knihy ponorila hlbšie. Preberali sme ju na predmete anglická a americká literatúra, postavy sme komplexne analyzovali a skúmali sme i dejinný kontext. Vždy som rada čítala, ale tu som objavila že sa dá ísť ďalej ako si len knihu prečítať.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Súkromnú tanečnú párty sama so sebou na svojej izbe.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Mobil, lebo ma vie spojiť s mojimi priateľmi aj ak nie sme na jednom mieste a krížik ktorý mi bol darovaný pri krste.

 

Keby si si mohla vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcela narodiť?

Ako Sofia z knihy Sofiin svet (pozor, nepomýliť so Sofiinou voľbou, čo je dráma, v ktorej by som sa isto nechcela ocitnúť). Prečo ? Lebo mi je občas ľúto že som si niektoré zaujímavé otázky nezačala klásť skôr, a prejsť si filozofickým kurzom, ktorým si prešla Sofia už v jej veku, to by bolo skvelé dobrodružstvo.

Profily študentov Kolégia – Samuel Mračka

Pochádza z Bratislavy, má štýl a pri tanci rád vykrúti nejednu dievčinu. Debatovať s ním môžete o všetkom možnom; vie počúvať, má prehľad o zahraničnom dianí, no rád sa podelí aj o príhody zo svojho života. Obľubuje večerné prechádzky, dobrý jazz a z filmov najmä film noir. V Kolégiu je na dvojročnom programe a v komunite dbá o našu dochvíľnosť. Predstavujeme Vám Samuela Mračku. 

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Libertariánske názory, láska k diskusii, prehnané používanie anglických slov.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Túžba po rozhľade a hľadanie cieľa; profesionálneho aj osobného.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

V prítomnosti priateľov.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Hocikto, kto z vlastných síl niečo vybudoval.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Neisto, ale optimisticky.

 

Keby si vo svete mohol zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Odstránil by som ľudskú tendenciu vyhýbať sa spochybneniu vlastných presvedčení.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Vybrať si jedno dielo nie je asi ani možné, keďže rôzne diela ma zasiahli v rôznych úsekoch života. Naposledy to bola kniha Gentleman in Moscow od Amora Towelsa. Jeden z jej odkazov bol, že aj zo zúfalej situácie sa človek vždy musí snažiť vyťažiť to dobré, a myslím si, že práve toto mi často pomohlo preniesť sa cez nepríjemné a ťažké časy.

 

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Espresso.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Krabica v ktorej mám uložené staré fotky a mementá, asi celkom bezcenné, ich jediná hodnota je sentimentálna.

 

Keby si si mohol vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcel narodiť?

Som (relatívne) spokojný s tým, kým som, a v akej dobe žijem. Chcel by som sa narodiť ako ja… možno len trocha ďalej na západe.

Charizmatická obnova opradená predsudkami

Prinášame Vám ďalšiu Svoradovskú prednášku. Keďže sme všetci doma, aj prednáška príde až k nám – bude online.

Spolu s Julom Slovákom si posvietime na charizmatickú obnovu v Cirkvi. Ako vznikla katolícka charizmatická obnova? Ako môže byť Duch svätý normálnou súčasťou života kresťana? Ako možno prakticky využívať duchovné dary?

Julo nám o charizmatickej obnove porozpráva z historického aj súčasného pohľadu, bude to teoretické aj praktické. Zároveň sa budete môcť pýtať otázky, takže ešte aj interaktívne.

Uvidíme sa už v stredu 29. 4. 2020 o 17:00 na Facebookovej stránke Kolégia, kde bude Svoradovská prednáška naživo vysielaná.

riaditeľ projektu Godzone, líder kapely ESPÉ

Julo Slovák

O Svoradovských prednáškach

Svoradovské prednášky sú pravidelné prednášky a diskusie pre verejnosť, ktoré organizuje Kolégium Antona Neuwirtha. Odohrávajú sa na bratislavskom internáte Svoradov – na mieste, kde sa počas komunizmu stretávali šikovní angažovaní študenti a potajme spoločne premýšľali a diskutovali o vlastnej angažovanosti v duchu katolíckej viery a o lepšej vízii pre našu krajinu.

Cieľom prednášok je vzbudiť medzi Slovákmi záujem o spoločnosť, ľudí aj svet – aby sme sa nad vecami zamýšľali a vďaka tomu žili plnohodnotnejší život. Lebo poznanie a vzdelávanie je dobré a krásne.

Tešíme sa aj na Vás!

Ak sa chcete čokoľvek spýtať, napíšte nám, prosím, na info@kolegium.org.

 

Profily študentov Kolégia – Alexandra Chovancová

Nemôžete ju prehliadnuť, pretože ona neprehliadne vás a rada vám venuje pozornosť. Záleží jej na vzťahoch a nebojí sa načať aj ťažké témy, čo pri spoločnom živote v komunite veľmi oceňujeme. Inšpiráciu pre prežívanie svojej ženskej spirituality čerpá z príbehov žien, ktoré modlitbou, jemnosťou a láskou pohli svet k lepšiemu. Saška pochádza z Košíc, hrdo sa hlási k saleziánskej mládeži a aktuálne študuje logopédiu na Pedgogickej fakulte UK. 

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Otázky, symboly, srdce.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Túžba hľadať a poznávať Pravdu – je to klišé, ale je to tak (úsmev). Pritiahla ma aj komunita ľudí, ktorým úprimne záleží na tom, aby išli do hĺbky a zároveň majú otvorené srdce pre druhého. Komunita, ktorá zdieľa podobné hodnoty a v rámci nej sa môžeme navzájom obohacovať. Kolégium mi prišlo ako skvelá príležitosť siahnuť po skutočne dobrých dielach a rozprávať sa o nich s ľuďmi, ktorí majú záujem.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Najradšej trávim svoj čas na chate s rodinou, kde môžem pomôcť v záhrade, alebo si len tak ľahnúť na trávu a čítať, prípadne sa zatúlať v lese so psom. Moja extrovertnejšia časť však rada trávi čas s priateľmi na turistike, alebo v kaviarni.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Mnohí sú inšpiratívni, ale vymenujem tých, ktorí v tomto smere do značnej miery zmenili môj život:
Ben Carson svojou v knihou Zlaté ruky významne ovplyvnil môj pohľad na vzdelanie a vieru. Vďaka tomu vo mne vznikla túžba pracovať v zdravotníctve a učiť sa tak, aby som nebola závislá od školy, ale aby som si sama vyhľadávala a študovala veci, ktoré ma zaujímajú.
Moja prababka bola pre mňa vzorom živej viery.
Moja mamka tým, že aj napriek všetkým ťažkostiam, ktoré ju trápia už od detstva, zostala verná rozumu a na veci sa vie pozrieť s nadhľadom. Je pre mňa vzorom silnej ženy. Naučila ma mnoho vecí do života, ktoré si v knihách neprečítam.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Verím, že budem naplnená láskou, aby som mohla napĺňať tých ostatných. A takisto, to čo študujem je pre mňa úchvatné, vidím v tom zmysel a veľmi sa teším na prácu logopedičky. 

 

Keby si vo svete mohla zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Ľudskú potrebu vyjadrovať svoju nezávislosť a všemohúCNOSŤ.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Z kníh: Jana Eyrová, pretože kvôli nej som zistila, že existuje kniha, ktorá dokáže tak presne pomenovať to, čo vnímam. A tak sa vo mne zrodila túžba čítať dobré knihy.
Z divadla: balet Chaotica, lebo vďaka nemu som v sebe objavila lásku k divadlu, kam som začala chodiť pravidelne.
Z obrazov: Márnotratný syn od Rembrandta, pretože hovorí jazykom mne najbližším o Božom milosrdenstve a zároveň je skvelou príležitosťou na reflexiu o tom, ktorá z postáv som ja.
Ikona Najsvätejšej Trojice od Rubleva, pretože mi pomáha si uvedomovať, že modlitba je stretnutie.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Kávu s priateľmi, osobnú modlitbu a čokoládu.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Listy od môjmu srdcu blízkych ľudí. Myslím, že dôvod je jasný (úsmev).

 

Keby si si mohla vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcela narodiť?

Ako Alexandra, ktorá by sa narodila niekedy okolo roku 1837 v Taliansku, blízko Mornese a mohla by sa stať priateľkou Márie Dominiky Mazzarellovej. Rada by som mala za priateľku svätú. Super ale je, že to môžem aj teraz. Tak by som zostala tým, kým som, veď predsa každé obdobie a každý človek má vlastné strasti i radosti.

Profily študentov Kolégia – Matej Moško

Matej je hrdý Bratislavčan, má rád knihy, šport a spoločnosť. Ocení zábavu, zahrá si na klavíri, či gitare. Vždy si rád zatancuje, najmä na disco hity. Pobaví Vás svojím zmyslom pre humor, a dohovoríte sa s ním po francúzsky aj nemecky. Popri Kolégiu študuje fyziku na Univerzite Komenského a viac Vám o sebe povie sám…

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Šport, veda, literatúra.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Chcel som systematicky získať kvalitné humanitné vzdelanie súbežne so štúdiom na vysokej škole.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Cvičením, čítaním, alebo s kamarátmi.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Akademici v kolégiu. Inšpiratívne je ich kvalitné vzdelanie, poriadok v hlave čo sa týka filozofických problémov, a dobré ľudské charaktery.

 

Keby si vo svete mohol zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Znížil by som citlivosť ucha na vysoké frekvencie, aby som nemusel počuť pískajúce komáre.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Kniha Thomas Hardy – Tess z d’Urbervillovcov, pretože bola neskutočne dobre napísaná. Úplne som sa zžil s danými postavami. Najlepšie boli samotné dialógy, tam som až žasol, ako geniálne to Hardy vystihol.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Vždy si pozriem highlighty z tenisových turnajov.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Mám jednu vzácnu, starú, krásne zdobenú knihu francúzskej poézie, ktorú som dostal od svojej profesorky francúzštiny.

 

Keby si si mohol vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcel narodiť?

Napoleon. Obdivuhodná je jeho osobnosť, ktorou magnetizoval toľkých ľudí, a hlavne jeho sila vôle, ktorá ho nikdy neopustila.

Spolu v čase korony

 

Komunita vysokoškolského programu Kolégia Antona Neuwirtha už tri týždne žije uzatvorená pred svetom v snahe chrániť zdravie svojich členov a prispieť k celosvetovému boju s vírusom SARS-CoV-2. Zároveň pokračujeme v spoločnom štúdiu, žití intenzívnej kresťanskej komunity a duchovnom živote.

 

Každý člen komunity má právo sa rozhodnúť, či zostane v kaštieľnej karanténe alebo sa radšej vráti domov, pričom Kolégium toto jeho rozhodnutie rešpektuje. Aj študenti, ktorí sa vrátili domov, však pokračujú v akademickom živote: študovaním textov, písaním esejí, ako aj prostredníctvom online pripojenia na semináre, tutoriály, kolokviá. V modlitbách a myšlienkach sa pravidelne spájame, aby sa nestratila ani naša komunitná, ani duchovná jednota.

 

Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme obmedzili kontakt s vonkajším svetom na minimum: členovia organizačného tímu pracujú zo svojich domovov, akademici ostávajú v domácich karanténach, odkiaľ sa presúvajú ku študentom na semináre, kolokviá prebiehajú online, nákupy robia raz za týždeň pre všetkých vybraní členovia komunity, pravidelne sú dezinfikované spoločné priestory v kaštieli, študenti sa nepohybujú medzi inými ľuďmi. Uvedomujeme si, že stále je tu isté riziko a nemáme ani nemôžeme mať všetko pod úplnou kontrolou. 

 

Po dôslednom zvážení vedenia Kolégia aj študentov si myslíme, že komunita v kaštieli momentálne ponúka po fyzickej aj psychickej stránke jedno z najbezpečnejších prostredí – aj vzhľadom k tomu, že mnohí príbuzní študentov musia naďalej chodiť do práce alebo sú vystavovaní stretnutiam s inými ľuďmi.

 

Rozhodnutím pokračovať v študijnej komunite na seba preberáme nielen zodpovednosť jeden za druhého v čase, keď sme zdraví, ale aj v prípade, že niekto z nás ochorie. Ak by taká situácia nastala, máme v priestoroch kaštieľa vyčlenené miesto oddelené od ostatných, kde sa o chorého člena komunity budeme vedieť postarať.

 

Kolégium vzniklo preto, aby pomáhalo mladým ľuďom dozrievať v osobnosti. Každá kríza testuje náš charakter a je príležitosťou pre skutočný rast. Je požehnaním, že aj v tejto kríze si môžeme navzájom pomáhať stať sa lepšími.  Za toto požehnanie ďakujeme mnohým, obzvlášť rodičom našich študentov a donorom Kolégia. Vďaka Vám sa táto kríza môže stať pre študentov KAN dôležitou prípravou pre ďalšie a väčšie krízy, ktoré ich v živote ešte čakajú.

 

Odovzdávame všetkých našich blízkych, seba navzájom, celú kolégiovskú rodinu a celé Slovensko do rúk Božích a prosíme Pannu Máriu, Stolicu Múdrosti, o orodovanie, aby sme zostali verní nášmu poslaniu a žili každý deň na väčšiu slávu Božiu.

 

Martin Luterán, rektor

Profily študentov Kolégia – Eva Ščobáková

Je odvážna, má zmysel pre dobrodružstvo, vie si vychutnať dobrú knihu pri šálke čaju a má rada výzvy. Niekoľko rokov sa venovala baletu, chodila na policajnú strednú školu, je hrdá skautka a vo voľnom čase robí s kamarátmi ohňové šou. Pikoškou o Evke je to, že je historicky prvou zahraničnou študentkou Kolégia – pochádza z malej dedinky na severe Moravy. Čítajte a dozviete sa viac…

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Vždycky jsem milovala tanec a sport. Nikdy neodmítnu žádné dobrodružství. Většinou jsem energická, ale nesoustředěná.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

O Kolégiu jsem se dozvědela z jedné přednášky, kterou měl Martin Luterán v Čechách. Přivedla mě touha po vzdělání. Chtěla jsem přijít do společnosti lidí, kteří mají stejné zájmy jako já, a zlepšit si své kritické myšlení.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Nejradši mám večery strávené tancem.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Můj táta, protože vždycky dokáže dávat a neočekává nic nazpět.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

V budoucnu bych ráda měla rodinu a žila na venkově.

 

Keby si vo svete mohla zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Chtěla bych, aby byli všechny domy ekologické.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Labyrint světa a ráj srdce od Komenského, protože snad každá věta v tomto díle je naprostá pravda.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Dlouhou horkou sprchu.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Nemám konkrétní věc. Mám velice ráda svoji knihovnu a svoje oblečení.

 

Keby si si mohla vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcela narodiť?

Vždycky jsem chtěla být Hermiona, protože pro mě představuje ideu ženské hrdinky; je sečtělá a chytrá (někdy až moc) a zároveň odvážná a nebojácná.

Profily študentov Kolégia – Pavol Sklenka

Pali, rodený Košičan, sa tento rok naplno venuje Kolégiu. Vie si vychutnať drobné radosti života ako napríklad dobré čítanie pri káve. Sám rád píše a vie sa na svet pozrieť aj menej konvenčným pohľadom. Je dobrým partnerom vo vášnivých diskusiách, kde sa nebojí oponovať a namietať. Je pedant a azda aj vďaka bicyklu stíha všetky svoje povinnosti s prehľadom. Viac sa Vám predstaví už on sám…

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Nikdy neodmietnem šálku dobrej kávy. Stále sa dokážem pozrieť na vec z mnohých pohľadov. Náhodní ľudia sa ulici sa so mnou radi rozprávajú (neviem prečo).

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

Do Kolégia ma priviedla túžba odísť z domu a dozvedieť sa viac o histórii a filozofii západnej civilizácie.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Najradšej trávim čas pri kvalitnej knihe či filme, alebo keď sa len tak môžem ísť previesť na bicykli.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Inšpiratívni sú pre mňa všetci ľudia, ktorí vstávajú ráno pred šiestou.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Neviem, čo so mnou bude o rok, tak nechcem špekulovať o svojej budúcnosti.

 

Keby si vo svete mohol zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Zabránil by som tomu, aby mačky boli tučné.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Bol to určite Cudzinec (Albert Camus), ktorý svojím portrétom skutočnosti a reality otvoril dvere do sveta, ktorý vie byť veľmi blízky. Otvárajú sa v ňom otázky, ktoré trápia hádam každého a svojou nadčasovosťou presahuje rámec svojho obdobia.

Z maľby možno ešte Vampýr od Muncha pre svoju hlbokú intimitu, ktorú zobrazoval spolu s beznádejou.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Najskôr asi dobré pivko po dlhom dni.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Povedal by som, že bicykel. Už sme nejako zrástli dokopy.

 

Keby si si mohol vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcel narodiť?

Rád by som bol mačka a vyhrieval sa na slniečku.

Profily študentov Kolégia – Lukáš Trizuljak

 

Lukáš je skvelý parťák, ktorý má zmysel pre dobrodružstvo a je za každú srandu. Má neutíchajúcu túžbu učiť sa nové veci, čo vidno najmä v kuchyni a pri hre na klavíri. Obľubuje šport, aj čas strávený ležérne – pri knihe, tanci, či rozhovoroch. V komunite má na starosti to, aby boli všetky akcie zachytené na fotkách, a okrem toho študuje chemické inžinierstvo na STU…

 

 

Ktoré tri veci Ťa charakterizujú?

Varenie, hra na rôzne nástroje, dlhú dobu som robil a stále robím animátora.

 

Čo Ťa priviedlo do Kolégia?

O Kolégiu som sa dozvedel od brata, ktorý tu študoval, aj keď nakoniec ma pritiahla túžba čítať Summu teologickú.

 

Ako najradšej tráviš svoj čas?

Hraním na gitare alebo organe, alebo pri dobrej spoločenskej hre.

 

 

Kto je pre Teba inšpiratívny?

Pre mňa je určite najväčším vzorom môj otec aj napriek tomu, že na mnoho vecí zvykneme mať rozdielne názory. Kriticky hodnotiac, asi som viac po mame, a preto sa niektoré veci, ako pokoj v ťažkých situáciách, snažím kopírovať od neho, aj keď mnohokrát neúspešne.

 

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Chcel by som byť aspoň takým dobrým otcom, akým je ten môj. Zároveň, ešte rozmýšľam, že po Kolégiu by som rád spoznal svet mimo Európu prostredníctvom nejakých misií, najradšej niekde v Ázii. A aj dokončiť školu by bolo fajn (úsmev).

 

Keby si vo svete mohol zmeniť jednu vec, čo by to bolo?

Bolo by super, keby sa ľudia naučili konečne neprevariť ryžu a cestoviny.

 

Ktoré dielo (literárne, hudobné, výtvarné, dramatické…) Ťa najviac zasiahlo?

Asi Coldplay, lebo to bol hlavný dôvod, prečo som sa chcel naučiť hrať na gitare. V štrnástich som si v mojom tínedžerskom svete povedal, že ma flauta a saxofón nebaví. No keď som mal osemnásť, Coldplay vo mne obnovilo vzťah k hudbe. Mojou radosťou z hudby potom často trpia, alebo sú obveselení moji spolukaštielni obyvatelia. Dúfam, že skôr to druhé.

 

 

Akú súkromnú radosť si nikdy neodoprieš?

Mliečnu ryžu Riso, o to viac ak je v Tescu v zľave.

 

Čo zo svojho súkromného vlastníctva si najviac ceníš? 

Od kedy som študoval na strednej v Anglicku je zopár vecí, ktoré mám v izbe, jednou z nich je britský ekvivalent JKS, ktorý je darovaný každému absolventovi. Druhou je plagát so všetkými rímskymi biskupmi od Petra po Benedikta XVI.. Zdedil som ho po bratovi a visí mi v izbe už tretí rok.

 

Keby si si mohol vybrať, ako kto alebo čo by si sa chcel narodiť?

Pre moju nekonečne zvedavú mužskú dušu sú objavitelia ako Kolumbus alebo Magalhães osobnosti, ktoré ma vždy fascinovali, už len kvôli tomu, že v dnešnej dobe takéto geografické objavy nezažívame. Zároveň, mám rád more a pre Slováka je plavba po oceáne dosť netradičná. Dnes žijeme vo veľkom komforte a kto vie, čo nás len čaká na objavenie. Dobrý objav nikdy nie je zlý…

Bojovať alebo študovať?

 

Prežívame krušné časy. A nie len my, študenti Kolégia, ale aj celý svet. Naše bezstarostné životy narušila hrozba vírusu, ktorá pre nás predstavuje najväčšiu krízu, čo sme v našich mladých životoch zatiaľ mohli zažiť.

 

 

Nie vojna alebo hladomor, ale pandémia nám dnes pripomína smrť, na ktorú ako mladí ľudia veľmi nemyslíme. Naše srdcia nám zviera strach o budúcnosť, o svojich blízkych a o samotné riziko nákazy.

 

Zrazu zisťujeme, že veci, na ktoré sme sa doteraz spoliehali, vôbec nie sú tak samozrejmé. Ilúzie o nejakých istotách sa pomaly rozplývajú. Takže áno, máme strach a smrť vidíme takpovediac za každým rohom – ale s chladnou hlavou vieme skonštatovať, že to je dobré. Práve teraz máme skvelú príležitosť sa zastaviť a jednak oceniť fakt, že vôbec môžeme žiť, a na druhej strane taktiež to, že môžeme študovať.

 

Ilúzie o nejakých istotách sa pomaly rozplývajú.

 

Uvedomujeme si, že momentálna situácia nezmenila dôvody, prečo študujeme a sme v Kolégiu. Niekto by sa mohol nazdávať, že dané okolnosti urobili zo vzdelania niečo bezpredmetné. Nemôžeme však podľahnúť tejto nesprávnej myšlienke, pretože vzdelanie buď zmysel má, napriek všetkému, alebo ho nemá vôbec.

 

Pár mesiacov dozadu sme všetci urobili rozhodnutie stráviť v Kolégiu minimálne rok s tým, že kvalitné vzdelanie má zmysel a hodnotu a že ho vieme nájsť práve tu. Dnes sa len musíme vrátiť späť k tomuto rozhodnutiu a opäť sa v ňom utvrdiť. Kedy inokedy by sme mali študovať, ak nie teraz?

 

Veľmi trefne to vystihuje C. S. Lewis vo svojej eseji Štúdium počas vojny, ktorú predniesol svojim oxfordským študentom na jeseň 1939: „Ak sa tomu [rozrušeniu] podvolíme, vždy budeme čakať, až sa pominie také či onaké vyrušenie a my si budeme môcť naozaj zasadnúť k svojej práci. Veľa dosiahnu iba tí, ktorí chcú poznanie tak veľmi, že sa oň snažia, aj keď sú podmienky ešte stále nepriaznivé. Priaznivé podmienky nikdy neprídu.“

 

Musíme sa povzniesť nad zlé podmienky, strach a frustráciu. Musíme pozbierať všetku silu, vieru a túžbu po poznaní a ísť ďalej. Nie však už len raz za čas, keď zapochybujeme, ale každé ráno, pretože kríza nám visí priamo nad hlavami.

 

Musíme pozbierať všetku silu, vieru a túžbu po poznaní a ísť ďalej.

 

Ostávame, kde sme, a pokračujeme v tom, čo sme začali. Sústredíme sa hlavne na to, čo je teraz, lebo budúcnosť je neistá a už sa na ňu nemôžeme upínať tak voľne ako predtým. Študujeme, pokiaľ nám to naše povinnosti dovolia. Práve teraz je na to ten pravý čas, ktorý sa už nikdy nemusí vrátiť, a tak máme v pláne ho nepremrhať. Veríme, že naša túžba po poznaní a kultúre je väčšia ako strach a tak, aj keď je to ťažké, ideme ďalej.

 

Pavol Sklenkaštudent v Kolégiu Antona Neuwirtha